Preskočiť na obsah

Zubor hrivnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zubor hrivnatý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Bison bonasus
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia zubra
      Celoročný výskyt

zostavil: IUCN (International Union for Conservation of Nature) 2020

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Zubor hrivnatý (iné názvy pozri nižšie; lat. Bison bonasus, Bos bonasus, Bison bison bonasus, Bos bison bonasus) je druh alebo poddruh z tribusu Bovini. Je to európsky endemit a najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska.[2]

Konkrétne sa zaraďuje buď ako druh z rodu zubor (Bison) alebo ako druh z rodu tur (Bos) alebo sa zlučuje do jedného druhu s bizónom americkým, pričom tento široko poňatý druh sa volá buď bizón americký (Bison bison/Bos bison) alebo staršie zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus). Podrobnosti pozri nižšie v kapitole Zaradenie v systéme.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú (v hranatých zátvorkách je uvedený najstarší výskyt názvu):

  • zubor hrivnatý [od 70. rokov 20. storočia][3][4][5][6][7][8][9][7][10],
  • zubor hôrny [od 60. rokov 20. storočia][11][12][13][14][15][16],
  • zubor lesný [od 70. rokov 20. storočia][17][6][18][19][20][7][21][22] (Názvom zubor lesný sa ale alternatívne označuje vyhynutý druh Bison schoetensacki.),
  • zubor európsky [23][24][25][11][26][6][18] (alebo európsky zubor[27]), resp. staršie: zubor europský[28][29] [od 20. rokov 20. storočia] (Názvom zubor európsky sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika),
  • zubor[23][30], resp. zastarano aj zubr[31][30] alebo zuber[32] [od stredoveku] (Iné významy názvu zubor pozri v článku zubor),
  • staršie: zubor litevský[33][34][35], resp. zubor litovský[36] [od 20. rokov 20. storočia] (Názvom zubor litevský sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika),
  • zriedkavo: bizón európsky[37].

Ako poddruh bizóna hrivnatého zahŕňajúceho aj bizóna amerického (porovnaj kapitolu Vnútorná systematika) sa označuje názvami:

  • zubor hrivnatý lesný[38],
  • zubor hrivnatý európsky[39](Názvom zubor hrivnatý európsky sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika).

Zastarané názvy sú: divoký bujak[32], tur[40][41], divoký byvol[42], byvol[40][41][43][44].

Latinské názvy tohto taxónu sú:

  • ako samostatný druh: Bison bonasus, Bos bonasus; staršie: Bison bonassus, Bison europaeus, Bos europaeus[45] (ale Bos europaeus sensu Gmelin 1788 je tur domáci), Bonasus europaeus, Bos bison (sensu Smith 1827, ale Bos bison sensu Linnaeus je bizón americký), Bonasus bison[46][47], Bison priscus[46] (ale dnes je Bison priscus názov jedného vyhynutého druhu), Bos urus (sensu Boddaert 1788, ale Bos urus sensu Linnaeus je tur divý), Urus nostras;[48][49]
  • ako poddruh druhu bizón americký zahŕňajúceho aj zubra hrivnatého (porovnaj aj kapitolu Vnútorná systematika): Bison bison bonasus[50][51], Bos bison bonasus[52][53]; staršie: Bos bison europaeus[54][55];
  • ako poddruh [alebo 2 poddruhy] druhu bizón hrivnatý zahŕňajúceho aj bizóna amerického (porovnaj aj kapitolu Vnútorná systematika): Bison bonasus bonasus [et caucasi(c)us], Bos bonasus bonasus [et caucasi(c)us][56][57][38][39].

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Zubor hrivnatý patrí v rámci podčeľade turorodé/tury (Bovinae) do tribusu Bovini, do ktorého patrí aj napríklad bizón americký, jak, krava, byvoly a podobne.[52]

V rámci tribusu Bovini sa zubor hrivnatý zaraďuje buď do rodu Bison (zubor) alebo do rodu Bos (tur) a v rámci rodu Bos niekedy do podrodu Bison.[48][52][58]

Zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus) je podľa niektorých názorov blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison/Bos bison). Podľa iných názorov sú však zubry hrivnaté a bizóny americké len vzdialene príbuzné, i keď oba stále patria do tribusu Bovini. Pokiaľ ide o genetický výskum, počnúc známou prácou Verkaar et al. 2004 viacero štúdií ukazuje, že z hľadiska jadrovej DNA (konkrétne chromozómu Y a/alebo autozómovej DNA) je zubor hrivnatý blízky príbuzný bizóna amerického a jeho vyhynutého príbuzného bizóna stepného (Bison priscus), ale z hľadiska mitochondriálnej DNA (mtDNA) je príbuzný s praturom (Bos primigenius) a teda vlastne aj so súčasným turom domácim. Existuje viacero spôsobov, ako túto nezrovnalosť medzi výsledkami podľa jadrovej DNA a mtDNA vysvetliť, a je sporné, ktoré vysvetlenie je správne.[59][60][61][62][63][52]

Niektorí (minulí i súčasní) považujú zubry hrivnaté a zubry americké za natoľko príbuzné, že ich dokonca spájajú do jedného druhu, pričom tento široko poňatý druh sa volá buď bizón americký (Bison bison/Bos bison) v najširšom zmysle[52][50][53][51] alebo staršie zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus) v najširšom zmysle[56][57][38][39] (pozri aj latinské názvy v kapitole Názvy). V 19. storočí niektorí autori do druhu zubor hrivnatý v najširšom zmysle zahŕňali nielen bizóna amerického, ale celý dnešný podrod Bison (čiže celý dnešný rod Bison bez podrodu Eobison - porov. v článku zubor (rod)), čiže aj napr. to, čo dnes označujeme ako druhy Bison priscus, Bison schoentensacki, Bison latifrons, Bison antiquus atď.[64][65]

