Zámok Červená Řečice
Zámok Červená Řečice je zámok v centre mesta Červená Řečice, v okrese Pelhřimov. Od roku 1958 bol chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky[1]; v roku 2014 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[2][3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Už v 12. storočí vlastnili řečické panstvo pražskí biskupi, ktorí niekedy v 2. polovici 13. storočia dali na mieste zámku vystavať tvrdzu. Biskup Tobiáš z Bechyně dal tvrdzu a neďaleký kostol opevniť proti nájazdom Ota V. Brandenburského, a taktiež proti Vítkovcom. Na začiatku 14. storočia za arcibiskupa Arnošta z Pardubíc prešla prestavbou do podoby gotického hradu. V tejto dobe hrad slúžil predovšetkým správe panstva. K rokom 1384 a 1392 sú doložené pobyty arcibiskupa Jana z Jenštejna so sprievodom, v ktorom je spomínaný aj generálny vikár Jan z Pomuku. V roku 1415 hrad od arcibiskupa Konráda z Vechty odkúpil Jan z Chotěmic. Ten však musel čoby katolík odísť do vyhnanstva a počas husitských vojen hrad v roku 1422 pravdepodobne obsadili husiti.
Okolo roku 1428 sa panstvo dostalo do rúk Mikuláša Sokola z Lamberka, ktorý na hrade vyjednal mier s Oldřichom II. z Rožmberka. V roku 1431 tu tiež organizoval výpravu do Dolného Rakúska. V roku 1436 vrátil cisár Žigmund panstvo Janovi z Chotěmic, avšak ten ho už roku 1437 zastavil Mikulášovi Trčkovi z Lípy, po ktorého smrti v roku 1453 sa dostalo do rúk Ladislava Pohrobka. Od neho ho v nasledujúcom roku získali páni z Ústí, čím sa dostalo do majetku Jindřicha zo Stráže. Po Jindřichovej smrti v roku 1466 hrad zdedil jeho syn Michal, ktorý sa postavil proti kráľovi Jiřímu z Poděbrad. Roku 1467 hrad dobyl Petr Břekovec z Ostromeče a umiestnil sem svoju posádku. Hrad pripadol kráľovi a ten ho daroval Petru Břekovcovi. Ten ho krátko na to predal Trčkovcom z Lípy. Nedlho potom sa najvyšší kancelár Jan zo Šelmberka, manžel Johanky zo Stráže, prihlásil o panstvo ako o dedičstve Jindřicha zo Stráže a panstvo v roku 1480 získal. Od neho ho v roku 1497 odkúpil Bohuslav Leskovec z Leskovca.
V 60. rokoch 16. storočia za Šebestiána Leskovca z Leskovca prešiel hrad prestavbou na renesančný zámok. Prestavbu zámku dokladá aj prídomok na Nové Řečici, pod ktorým je Šebestián Leskovec zaznamenaný na snemoch v rokoch 1569-1570. Po jeho smrti roku 1582 sa o zámok starala vdova Žofie z Nečtin a po nej od roku 1585 Kryštof starší Leskovec z Leskovca, ktorý vykonal ďalšie úpravy. Po roku 1595 zámok spravovala jeho sestra Anna, manželka Jana Šlejnice zo Šlejnic. Už v roku 1597 mení panstvo majiteľa znova, keď ho odkúpil Heřman z Říčan. Niektorí príslušníci vedľajších vetiev Leskovcov sa proti tomuto obchodu postavili a Albrecht Šebestián Leskovec z Leskovca dokonca zámok, ktorý bol sídlom Viléma mladšieho z Říčan, obsadil, ale nakoniec zostal v držaní pánov z Říčan. Roku 1612 zámok zdedil Jan z Říčan , avšak po Bielej hore oň prišiel a roku 1623 ho cisár Ferdinand III. postúpil arcibiskupovi Arnoštovi Vojtěchovi z Harrachu. Ten tu za tridsaťročnej vojny hľadal úkryt.
Ďalší arcibiskupi sa o zámok príliš nezaujímali, až na Matouša Ferdinanda Sobeka z Bílenberka, ktorý ho dal opraviť. Posledná veľká rekonštrukcia pred znárodnením prebehla za Františka Kordača a jeho nástupcu Karla Kašpara.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je zámok v súkromných rukách a od roku 2011 sa dočkal začatia opráv, v areáli sa rozbehli záchranné práce.
15. mája 2014 vypukol na zámku požiar (zrejme v dôsledku pálenia dreva v jeho susedstve), ktorý sa podarilo vzápätí lokalizovať a uhasiť. Zasiahol a zničil iba strechu vežičky na severnej strane zámku. [4] Po skončení prvej etapy rekonštrukcie bol zámok sprístupnený verejnosti 1. júla 2023.[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Výhľad z okna zámku -
Vstup do zámku -
Renesančná chodba -
Expozícia v barokových interiéroch -
Sgrafitá na druhom nádvorí -
Južné renesančné krídlo a opevnenie z 16. storočia
_(27).jpg)
_02.jpg)
_31.jpg)
_09.jpg)
_08.jpg)
_09.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MonumNet [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2015-07-31]. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 106/2014 Zb. O vyhlásení niektorých kultúrnych pamiatok za národné kultúrne pamiatky
- ↑ Zámok Červená Řečice, monumnet.npu.cz
- ↑ ČTK. Na zámku v Červené Řečici hořelo. Právo, 2014-05-16, s. 8.
- ↑ Události [online]. Praha: Česká televize, 2023-07-05, [cit. 2023-07-14]. Video. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Červená Řečice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Archivované 2017-11-02 na Wayback Machine
- Zámok na hrady.cz
- Tajemství zámku v Červené Řečici, Ta naše povaha česká, ceskatelevize.cz
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červená Řečice (zámek) na českej Wikipédii.