Vysoká (vrch v Slovenskom krase)
| Vysoká | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Turňa nad Bodvou |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Jasovská planina |
| Povodie | Bodva |
| Nadmorská výška | 706,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°38′24″S 20°54′01″V / 48,64°S 20,9003°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z obce Háj (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoká[1] (706,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Turňa nad Bodvou, približne 7 km západne od Moldavy nad Bodvou.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Jasovská planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Turňa nad Bodvou.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaný Háj, južne sa nachádza Turňa nad Bodvou, juhovýchodne Drienovec a Moldava nad Bodvou, východne Debraď, severovýchodne Jasov, severne Medzev a severozápadne Hačava.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoká leží v strednej časti Jasovskej planiny. Severným smerom sa nachádza Jelení vrch (947 m n. m.), Šugovský vrch (705 m n. m.), Šugov (488 m n. m.) a Halagoš (599 m n. m.), východne Vápenný vrch (478 m n. m.), Koncový košiar (473 m n. m.) a Palanta (366 m n. m.) a západne Bereš (577 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Chvost (851 m n. m.), Čertov most (683 m n. m.), Železná brána (721 m n. m.) a Grečov (891 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Bodvy, kde vodu zo severných svahov odvádza Miglinc, z južne sa zvažujúcich odteká menšími prítokmi priamo do Bodvy. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, Volovské a Slanské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severným úpätím vedie modro značený chodník z obce Háj do Drienovca.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Volovské vrchy – Košice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-14]. Dostupné online.