Štrba

O iných významoch výrazu Štrba pozri Štrba (rozlišovacia stránka).

Štrba
obec
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Región	Liptov
Vodné toky	Štrbský potok, Dielnica
Nadmorská výška	850 m n. m.
Súradnice	49°03′15″S 20°04′43″V
Rozloha	63,07 km² (6 307 ha)
Obyvateľstvo	3 352 (31. 12. 2023)
Hustota	53,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1280
Starosta	Michal Sýkora (nezávislý)
PSČ	059 38 (pošta Štrba) 059 41 (pošta Tatranská Štrba)
ŠÚJ	523933
EČV (do r. 2022)	PP
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Štrba, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba, Slovensko
E-mailová adresa	strba@strba.sk
Telefón	00421 52/778 14 61-3
Fax	00421 52/778 14 60
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Štrba
Webová stránka: strba.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Štrba (maď. Csorba, nem. Tschirm, Tschirben, Hochwald, poľ. Szczyrba) je rázovitá obec na Slovensku v okrese Poprad. Súčasťou obce sú aj osady Tatranská Štrba a Štrbské Pleso (časť katastrálneho územia Štrbské Pleso patrí mestu Vysoké Tatry).

Polohopis

Obec leží na východnom okraji Štrbskej pahorkatiny, patriacej do Popradskej kotliny, jej východného okraja sa dotýka výbežok Dúbravy, ktorá je podcelkom Kozích chrbtov. Nachádza sa tak medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, na rozhraní Liptova a Spiša. Geografickú hranicu týchto regiónov tvorí nevýrazný Štrbský chrbát, na ktorého východnej strane sa nachádza aj Štrba. Napriek zaradeniu do okresu Poprad, je historicky a etnograficky súčasťou Liptova.

Štrbský chotár má podobu dlhého a úzkeho obdĺžnika, ktorého dĺžka je vzdušnou čiarou približne 18 km a šírka asi 7 km. Štrbský chotár siaha až po tatranské štíty a na jeho území sa nachádzajú aj turisticky obľúbené osady Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. V okolí obce na nachádzajú zaniknuté stredoveké osady Šoldov, Hrachovisko a Hasnova. Historicky najvýznamnejšou pamiatkou obce je evanjelický a katolícky kostol.

Obec Štrba leží v nadmorskej výške 829 m (stred obce), časť chotára až v 2428 m (Hrubý vrch v závere Mlynickej doliny). Na území chotára sú tieto vrchy a štíty: Solisko, Furkotský štít, Hrubý vrch (Triumetal), Štrbský štít, Hliniská veža, Capie veže, Zadná Bašta, Diablovina a Satan. Z tatranských plies bolo v majetku Štrby: Kozie pleso, Capie plesá, Okrúhle pliesko, Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso (Móryho).

Prírodné podmienky

Povrch

Dedina a chotár Štrby leží v kotline, ktorá vznikla v zálive palegonného mora, vklieneného v treťohorách medzi Vysoké Tatry. Povrch chotára tvorí treťohorné zlepencovo-karbonátové súvrstvie vo východnej časti, gutensteinské vápence, druhohorné dolomity a dolomitické vápence. Geologické zloženie je veľmi pestré. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavmi, nad ktorými sú na svahoch vyvinuté terasy. V údolí Bieleho Váhu sa terasy tiahnu od rozvodia v Štrbe cez Važec a Východnú ku Kráľovej Lehote. V Štrbskom chotári sa nachádza menšie množstvo hnedého uhlia. Východne od Štrby v hone Valtierová a v zadnej časti Kolombjarku sa nachádzajú výdatné ložiská vápenca, z ktorého sa vypaľuje vápno na stavebné účely.

Vodstvo

Z Lieskovca (963 m) cez štrbskú železničnú stanicu a ďalej poľnou cestou z Važca do Šuňavy vedie v dĺžke 930 metrov po širokom pieskovom chrbte hlavné európske rozvodie. Z prítokov Mlynice, tečúcej do Popradu, si povrchový odtok udržal iba Štrbský potok, ostatné v priebehu času zmizli z povrchu. Pozdĺž šuňavskej cesty je až po rozvodie 24 malých závrtov, ktoré odvádzajú všetku vodu do podzemia (najhlbší je šesťmetrový s obvodom 58 metrov). Poloha závrtov udáva smery hlavných chodieb. Po odstránení flyšu z povrchu riekami sa mohla uplatniť sústava rozpukaných hornín a ponory odviedli vodu z povrchu do podzemia, kde sa vo vápencoch vytvorili dutiny a jaskyne. Epigenéza od Váhu a Važca po Podtureň a epigenéza Mlynice medzi Štrbou a Lučivnou sú okrajové.

