Vylodenie pri Štúrove
Vyloďovacia akcia pri Štúrove | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť mimoriadnej situácie v ČSR v období Mníchovskej dohody a prvej viedenskej arbitráže | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Česko-Slovensko (Druhá republika) | Maďarské kráľovstvo | ||||||
Velitelia | |||||||
poručík pechoty František Procházka | npor. János Rácz | ||||||
Straty | |||||||
1 zranený (des. František Jurček)[1]:102 | 3 vojaci a 2 civilní dobrovoľníci mŕtvi, ďalší vojak umrel na zranenia v zajatí, 12 zranených[1]:102 | ||||||
Vyloďovacie akcie pri Štúrove boli neúspešnými pokusmi maďarskej armády a civilných dobrovoľníkov zmocniť sa 6. – 7. októbra 1938 mostu Márie Valérie pri Parkane. Výsledkom bola porážka maďarských ozbrojených skupín. Časť bola česko-slovenskými jednotkami zajatá, zvyšok sa stiahol späť za Dunaj.
Predchádzajúce udalosti
[upraviť | upraviť zdroj]Na základe Mníchovskej dohody prijatej dňa 30. septembra 1938 bolo Česko-Slovensko zaviazané do troch mesiacov vyriešiť územné nároky Maďarska. Začiatkom októbra sa začali v severnom Maďarsku organizovať ozbrojené skupiny, ktorých úlohou bolo ilegálne prechádzať do ČSR a vykonávať tam podvratnú činnosť s cieľom destabilizácie pohraničných oblastí.[2]
Prvý pokus 6. októbra
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 6. októbra 1938 o 2:00 h sa 2. rota III. práporu maďarskej pohraničnej stráže pokúsila obojživelnou akciou obsadiť most cez Dunaj pri Parkane. Vyslala na čs. breh 10 člnov s celkom 60 dobrovoľníkmi. Okolo 5:00 h zahájili maďarskí vojaci streľbu z pušiek na čs. strane Dunaja a vyzvali čs. vojakov na moste, aby sa vzdali. Čs. vojaci odpovedali streľbou z pušiek a guľometov a signalizovali poplach vystrelením červenej rakety. K slovenskému brehu sa dostali len 2 člny, ktorých posádky sa dostali do palebného poľa guľometu strieľne zabudovanej do oporného múra mostu. Útok bol v zárodku zlikvidovaný. Čs. vojaci zajali poručíka, ktorý velil výsadku, rotmajstra a niekoľkých honvédov. Ostatné člny unikli v tme na maďarskú stranu Dunaja.[1]:102
Druhý pokus 7. októbra
[upraviť | upraviť zdroj]Niekoľkí maďarskí civilisti a novinári prešli 6. októbra po moste a informovali, že čs. vojsko sa stiahlo a na hraniciach ostali iba financi. Veliteľ 7/III. roty npor. János Rácz sa rozhodol preto most obsadiť vyloďovacou akciou, napriek zákazu veliteľa 2. pešieho pluku plk. Imre Kolossváryho. Npor. Rácz vyzval vojakov, aby sa dobrovoľne prihlásili na bojovú akciu. Prihlásilo sa 100 zo 120 vojakov jeho roty a 2 civilní dobrovoľníci. Medzitým sa ukázalo, že čs. breh je obsadený vojskom, no npor. Rácz sa rozhodol akciu uskutočniť.
7. októbra okolo 4:00 priplávali k čs. brehu Dunaja asi 1 km od mosta 3 člny. Čs. vojaci nestrieľali, lebo pre tmu a hmlu nevedeli identifikovať, či sú člny vlastné alebo maďarské. Štyria maďarskí vojaci s dvoma guľometmi z prvého člnu obsadili prázdnu strážnu búdku na kóte 133 zvanej Boží vrch. Ďalšie dva člny sa už dostali do guľometnej paľby 7. roty pešieho pluku 7 („Tatranský“) poručíka Františka Procházku. Dva člny boli potopené aj s posádkami, zranení boli viacerí maďarskí vojaci vrátane npor. Rácza. Tretí čln plával bez vesiel po prúde a Maďari ho pri Ostrihome pritiahli k svojmu brehu.
Vylodení Maďari izolovali niekoľkých čs. vojakov v jednom zákope. Por. Procházka s dobrovoľníkmi šli na pomoc obkľúčeným osobným autom. Keď bolo auto ostreľované, vojaci vyskákali a ďalej sa plazili len por. Procházka a des. Jurček, ktorým sa podarilo dosiahnuť obkľúčených vojakov, pričom des. Jurček bol zranený. O 5:00 h zasiahli do boja aj príslušníci čs. finančnej stráže a štátnej polície. Štyria Maďari usadení na kóte 133 ostreľovali čs. jednotky až do 11:00, o 14:00 sa vzdali skupine štáb. strážm. Františka Motusa. Dvaja Maďari boli ranení, jeden z nich v nemocnici v Nových Zámkoch zraneniu podľahol.[1]:100-101
Dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Maďarské vyloďovacie akcie na Dunaji nedosiahli cieľ. Ani v jednom prípade sa nepodarilo vytvoriť predmostie a získať most Márie Valérie. Na čs. strane nebol nikto zabitý, zranený bol des. Jurček. Na maďarskej strane zahynuli 3 vojaci a 2 civilní dobrovoľníci, ďalší vojak umrel na zranenia v zajatí. Zranených bolo 12 maďarských vojakov. Por. pech. Procházka dostal pochvalné uznanie od veliteľa VII. zboru.[1]:101-102
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f MIČIANIK, Pavel. Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 - 1939. 1. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2019. ISBN 978-80-8141-203-5.
- ↑ DEÁK, Ladislav. Viedenská arbitráž. Dokumenty I. Martin : Matica Slovenská, 2002. ISBN 80-7090-630-8.