Virginie Despentes
Virginie Despentes | |
francúzska spisovateľka a filmárka | |
Rod. meno | Virginie Daget |
---|---|
Narodenie | 13. jún 1969 (55 rokov) Nancy, Francúzsko |
Národnosť | francúzska |
Profesia | spisovateľka, režisérka, príležitostná prekladateľka a textárka |
Odkazy | |
Commons | Virginie Despentes |
Virginie Despentes, vlastným menom Virginie Daget (* 13. jún 1969, Nancy, Francúzsko) je francúzska spisovateľka, prozaička a režisérka. Je známa vďaka svojim diela, kde rozoberá často tabuizované témy a skúma v nich gender, sexualitu a ľudí z okraja spoločnosti. Za svoju prácu získala mnoho ocenení. Patrí medzi najpopulárnejšie súčasné francúzske spisovateľky.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa 13. júna 1969 na severovýchode Francúzska v Nancy, v departmente Meurthe-et-Moselle. Jej rodičia mali len 19 a 20 rokov, keď sa narodila. Pracovali ako poštoví pracovníci a boli aktívni v odborovom zväze CGT. Už ako malé dieťa brávali Despentes na demonštrácie, v dvoch rokoch spievala Internacionálu.[1] Jej otec kandidoval do mestskej rady za štvrť Jarville, no neuspel. Rodičia považovali romány za stratu času, doma len málo kníh, väčšinou s ľavicovou tématikou.[2]
Jej skutočné meno je Virginie Daget, pseudonym si zmenila na Despentes ako dvadsaťpäťročná. Meno si zvolila podľa svahovitej štvrte La Croix-Russe v Lyone (po francúzsky svah pente), kde sedem rokov žila. Pseudonym jej pomáhal držať si odstup po tom, čo sa stala slávnou, rovnako poskytoval odstup jej rodine.[1][2]
V škole hnevala učiteľov neustálymi rozbrojmi s chlapcami, od ktorých bola vyššia. Bola niekoľkokrát úspešne zvolená do školskej rady. Svoju moc využívala na to, aby búrila spolužiakov proti učiteľom, ktorých považovala za zbytočných reakcionárov.[2] Od trinástich rokov ju to tiahlo k punku a punkovému štýlu. Navštevovala knižnice, neskôr ju otec musel voziť do ďalších v regióne, čítala všetko, čo sa jej dostalo do ruky.[2] V pätnástich rokoch ju jej rodičia poslali proti jej vôli do psychiatrickej liečebne. Neskôr Despentes tvrdí, že keby bola chlapcom, nikdy by ju tam nezavreli.[3]
Ako sedemnásťročná opustila svoj domov, zanechala školu a začala stopovať a dochádzať za rockovými skupinami. V tomto veku začína písať aj prvé poviedky. Počas stopovania ich s kamarátkou ohrozovali traja muži puškou, potom Despentes hromadne znásilnili. Napriek tomu, že mala pri sebe zatvárací nožík, nebola schopná ho použiť.[4][3] Usadila sa v Lyone. Pracovala tu ako chyžná, hosteska v masážnych salónoch, predávačka v obchode s platňami či nezávislá rocková kritička a recenzentka porno filmov. Študovala filmovú vedu, upadla do alkoholizmu a čítala diela od Bukowskeho.[1] Dva roky sa venovala prostitúcii, skúsenosť však opisuje ako jednu z najšťastnejších. Samú seba označuje ako privilegovanú, pretože pre povolanie sa rozhodla slobodne a slobodne z neho mohla aj odísť.[2]
