Preskočiť na obsah

Zoznam vládcov Korintu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zoznam kráľov Korintu)
Ruiny antického Korintu
Korintská helma, cca 500-490 pred Kr.
Posledný deň Korintu, autor: Tony Robert-Fleury (1837–1911)

Korint od najstarších čias využíval výhodnú polohu na šiji, ktorú omývajú vody dvoch morí. V starovekom Grécku mal povesť bohatého obchodného mesta a stal sa akýmsi „antickým Parížom“. Do 8. storočia pred Kr. bol v područí kráľov Argu, ale potom pod vedením aristokratického rodu Bakchidovcov vybojoval nezávislosť.[1] Podľa neskorších mýtov ho založil Sizyfos, prefíkaný človek, ktorý oklamal aj smrť. Sám Korint ju prekonal vo svojich dejinách niekoľkokrát. V roku 146 pred Kr. ho úplne zničili Rimania, (podobne ako aj Kartágo) ale za Caesara vstal z mŕtvych, aj keď ako rímska kolónia. Po čase sa však opäť stal gréckym mestom a za vlády cisára Hadriána, jedným z najkrajších.[1]

O najstarších mýtických kráľoch Korintu píše hlavne Pausanias, ktorý uvádza, že boh slnka Hélios dal pôdu Efyry (Korintu) Aiétovi, ktorý pred odchodom do ďalekej Kolchidy zveril svoju krajinu Bounovi.[2] Sídelné mesto korintských kráľov sa pôvodne volalo Efyra, od nástupu Heraklovca Aléta na trón ho však premenovali na Korint.[3][4][5]

Nasledujúci zoznam uvádza mená najstarších mýtických kráľov Korintu, tak ako ich uvádza Pausanias a iní antickí autori.

Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) Meno panovníka poznámky
15. stor. pred Kr. Aiétes syn boha slnka Hélia[6]
15. stor. pred Kr. Bounos syn boha Herma[7]
15. stor. pred Kr. Epópeus syn boha Hélia[5]
14. stor. pred Kr. Korinthos syn boha Dia[5]
14. stor. pred Kr. Polybos syn boha Herma[8]
14. stor. pred Kr. Kreón syn Lykaitha[9]
14. stor. pred Kr. Iasón syn Aisóna[10]

Mená kráľov z rodu Sizyfa, ako ich uvádzajú neskoršie grécke mýty.

14. stor. pred Kr. Sizyfos syn Aiola[11]
13. stor. pred Kr. Glaukos syn Sizyfa [12][13]
13. stor. pred Kr. Bellerofontes syn Glauka[12]
13. stor. pred Kr. Ornytión syn Sizyfa[14]
12. stor. pred Kr. Thoas syn Ornytióna[14]
12. stor. pred Kr. Damofón syn Thoa[14]
12. stor. pred Kr. Propodas syn Damofóna[14]
12. stor. pred Kr. Dóridas a Hyanthidas synovia Propoda[14]

Podľa gréckych mýtov hrdina Herakles zanechal v starovekom Grécku potomkov na mnohých miestach. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[15] Podobne aj Heraklovec Alétes približne tridsať rokov po prvom útoku Dórov na mykénsky Peloponéz viedol ďalší ich útok na Korint a dobyl ho.[14] Potomkov Sizyfa, korintských kráľov Dórida a Hyanthida zosadil a zmocnil sa trónu.[14][16]

Nasledujúci zoznam uvádza mená kráľov z rodu Heraklovcov, letopočty sú uvedené podľa antického autora Hieronyma.

1101 – 1066 pred Kr. Alétes syn Hippota[14]
1066 – 1029 pred Kr. Ixión syn Aléta[17]
1029 – 992 pred Kr. Agelas I. syn Ixióna[17]
992 – 957 pred Kr. Prymnis syn Agela I.[18]
957 – 922 pred Kr. Bakchis syn Prymnida,[18] najvýznamnejší korintský kráľ
922 – 892 pred Kr. Agelas II. syn Bakchida[18]
892 – 867 pred Kr. Eudémos syn Agela II.[18]
867 – 832 pred Kr. Aristomédes syn Eudéma[18]
832 – 816 pred Kr. Agémón syn Eudéma[17]
816 – 791 pred Kr. Alexandros syn Agémóna[17]
791 – 779 pred Kr. Telestes syn Aristoméda[19]
779 – 778 pred Kr. Automenes pochádzal z rodiny Bakchidovcov[17]
778 – 657 pred Kr. vláda prytanov pochádzali z rodiny Bakchidovcov a každý z nich vládol rok[20]

Okolo roku 657 pred Kr. sa v Korinte nastolila prvá známa tyrania (forma vlády), keď sa po prytanoch vlády zmocnil Kypselos.[21]

655 – 625 pred Kr. Kypselos syn Éetióna[22]
625 – 585 pred Kr. Periandros syn Kypsela[23]
585 – 582 pred Kr. Psammétichos syn Periandra[24]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 181.
  2. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,3,10.
  3. ↑ Velleius Paterculus, Historia Romana, 1,3.
  4. ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. vysvetlivky, 315.
  5. ↑ a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,1.
  6. ↑ Hyginus, Fabulae 36.
  7. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,7.
  8. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,6,6.
  9. ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,53,3.
  10. ↑ Apollónios Rodský, Argonautica, 1,45.
  11. ↑ Hesiodos, Katalogos gynaikon, frag. 10.
  12. ↑ a b Apollodoros, Kronika, 1,9,3.
  13. ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 160.
  14. ↑ a b c d e f g h Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
  15. ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 130.
  16. ↑ Strabón, Geographica 8,8,5.
  17. ↑ a b c d e Eusebios, Kronika 2,221.[1]
  18. ↑ a b c d e Diodoros, Bibliotheca historia, 7, frag. 9.[2]
  19. ↑ Hieronymus, Chronicon, 146-148.[3]
  20. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,4.
  21. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
  22. ↑ Herodotos, História, 5,92.
  23. ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 67.
  24. ↑ Felix Jacoby, Fragmenty
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_vládcov_Korintu&oldid=6623409“