Tatranské potoky zaniesli v staršom pleistocéne flyšové dno Liptovskej a Popradskej kotliny hrubým pokrovom štrku, ktorý odtlačil Váh a rieku Poprad na severnú pätu Nízkych Tatier. Váh a rieka Poprad sa potom zarezali do odolných vápencov a dolomitov, kým erózno-denudačné procesy rýchlejšie znižovali povrch no štrkovom pokrove a na mäkkom flyši oboch kotlín. Obidve rieky sa už nepresunuli na sever pod novoutvorené úpätie, ale prehĺbili epigenetické doliny do svahu Nízkych Tatier.

Podnebie

Štrba leží v strednej časti stredoeurópskeho vnútrozemia na polceste medzi Baltským a Jadranským morom ako aj medzi Lamanšským prielivom a Čiernym morom. V zhode s touto zemepisnou polohou sa klíma v podtatranskej oblasti vyznačuje už značným stupňom kontinentality, čo sa prejavuje najmä podstatným rozpätím teploty v zime a počas leta aj zrážkami s väčšou výdatnosťou. Vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu. Proti priamemu účinku južných vetrov sú južné a juhovýchodné svahy čiastočne chránené Nízkymi Tatrami.

V lete pri silnom zohriatí zemského povrchu a najmä vyššie položených svahov obrátených k juhu, vznikajú silné vertikálne pohyby vzduchu, čo má za následok ubúdanie teploty a nad horami veľmi často vzniká mohutná kopovitá oblačnosť. Pritom najmä vo vyšších polohách sa okolo poludnia často vyskytujú prehánky a miestne búrky. Slnečného svitu má Štrbský chotár pomerne dosť, vcelku možno rátať s 1 500 až 1 600 hodinami ročne.

Zima prichádza často už začiatkom novembra a sneh schádza z polí v apríli, niekedy až v máji. Táto skutočnosť značne ovplyvňuje prácu na poliach, ako aj vyháňanie dobytka a oviec na pašu.

Dejiny

Štrba na začiatku 20. storočia
fotografia: Pavol Socháň

Poloha obce v blízkosti nevýrazného, no dopravne významného sedla medzi Liptovom a Spišom predpokladá osídlenie už v stredoveku. Dokladajú to aj pozostatky osád Šoldov a Hrachovisko, ktoré potvrdzujú osídlenie oblasti Štrby už v poveľkomoravskom období. Najstaršia písomná zmienka o osade Csorba pochádza z roku 1280 a predpokladá sa pomenovanie podľa geografickej „štrbiny“ medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Najstaršie dejiny obce poznačilo pôsobenie šľachtica Bohumíra a rodov Bány, Smerčány a Szentiványi, ktoré sa zachovali v symbolike troch hviezd v erb Štrby. Jeho dominantou je však svätoodrejský a kresťanský kríž, zovreté ruke svätca.

Dôležitým medzníkom v dejinách obce bola výstavba Košicko-Bohuminskej železnice v roku 1871, ktorá odštartovala masívny rozvoj cestovného ruchu. Vybudovanie rekreačných a kúpeľných objektov na Štrbskom Plese podnietilo aj rozvoj osady Tatranská Štrba, kde vznikla železničná stanica. Na konci 19. storočia bola vybudovaná trať Tatranská Štrba – Štrbské Pleso, ktorá zjednodušila prístup návštevníkom Tatier, no i miestnym, ktorí pracovali v službách alebo v lese. Výrazne sa rozrástla aj samotná Štrba.

4. septembra 1944 bola časť obce, za pomoc partizánom, nemeckými vojakmi vypálená. Zhorelo viac ako 25 budov.

Po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmenou vykonanou k 7. októbru 2007 prešla časť územia Štrbského Plesa (2 016 ha 6 979 m2) do katastrálneho územia Štrba obce Štrba. Mestu Vysoké Tatry zostalo v katastrálnom území Štrbské Pleso 14 847 ha.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1784. V roku 1928 bola ku kostolu pristavaná modernistická veža. V interiéri sa nachádza neskorobarokové zariadenie. Oltár, stĺpová architektúra s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade pochádza z roku 1784. Kazateľnica je rokoková z roku 1750, údajne pochádza z Levoče. Krstiteľnica je z roku 1787. Kostol má hladké fasády s výraznou korunnou rímsou a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená úzkymi strojenými oknami a ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Interiér kostola
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja apoštola, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1844. Stojí na mieste starého stredovekého kostola z 13. storočia. Kostol má fasády členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená korodónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Ondreja apoštola
• 
• 
• 
  Interiér kostola

• Jozefova vila, neskôr Vila Jánošík, dvojpodlažná trojtraktová eklektická stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1893-1894. Úpravami prešla v roku 1922. Staviteľom vily bol Jozef Sentiváni. Fasády vily sú členené lizénovým rámovaním, v podstreší a na vikieroch sa nachádzajú prvky hrázdenej alpskej architektúry. Výrazným prvkom vily je nárožná kruhová veža s ihlancovou helmicou s dreveným podhľadom.

