Preskočiť na obsah

Voltaický článok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voltaický článok s Kelvinovou sondou[1]

Voltaický článok je elektrochemická sústava tvorená dvoma elektródami, pričom jedna z nich je jednou z piatich druhov elektród a druhá je referenčná elektróda tvorená kovovou fázou M oddelenou od prvej elektródy inertným plynom, napríklad dusíkom alebo vzduchom.[1] Voltaické články sa používajú na meranie Voltovho potenciálu, meranie výstupnej práce elektrónu, meranie absolútneho elektródového potenciálu, povrchového potenciálu. Praktické uplatnenie Voltaický článok našiel v plynových senzoroch v elektroanalýze.[1] Výhodou je neinvazívne meranie.

Schéma Voltaického článku je:[1]

kde je referenčný kov tvorený kovovou fázou M, je fázové rozhranie, je inertný plyn, je oxidovaná forma látky vo fáze , je redukovaná forma látky vo fáze , je kovový kontakt, ktorý pripája kovovú stacionárnu dosku (striebornú dosku) ku zvyšku vonkajšieho elektrického obvodu.[1]

Rovnovážne napätie Voltaického článku

[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnovážne napätie Voltaického článku je definované ako rozdiel Galvaniho potenciálov kovového kontaktu a referenčného kovu :[1]

pričom musí platiť podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu :[1]

podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu sa zaisťuje použitím Kelvinovej metódy vibrujúceho kondenzátora.[1] Dosky vibrujúceho kondenzátora sú tvorené paralelnými rovinami povrchu referenčného kovu , ktorý je súčasťou Kelvinovho vibrátora (Kelvinovej sondy) a druhú dosku kondenzátora tvorí tenký film roztoku (fáza ), ktorý z ústia sklenej rúrky vyteká na kovovú platňu (striebro/platina).[1]

Pokiaľ neplatí podmienka rovnosti Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu :[1]

,

tak pri vibračnom pohybe Kelvinovej sondy (Kelvinovho vibrátora) vo smere kolmom na rovinu roztoku, vzniká v elektrickom obvode Voltaického článku merateľný striedavý prúd.[1]

Zároveň sa na Voltaický článok vkladá kompenzujúce jednosmerné napätie tak, aby sa vyrovnali hodnoty Voltových potenciálov referenčného kovu a roztoku tvoriaceho fázu :[1]

čo sa prejaví vymiznutím merateľného striedavého prúdu.

Rovnovážne napätie Voltaického článku je možné vyjadriť ako rozdiel elektrochemických potenciálov elektrónov kovového kontaktu a referenčného kovu :

kde je Galvaniho potenciál kovového kontaktu , je Galvaniho potenciál referenčného kovu , je elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu , je elektrochemický potenciál elektrónov kovového kontaktu , je Faradayova konštanta.[1]

Rozložením elektrochemických potenciálov na zložky,

dostaneme pre elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu :

a elektrochemický potenciál elektrónov kovového kontaktu :

Zavedením výstupnej práce elektrónu :

čím sa elektrochemický potenciál elektrónov referenčného kovu zjednoduší na:

Pre elektródu, ktorej vodič druhej triedy tvorí stacionárnu dosku kondenzátora a obsahuje dve látky rozpustené vo vode v rôznom oxidačnom stupni, platí:

ďalšou úpravou dostaneme:

kde je elektrochemický potenciál elektrónov na rozhraní vodiča prvej triedy a vodiča druhej triedy použitej redoxnej elektródy ako súčasť Voltaického článku, je Faradayova konštanta, je absolútny elektródový potenciál, je povrchový potenciál vo roztoku tvoriaceho fázu a teda aj vodič druhej triedy príslušnej elektródy, je Voltov potenciál vo roztoku tvoriaceho fázu a teda aj vodič druhej triedy príslušnej elektródy.[1]

Dosadením vzťahov:

a

do vzťahu pre rovnovážne napätie Voltaického článku:

získame:

úpravou a vykrátením Faradayových konštánt:

keďže platí rovnosť:

dostávame finálny tvar pre rovnovážne napätie Voltaického článku:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n SAMEC, Zdeněk. Elektrochemie. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 1999. ISBN 80-7184-948-0.