Neskôr sa presťahovala do Paríža. V roku 2000 režírovala svoj prvý film, adaptáciu svojho kontroverzného románu Baise-moi z roku 1993. Medzi rokmi 2004 a 2005 viedla blog, kde písala o svojom každodennom živote. V tomto čase sa tiež začala identifikovať ako homosexuálka, a a započala vzťah so španielskym filozofom a spisovateľom Paulom Preciadom predtým, než podstúpil tranzíciu.[5] Vo svojich tridsiatich rokoch prestala piť alkohol. Vlastní bostonského teriéra.[2] Často sa vyjadruje k politickej a spoločenskej situácii. Po útoku na redakciu Charlie Hebdo v roku 2015 vyšiel v Inrockuptibles jej kontroverzný komentár, v ktorom písala, že miluje svojich bližných, teda obete ale i samotných teroristov.[2]
Literárna tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Despentes o svojich textoch tvrdí, že sú nasiaknute punkom a hip-hopom. Poviedky začala písať už ako sedemnásťročná. V roku 1994 jej vyšla prvá kniha Base-moi. Román napísala za tri týždne v rodičovskom dome.[2] Rukopis najprv koloval vo forme kópii v undergroundovom svete, kam Despentes vtedy patrila. Deväť vydavateľstiev ho odmietlo.[1] Je to príbeh o dvoch mladých ženách, ktoré podnikajú krvavú cestu naprieč Francúzskom, pričom vraždia a súložia s neznámymi ľuďmi. Už tu Despentes vystupuje ako kritička kapitalistickej spoločnosti, v ktorej sú vinníkmi takéhoto správania všetci. Využíva drsný jazyk, ťažkopreložiteľnú slangovú francúzštinu s mnohými vrstvami z rockovej, punkovej či všeobecne undergroundovej scény. V diele je zabité trojročné dieťa – samotná Despentes tvrdí, že tým šokovala literárny establišment, ktorý nebol pripravený na takýto surový text od ženy. Román sa stal napriek tomu vďaka podpore rôznych osobností bestsellerom.[2][4] Román bol v roku 2000 adaptovaný na filmové plátna a pre francúzsku spoločnosť bol tak šokujúci, že ho zakázali.[5]
Despentes je aj v ďalších svojich dielach hlasom moderných rozhnevaných žien. Venuje sa tiež sexuálnej revolúcii, ktorú prežívala v svojej dobe generácia X, prenikaniu pornografie do verejného priestoru prostredníctvom nových komunikačných techník. Skúma hranice obscénnosti. Jej postavy sa zaoberajú biedou, rasovou, rodovou či diskrimináciou na základe veku. Často patria do skupín na okraji spoločnosti. V roku 1996 vydala svoj druhý román Učené suky (fr. Les chiennes savantes) o lyonských exotických tanečniciach.[6]
Pekné veci (fr. Les Jolies choses) román z roku 1998, je o dvoch dvojičkách, ktoré obe „predávajú“ svoje telá, no jedna spoločensky akceptovaným spôsobom ako pop hviezda a druhá naopak ako pornoherečka. Prostredníctvom tohto príbehu sa Despentes snaží dostať k esencii vzťahu medzi prejavmi ženskosti, sexu a moci. Román, ktorý napísala za tri-štyri dni na kokaíne, je prezývaný „grungeový remake Balzacových Stratených ilúzií“.[6][7] Bol sfilomovaný režisérom Gillesom Paquet-Brennerom, hlavné postavy si zahrala Marion Cotillard a Stomy Bugsy. Film získal na festivale Deauville v roku 2001 cenu Michel-d'Ornano .V roku 2004 vychádza Bye bye Blondie, jeden z najosobnejších románov spisovateľky. Vychádza z jej skúsenosti z núteného pobytu na psychiatrickej liečebni, kam ju rodičia poslali, keď mala pätnásť rokov.[2] Aj tento román bol v roku 2012 sfilmovaný samotnou Despentes ako režisérkou a scenáristkou.
