Viliam Pauliny
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. referencie |
| Viliam Pauliny | |
| slovenský verejný činiteľ, politik a bankár | |
 | |
| Rod. meno | Pauliny |
|---|---|
| Narodenie | 20. december 1877 Slovenské Pravno, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 1945 Nemecká ríša |
| Manželka | Oľga Izáková |
| Odkazy | |
| Commons |  Viliam Pauliny |
Viliam Pauliny (pseudonym: Podbúnovský; * 20. december 1877, Slovenské Pravno, Slovensko – † 1945, Nemecko) bol slovenský verejný činiteľ, politik a bankár. Poslanec medzivojnového Revolučného národného zhromaždenia.¹ Neskôr bol funkcionárom Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Účastník Slovenského národného povstania v roku 1944. Po porážke povstania bol väznený a odvlečený do Nemecka, kde zomrel neznámou smrťou.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa vo farbiarskej, národne uvedomelej rodine Jána Paulinyho a jeho manželky Anny rodenej Černej ako dvanáste z 15tich detí. Jeho manželkou bola Oľga Paulinyová rodená Izákova. Študoval na gymnáziu v Kremnici. Pre svoje panslávske presvedčenie bol vylúčený zo škôl Uhorska. V rokoch 1896 – 1898 študoval na Česko-slovenskej obchodnej akadémii v Prahe. Patril medzi Hlasistov ideovo inšpirovaných T.G. Masarykom, čo ovplyvnilo celú jeho politickú a verejnú budúcnosť. Od roku 1898 bol bankový úradník v Tatra banke Martine, o štyri roky neskôr sa stal účtovníkom Zvolenskej ľudovej banky vo Zvolene. Po roku 1918 fúziou viacerých peňažných ústavov založil v Banskej Bystrici Národnú banku. V roku 1920 sa stal jej riaditeľom a v roku 1923 predsedom správnej rady. Bol zakladateľom a predsedom správnej rady účastinnej spoločnosti Stredoslovenské elektrárne a od roku 1923 15 rokov predsedom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici. Presadzoval vytvorenie lepších podmienok hospodárskeho života na strednom Slovensku, žiadal širšiu koncepciu pre rozvoj podnikania, daňovú morálku, ako aj spoluprácu poľnohospodárstva s priemyslom a obchodom. Bol člen predsedníctva Národohospodárskej župy stredoslovenskej, člen železničnej, stavebnej, elektrifikačnej, peňažnej a vodohospodárskej štátnej rady. Zaslúžil sa o výstavbu železničných tratí Krupina – Zvolen, Červená Skala – Margecany a Banská Bystrica – Diviaky. Veľkou mierou prispel k rozvoju kúpeľníctva na strednom Slovensku (Sliač, Kováčová). Bol organizátor sokolského hnutia, starostom Sokolskej pohronskej župy "Detvan", organizátorom turistických podujatí, predseda Klubu československých turistov a člen čestného výboru SKI-klubu v Banskej Bystrici. Redigoval Hronské noviny (1925 – 1928). Od roku 1909 do roku 1914 bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom prvého slovenského odborného časopisu pre otázky peňažníctva a hospodárstva Slovenský peňažník.²
Spolupracoval s predstaviteľmi českého hospodárskeho života. Bol funkcionár Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, poslanec Národného zhromaždenia (1918 – 1920). Prispieval do politických, cirkevných a iných periodík.
Roku 1938, keď išlo o záchranu československej myšlienky a politickej jednoty, bol zvolený za starostu mesta Banská Bystrica (1. 8. 1938- 6. 10. 1938). Pre svoj verejne prezentovaný nesúhlas s rozdelením republiky bol odvolaný zo všetkých verejných funkcií.
Zúčastnil sa aj protifašistického odboja, bol pri zrode Vianočnej dohody o vzniku ilegálnej SNR. Počas SNP bol člen Revolučného národného výboru, člen povstaleckej SNR (od 1. septembra 1944) a povereník SNR pre financie (od 5. septembra 1944) v Banskej Bystrici. Bol jedným z čelných predstaviteľov príprav SNP. Práve v jeho byte v Národnej banke sa stretávali politickí predstavitelia odbojovej skupiny Flora s vojenským vedením (pplk. Ján Golian, pplk. František Urban) pripravujúcim ozbrojené vystúpenie proti kolaborantskému ľudáckemu režimu. Po ústupe SNP ho 11. november 1944 v Banskej Bystrici zatkla nemecká bezpečnostná polícia - Gestapo. Bol uväznený v Banskej Bystrici, dňa 21. 11. 1944 prevezený do Bratislavy a odtiaľ spolu s generálmi Viestom a Golianom dňa 26. 12. 1944 odtransportovaný do Nemecka, kde za neznámych okolností v roku 1945 zahynul.
V roku 1946 získal in memoriam Rád Slovenského národného povstania 1. triedy.³
V roku 2016 mu bola udelená mestom Banská Bystrica Cena mesta za rok 2015 za jeho celoživotné úsilie pri presadzovaní základných princípov demokratického a morálne vyspelého slovenského národa, za úsilie hospodárskeho rozvoja stredného Slovenska v medzivojnovom období a jeho aktívnu účasť pri organizovaní SNP. Cena bola udelená pri príležitosti 70. výročia jeho úmrtia, in memoriam.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1946 – in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. triedy
- 2016 - in memoriam Cena mesta Banská Bystrica za rok 2015
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Pauliny
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Viliam Pauliny Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
- Národná banka Slovenska - osobnosti peňažníctva - Viliam Pauliny
- kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha: Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 623
- MALI SME BANKÁROV? (PO STOPÁCH OSOBNOSTÍ), VYDAVATEĽSTVO PRÚDY 1996, Edícia: Peniaze a ľudia, str. 47-50
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Záznam o narodení a krste v matrike evanjelickej cirkvy riadok 82 - Slovenské Pravno
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Slovenský biografický slovník
- Viliam Pauliny v Revolučnom národnom zhromaždeníí v roku 1918
- Tranovský evanjelický kalendár, 1949, str. 139-142
- Matica ocení matičiarov padlých v boji proti nacizmu v druhej svetovej vojne - SME | MY Turiec
- Krajinské zastupiteľstvo Slovenskej krajiny (1935 – 1938)