Vlajka Uhorska

Posledná vlajka Uhorského kráľovstva, používaná v rokoch 1915 až 1918

Vlajka Uhorska bývala vlajkou štátneho útvaru, ktorý sa nachádzal v strednej Európe od roku 895/896 do roku 1918. Táto vlajka sa v priebehu existencie uhorského štátu mnohokrát menila v závislosti od jej panovníka, panovníckej dynastie, či územia, ktoré reprezentovala. Poslednou vlajkou, ktorú používalo Uhorsko, už ako súčasť Rakúsko-Uhorska bola červeno-bielo-zelená trikolóra, v strede ktorej sa nachádzal znak, ktorým bol štít, na pravej strane sedemkrát červeno-strieborne delený a na ľavej strane na červenom štíte bol strieborný dvojkríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku zeleného trojvršia, na ktorom bola zlatá korunka a na štíte položená Svätoštefanská koruna, na vrchole so šikmým krížom.

Dejiny

Arpádovci

Znak južného pohraničného vojvodstva (tzv. „starý znak“) z 12. storočia

Prvá vlajka Uhorského kráľovstva vznikla za čias panovania Arpádovskej dynastie, zrejme v priebehu 11. storočia, pričom jej prvé použitie je doložené na začiatku 12. storočia za vlády kráľa Štefana II. (1116 – 1131). Vychádzala zo znaku južného vojvodstva, zaberajúceho oblasť Panónie. Táto vlajka, rovnako ako aj znak, je 8-krát červeno-bielo polená tzv. „Arpádovskými brvnami“, ktoré mali podľa legendy symbolizovať 4 rieky pretekajúce Panóniou, teda Dunaj, Tisu, Drávu a Sávu. Kráľ Belo III. (1172 – 1196) zaviedol v období okolo roku 1190 erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte a tento motív sa objavil aj vo vlajke Uhorska. Od konca 12. storočia sa až do roku 1301 opäť používala vlajka s červenými a striebornými pruhmi.

Obdobie dvoch kráľov

Po smrti kráľa Ondreja III. v roku 1301 sa kráľom stal Václav III. z rodu Přemyslovcov, v Uhorsku známy ako Ladislav V. Ten bol chránencom vtedajšieho magnáta Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý podporoval Ladislav a pomáhal mu upevniť moc. Tú mal však fakticky, iba na území dnešného Slovenska a Burgenlandu. Preto bol na vlajke vyobrazený zlatý stojatý dvojkríž na zlatom trojvrší v červenom poli. Išlo o prvky, symbolizujúce severné územie krajiny (dvojkríž bol znakom územia dnešného severného Slovenska pravdepodobne už od dôb Veľkej Moravy), pričom sa na heraldických symboloch prvýkrát objavilo trojvršie. Na južnom území Uhorska, kde bol za kráľa náhradnou korunou korunovaný Karol I. Róbert z rodu Anjouovcov, bola používaná vlajka pozostávajúca z pôvodnej vlajky Uhorska s Arpádovskými brvnami v kombinácii s Anjouovskými ľaliami. Po smrti Ladislava V., reps. Matúša Čáka sa stala jedinou vlajku Uhorského kráľovstva a používala sa až do roku 1382.

Neskorý stredovek

Po vymretí Anjouvcov a nástupe Žigmunda Luxemburského na Uhorský trón, boli používané vlajky krajiny, obsahujúce symboly jednotlivých panovníkov v kombinácii s už skôr používanými symbolmi Uhorska, označujúcimi územie, ako napríklad Arpádovské brvná, či dvojkríž. V 15. storočí sa po prvýkrát začali objavovať kombinácie bielej, červenej a zelenej farby. Na vlajke bývali znázornené aj na červenom pozadí strieborný dvojkríž a zelené trojvršie, ktoré však bolo neheraldické, keďže v heraldike sa pokladá iba kov na farbu a farba na kov (v tomto prípade to bola zelená farba daná na červenej farbe).

Habsburská monarchia

Po bitke pri Moháči a začiatku novoveku, vzniklo Kráľovské Uhorsko a na uhorský trón nastúpila dynastia Habsburgovcov. Kráľovstvo sa tak de facto stalo súčasťou Habsburskej monarchie a jej vlajkou sa stala, podľa vzoru Habsburskej monarchie, čierno-žltá bikolóra.

Vznik trikolóry

Korunovácia Leopolda II. za uhorského kráľa v hlavnom meste Uhorska Bratislave v roku 1790. Na stenách môžeme vidieť použitie uhorskej trikolóry

V 17. storočí sa prvýkrát neoficiálne objavila vlajka s kombináciou farieb červeno-bielo-zelená, ale tieto farby boli definované ako oficiálne farby Uhorska až počas existencie Rakúskeho cisárstva v roku 1806 spolu s rakúskymi farbami. Počas uhorskej revolúcie v roku 1848 sa na túto vlajku prvýkrát dostal uhorský znak, ktorú používali maďarskí revolucionári. Po potlačení revolúcie sa opäť používala čierno-žltá vlajka, ale po rakúsko-uhorskom vyrovnaní z roku 1867 sa oficiálnou vlajkou Uhorska stala vlajka so znakom používaná počas uhorskej revolúcie. Uhorsko sa začlenilo do nového štátneho útvaru Rakúsko-Uhorska, ktoré existovalo do roku 1918.

Historický vývoj

	11./12. storočie (cca 1116 – 1131) až 1301 – Prvá historicky doložená vlajka Uhorska.
	cca 1190 – 1196
	1301 – 1382 – Vlajka Uhorska z obdobia panovania Anjouovcov.
	1387 – 1437 – Vlajka Uhorska za vlády Žigmunda Luxemburského.
	1440 – 1444 – Kráľovská vlajka z obdobia panovania Vladislava I. Jagelovského.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov uhorskej vlajky z obdobia panovania kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov uhorskej vlajky z obdobia panovania kráľa Mateja Korvína.
	1458 – 1490 – Jeden z variantov uhorskej vlajky z obdobia panovania kráľa Mateja Korvína.
	1490 – 1516 – Uhorská vlajka z obdobia panovania kráľa Vladislava II. Jagelovského.
	1516 – 1526 – Uhorská vlajka z obdobia panovania kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.
	1526 – 1806 a 1849 – 1867 – Vlajka Uhorského kráľovstva ako súčasti Habsburskej monarchie a neskôr Rakúskeho cisárstva.
	1806 – 1848 – Vlajka Uhorského kráľovstva v rámci Rakúskeho cisárstva.
	1848 – 1849 a 1867 – 1869 – Vlajka Uhorského kráľovstva počas uhorskej revolúcie a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
	1849 – Vlajka Maďarského štátu existujúceho v období od 14. apríla do 13. augusta 1849.
	1869 – 1874
	1874 – 1896
	1896 – 1915
	1896 – 1915 – Variant s anjelmi, ktorý sa tiež používal na označenie Krajín svätoštefanskej koruny.
	1915 – 1918
	1915 – 1918 – Variant s anjelmi, ktorý sa tiež používal na označenie Krajín svätoštefanskej koruny.

Pozri aj

• Znak Uhorska
• Vlajka Slovenska
• Vlajka Maďarska