V roku 2006 vyšla autobiografická esej Teória King Kong (fr. King Kong Théorie). Je to úvaha o sexualite a binárnom delení mužskej a ženskej identity, Despentes v nej rieši svoju skúsenosť s prostitúciou, traumu spojenú so znásilnením,. Je to zároveň posledné dielo, kde rozoberá znásilnenie. Esej sa stala dôležitá počas hnutia MeToo. Kniha bola preložená do 19 jazykov. Za román Dieťa apokalypsy (fr. Apocalypse bébé) z roku 2010 získala známu literárnu cenu Prix Renaudot. Je to spoločenská satira, v ktorej Despentes predstavuje prototypy rôznych sociálnych vrstiev, pričom postavy sú jeden úbožiak za druhým.[8]
Jej ďalším úspešným dielom je trilógia Vernon Subutex, ktorá vychádzala v rokoch 2015 až 2017. Despentes sa po rokoch písania o ženách rozhodla do hlavnej roly zasadiť mužskú postavu. Podľa slov autorky bol Subutex najprv žena, no po rokoch tvrdej kritiky jej ženských postáv to zmenila a Vernona nikto za jeho konanie neodsúdil. Týmto sa román stáva politickým.[2] Postavy tvoria celé spektrum ľudí na okraji spoločnosti, ale aj hviezdy, ktoré žijú sebazničujúcim životom. Kniha bola spracovaná na Canal+ do seriálu s rovnomerným názvom. Posledným románom autorky je Drahý pako (fr. Cher connard) z roku 2022. Jej diela vychádzajú vo vydavateľstve Grasset.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Romány
[upraviť | upraviť zdroj]- 1994 – Baise-moi
- 1996 – Les Chiennes savantes
- 1998 – Les Jolies Choses (literárna cena Prix de Flore, 1998 a Prix Saint Valentin, 1999)
- 2002 – Teen Spirit
- 2002 – Trois étoiles (grafický román, v spolupráci s Norou Hamdi)
- 2004 – Bye bye Blondie
- 2010 – Apocalypse bébé (literárna cena Trop Virilo, 2010 a Prix Renaudot, 2010)
- 2015 – Vernon Subutex 1 (literárna cena Prix Anaïs-Nin, Prix Landerneau a La Coupole všetky v 2015)
- Život Vernona Subutexa 1, Inaque, 2020, preklad Aňa Ostrihoňová, ISBN 978-80-8207-058-6
- 2015 – Vernon Subutex 2
- Život Vernona Subutexa 2, Inaque, 2021, preklad Aňa Ostrihoňová, ISBN 978-80-8207-113-2
- 2017 – Vernon Subutex 3
- Život Vernona Subutexa 3, Inaque, 2023, preklad Aňa Ostrihoňová, ISBN 978-80-8207-208-5
- 2022 – Cher connard
Poviedky a novely
[upraviť | upraviť zdroj]- 1997 – «C'est dehors, c'est la nuit»
- 1999 – Mordre au travers
- 2004 – poviedka v antológii Des nouvelles du Prix de Flore
- 2007 – Barcelone
- 2013 – poviedka v zbierke La Malle
Eseje
[upraviť | upraviť zdroj]- 2006 – King Kong Théorie
- Teória King Kong, Inaque, 2023, preklad Aňa Ostrihoňová, ISBN 978-80-8207-221-1
- 2015 – French Lover: sociologické eseje spolu s Paulom B. Preciadom
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- 2002 – Plastic Jesus: z anglického originálu Plastic Jesus od Poppy Z. Brite
- 2002 – Mort aux Ramones: z anglického originálu Poison Heart: Surviving the Ramones, autobiografia hudobníka Dee Dee Ramoneho, člena skupiny The Ramones
- 2008 – text Johnnyho Deppa v revue Bordel, no° 9 venovaný americkému umelcovi Jeanovi-Michelovi Basquiatovi
- 2010 – Déséquilibres synthétiques: z anglického originálu Will Work for Drugs od Lydii Lunch, preložené spoločne s Wendy Delorme
Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- 2000 – Baise-moi: v spolupráci s Coralie Trinh Thi
- 2011 – Bye bye Blondie
Dokumentárny film
[upraviť | upraviť zdroj]- 2009 – Mutantes (Féminisme Porno Punk)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Virginie Despentes [online]. vsd.fr, 19. 8. 2004, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k ELKIN, Lauren. Trash, rock, destroy [online]. Inaque/Harper’s Magazine, 2019, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- ↑ a b DESPENTES, Virginia. Téoria King Kong. 1. vyd. [s.l.] : Inaque.sk, 2023. ISBN 9788082072221.
- ↑ a b Double Dare Ya [online]. www.bookforum.com, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b OYLER, Lauren. Behind the Scenes With Virginie Despentes [online]. 2015-08-07, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Virginie Despentes dénonce les affres de la cocaïne - Le Mague, Arts, Société et Sens Critique [online]. www.lemague.net, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
- ↑ Les formes de vie de Virginie Despentes : épisode • 1/4 du podcast Despentes /Wittig, encore [online]. France Culture, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ ŠTOLOVÁ, Jovanka. Dítě Apokalypsy [online]. iLiteratura.cz, 31.5.2012, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Virginie Despentes
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Virginie Despentes na webe vydavateľstva Grasset (po francúzsky)
- Virginie Despentes v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Virginie Despentes v Internet Movie Database (po anglicky)