Vyvretá hornina

Gabro, tmavá (bázická) magmatická hornina

Vyvretá hornina alebo magmatická hornina alebo zriedkavo eruptívna hornina^[1] je hornina, ktorá vznikla kryštalizáciou z chladnúcej magmy.

Magmatické horniny sú tvorené prevažne kremitými minerálmi (kremeň, sľudy, živce, pyroxény, amfiboly a olivín, celkovo viac ako 90 % obsahu). Ostatné minerály, ak sú prítomné, sa nazývajú akcesorické. Momentálne je opísaných asi 700 druhov magmatických hornín, väčšina z nich sa tvorí v zemskej kôre, sú však známe aj z iných vesmírnych telies.

Intruzívne a extruzívne horniny

Rozoznávame dve hlavné skupiny vyvretých hornín:

intruzívne – keď proces kryštalizácie prebieha pod povrchom Zeme (nazývajú sa aj hlbinné, alebo plutonické – podľa Pluta – rímskeho boha podzemia). K nim sa občas priraďujú aj žilné horniny – ak daná intruzívna hornina vypĺňa pukliny a praskliny v nadloží intrúzie a vytvára žily. Žilné horniny majú oproti klasickým intrúziám často odlišné zloženie, aj odlišné textúry.
extruzívne horniny – keď kryštalizácia prebieha na povrchu (nazývajú sa aj výlevné, alebo vulkanické – podľa Vulkána, rímskeho boha ohňa).

Klasifikácia

Klasifikácia magmatických hornín je komplikovaná. To má viacero príčin (čiastočne historické, čiastočne závisiace od vlastností samotnej magmy, čiastočne aj od samotných klasifikačných kritérií, ktoré môžu byť rôzne). V minulosti bolo opísaných a klasifikovaných iba zopár hornín. V súčasnosti je tendencia dávať každej opísanej hornine nové meno. Príčina tkvie v rôznych podmienkach (teplotné podmienky kryštalizácie, odlišné chemické zloženie magmy, vplyvy prostredia), takže existuje množstvo rôznych variet hornín. Vyvreté horniny sa klasifikujú na základe minerálneho a chemického zloženia, výskytu a textúr.

Podľa minerálneho (modálneho) zloženia

Základ rozdelenia vyvretých hornín podľa minerálneho zloženia je obsah felzických, alebo mafických minerálov:

Felzické horniny obsahujú veľa kremeňa, alkalických živcov, plagioklasov a foidov, zvyčajne sú svetlo sfarbené a majú menšiu hustotu.
Mafické horniny obsahujú viac pyroxénov, vápenatých plagioklasov a olivínu. Sú tmavo sfarbené a majú vyššiu hustotu.
Ultramafické horniny obsahujú viac ako 90 % mafických minerálov.

Na presnejšiu klasifikáciu vyvretých hornín sa používajú ternárne diagramy, kde jednotlivé vrcholy trojuholníka predstavujú zastúpenie určitého minerálu. Najbežnejší je QAP (Quartz (kremeň), Alkali (Na-K) feldspar (alkalický živec), Plagioclase (plagioklas)) pre horniny so zvýšeným obsahom kremeňa, alebo FAP (Foid (foid), Alkali feldspar (alkalický živec), Plagioclase (plagioklas)) pre horniny bez, alebo s akcesorickým množstvom kremeňa.

Často sa tieto dva diagramy spájajú do tzv. QAPF diagramu. Tieto diagram však možno využiť len na klasifikáciu bežných svetlých a tmavých hornín (granit, granodiorit, diorit, bazalt, atď.). Na klasifikáciu ultrabázických hornín sa využívajú modifikácie QAPF diagramu (s inými minerálmi vo vrcholoch trojuholníka).