• Hotel Kriváň, dnes Grand Hotel Kempinski, trojpodlažná trojtraktová secesná stavba z rokov 1904-1906. Autormi hotela sú architekti Guido Hoepfner a Géza Györgyi. Úpravami prešiel v roku 1927. Fasády hotela sú dekorované hrázdením a kamennou rustikou. V rokoch 2003-2009 prešiel obnovou a úpravami na súčasný grandhotel.

• Hotel Hviezdoslav, súčasť Grandhotela Kempinski, trojtraktová štvorpodlažná modernistická stavba s prvkami kubizmu na pôdoryse písmena T z rokov 1916-1918. Objekt má presklený parter, fasáda je členená lizénami okná majú jednoduché šambrány. Južná fasáda je riešená ako priebežné lódžie.

• 
  Jozefova vila
• 
  Bývalý liečebný dom Kriváň
• 
• 
  Bývalý liečebný dom Hviezdoslav

• Vila Marína, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba z roku 1892. Úpravami prešla v roku 1982. Parter má nárožné bosáže, poschodie je riešené ako hrázdená konštrukcia. Fasáde dominuje zaoblený rizalit.

• Stará stanica elektrickej dráhy, trojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba s prvkami alpskej architektúry na pôdoryse obdĺžnika z roku 1912. Fasády stavby sú dekorované hrázdením.

• Ubytovňa Gemer, jednopodlažná trojtraktová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1905. Úpravami prešla v rokoch 1918 a 1947. Stavba má sedlovú strechu so štítom s podlomenicou.

• 
  Vila Marína
• 
  Stará železničná stanica
• 
• 
  Ubytovňa Gemer
• 

Doprava

Obcou prechádza stará cesta, spájajúca Liptov a Spiš, ktorá je dnes už len lokálnou spojnicou s Važcom. Tranzit sa presunul na diaľnicu D1, ktorá prechádza severným okrajom obce a cestu I/18, vedúcu Tatranskou Štrbou. Cez túto osadu vedie aj železničná trať Žilina – Košice, ktorá tu má najvyššie položenú rýchlikovú zastávku. Z tejto stanice vedie ozubnicová trať na Štrbské Pleso. Hlavná trať sa od Tatranskej Štrby stáča južným smerom a severným okrajom Štrby pokračuje k Popradu. Len 15 km východne sa nachádza letisko Poprad-Tatry.

Osobnosti obce

Rodáci

• Juraj Curiani, osobný priateľ J. A. Komenského
• Ľudovít Markušovský (* 1815 - † 1893), lekár, rinológ, profesor, objaviteľ nosového zrkadla
• Pavel Tomko (* 1901 - † 1972), evanjelický farár, básnik a aktivista v celoslovenskom hnutí ev. mládeže
• Peter Švorc (* 1932 - † 1995), významný etnograf a múzejník

Pôsobili tu

• Miloš Janoška (* 1884 - † 1963), učiteľ, propagátor turistiky v Tatrách, autor prvého turistického sprievodcu pre túto oblasť
• Martin Benka (* 1888 - † 1971), maliar
• Eugen Suchoň (* 1908 - † 1993), hudobný skladateľ

Zastávka ozubnicovej železnice v Tatranskej Štrbe

Partnerské obce

• Štěpánkovice, Česko

Galéria

• 
  Základná škola
• 
  Obecný úrad
• 
  Tabuľa pred obecným úradom
• 
  Budova pošty
• 
  Kostoly v obci
• 
  Gerlachovský štít
• 
  Pamätná tabuľa padlým Štrbanom

Literatúra

• KOLLÁROVÁ, Zuzana  – ŠVORC, Peter (eds.): Štrba a jej dejiny do roku 1945. Štrba : Obec Štrba, 2020. 372 s. ISBN 978-80-570-1640-3
• KOLLÁROVÁ, Zuzana  – SÝKORA, Michal  – ŠVORC, Peter (eds.): Štrba a jej dejiny po roku 1945. Štrba : Obec Štrba, 2021. 544 s. ISBN 978-80-57022-96-1

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Štrba

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štrba

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce Archivované 2005-04-05 na Wayback Machine