Podľa textúry a štruktúry

Textúra je dôležitý rozlišovací prvok vyvretých hornín, najmä výlevných, aj keď informácia o textúre horniny je iba doplnková. Textúra horniny, zahrňujúca opis veľkosti, tvaru, orientácie a distribúcie minerálnych zŕn, ako aj medzizrnovej výplne umožňuje určiť, či sa má výlevná hornina označiť termínom tuf, ignimbrit, alebo jednoducho láva.^[1].Štruktúra magmatickej horniny je mikroskopický súhrn znakov odrážajúcich prostredie kryštalizácie magmy, veľkosť, tvar a distribúciu minerálnych zŕn. Štruktúru, ktorá vystihuje vnútornú stavbu horniny, ovplyvňuje rýchlosť chladnutia magmy alebo lávy, rozmiestnenie a usporiadanie minerálov a zloženie taveniny. Neexistuje však celkom jasná hranica medzi textúrou a štruktúrou magmatickej horniny, lebo niektoré štruktúry je možné pozorovať voľným okom a naopak. Poznáme širokú škálu štruktúr magmatických hornín, cca 90 (Hejtman, 1956^[2]), ale štyri najzákladnejšie sú: faneritická, afanitická, sklovitá a pyroklastická.

Podľa chemického zloženia

Klasifikácia podľa chemického zloženia je odvodená od TAS diagramu, ktorý dáva do pomeru obsah alkálií (Na₂O + K₂O) voči obsahu SiO₂. Základné rozdelenie je nasledovné:

kyslé horniny – s vysokým obsahom SiO₂ (> 63 %), príklad: granit a ryolit
intermediátne horniny – obsah SiO₂ je medzi 52 až 63 %, príklad andezit
bázické horniny – obsah SiO₂ je 45 až 52 % a majú zvýšený obsah železa a horčíka, príklad bazalt
ultrabázické – obsah SiO₂ je menej než 45 %, príklad pikrit, komatiit
alkalické – obsah alkálií je 5 až 15 %, príklad fonolit, trachyt

Ďalšie typy hornín sú:

Vysokodraselné – pomer K₂O/Na₂O > 3
Peralkalické – pomer Na₂O + K₂O/Al₂O₃ > 1
Vysokohlinité – pomer Na₂O + K₂O/Al₂O₃ < 1

Galéria vyvretých hornín

Poznámky

^ Termín eruptívna hornina slovenská odborná komunita neodporúča používať v dôsledku podobnosti s významom vulkanický, čo by mohlo vniesť mylné predstavy, že ide iba o sopečné (extruzívne) horniny.^[3]

Referencie

↑ Bard, J. P., 1986, Microtextures of Igneous and Metamorphic Rocks. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 264 s.
↑ Hejtman, B., 1956, Všeobecná petrografie vyvřelých hornin. Nakladatelství Česklosklovenské akademie věd, Praha, 371 s.
↑ Ondrejka, M., Huraiová, M., Petrík, I., Kohút, M., Spišiak, J., Šarinová, K., Konečný, V., Vančová, I., 2015, Klasifikácia a nomenklatúra magmatických hornín - slovenské vydanie. Mineralia Slovaca, 47, 1 – 2, s. 97 – 112

Pozri aj

Zoznam hornín

Externé odkazy

Atlas magmatických hornín (Katedra mineralógie a petrológie PriF UK Bratislava)

Portál vied o Zemi

[1] Bard, J. P., 1986, Microtextures of Igneous and Metamorphic Rocks. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 264 s.

[2] Hejtman, B., 1956, Všeobecná petrografie vyvřelých hornin. Nakladatelství Česklosklovenské akademie věd, Praha, 371 s.

[3] Ondrejka, M., Huraiová, M., Petrík, I., Kohút, M., Spišiak, J., Šarinová, K., Konečný, V., Vančová, I., 2015, Klasifikácia a nomenklatúra magmatických hornín - slovenské vydanie. Mineralia Slovaca, 47, 1 – 2, s. 97 – 112

[1]

[1]

[2]

[3]