V roku 2017 sa zistilo, že zubor hrivnatý je (prinajmenšom z hľadiska mtDNA) sesterským taxónom vyhynutého druhu Bison schoetensacki. Hoci sa už v minulosti vedelo, že medzi týmito dvoma druhmi je nejaká príbuznosť (pozri napr. v kapitole Vnútorná systematika), takáto blízka príbuznosť predtým bola veľmi sporná.[62]

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

V ranom holocéne (t. j. na konci praveku) žil zubor hrivnatý (Bison bonasus/ Bos bonasus) v celej Európe okrem jej najjužnejších a najsevernejších častí (t. j. najmä okrem Pyrenejského a Apeninského polostrova, Grécka, severnej Škandinávie a severnej Británie), ako aj v oblasti Kaukazu, v časti Arménskej vysočiny a v širokom páse územia v rusko-kazašskom a rusko-mongolskom pohraničí (minimálne po Bajkalské jazero). Zhruba od staroveku sa tento areál výskytu zmenšil a dajú sa už rozlíšiť tieto poddruhy a hybridy:[66][67][63][68][61][69][70][23][71][72][8][15][20][73][74][49][50]

  • poddruh Bison bonasus bonasus/Bos bonasus bonasus: Občas sa klasifikuje ako samostatný druh Bison bonasus/Bos bonasus v užšom zmysle (t. j. po slovensky zubor hrivnatý/hôrny/európsky/lesný atď. v užšom zmysle). Slovenské názvy tohto poddruhu sú: zubor nížinný / zubor európsky v užšom zmysle / zubor litevský [alebo litovský] v užšom zmysle/ zubor hrivnatý [synonymá pozri v kapitole Názvy] nížinný [alebo európsky alebo litevský] / rovinná [alebo nížinná alebo bielovežská/bialovežská/bialowiežská alebo litovská] rasa [alebo forma] zubra hrivnatého. V staroveku a stredoveku žil na území medzi východným Francúzskom, južným Švédskom, Estónskom, južnou Volgou, Krymom, Rumunskom, Maďarskom a Alpami (všetko vrátane). Tento areál výskytu sa už od stredoveku rýchlo zmenšoval až nakoniec od 19. storočia zvyšky zubra nížinného žili už len v Bielovežskom pralese, kde bol v roku 1919 (podľa iných údajov 1921 alebo 1922[15]) vo voľnej prírode vyhubený a prežilo už len niekoľko jedincov chovaných v Európe v zajatí. Z týchto jedincov v zajatí boli cielene vytvorené nielen súčasné populácie zubra nížinného (tzv. nížinná línia), ale aj nižšie spomínaná nížinno-kaukazská línia. Obe línie sa vyskytujú sporadicky v strednej a východnej Európe (vrátane Slovenska).
  • poddruh †Bison bonasus caucasicus/Bos bonasus caucasicus: Občas sa klasifikuje ako samostatný druh Bison caucasicus/Bos caucasicus. Slovenské názvy tohto poddruhu sú: zubor kaukazský/ zubor horský/ zubor hrivnatý [synonymá pozri v kapitole Názvy] kaukazský [alebo horský] / vrchovská [alebo kaukazská alebo horská] rasa [alebo forma] zubra hrivnatého. Je menší ako zubor nížinný. V 19. storočí (a možno rovnako už od staroveku) žil len v oblasti pohoria Kaukaz. Posledný kus bol zabitý v roku 1926 či 1927[2].
  • ? poddruh †Bison bonasus hungarorum/Bos bonasus hungarorum: Zriedkavo sa klasifikuje ako samostatný druh Bison hungarorum/Bos hungarorum. Slovenské názvy tohto poddruhu sú: zubor uhorský / zubor karpatský/ zubor hrivnatý [synonymá pozri v kapitole Názvy] uhorský [alebo karpatský]/ uhorská [alebo karpatská] rasa [alebo forma] zubra hrivnatého. Toto je už len tradičný poddruh, pretože podľa novších (aj genetických) výskumov odčleňovať tento poddruh nie je správne[75]. Ak sa tento poddruh neuzná, zvykne sa považovať za súčasť zubra nížinného, ale niekedy (porov. Groves-Grubb 2011) naopak za súčasť zubra kaukazského. Zubor uhorský (podľa autorov, ktorý tento poddruh uznávali) žil v Karpatoch a v Sedmohradsku (t. j. nielen v sedmohradských Karpatoch, ale aj horách vnútra Sedmohradska). Posledný voľne žijúci zubor Uhorska, a teda posledný voľne žijúci zubor uhorský, bol zabitý v Sedmohradsku podľa rôznych údajov okolo roku 1790, v roku 1814 alebo v roku 1852, pričom v zajatí jeden sedmohradský zubor každopádne žil do roku 1809[15][76][77].
  • Bison bonasus bonasus x Bison bonasus caucasicus: Niekedy sa označuje ako nížinno-kaukazská línia. Ide o cielene vytvoreného kríženca zubra nížinného a zubra kaukazského. Tieto krížence boli vytvorené v 20. storočí spolu so súčasnými zubrami nížinnými (porovnaj vyššie).
  • Bison bonasus bonasus x Bison bonasus caucasicus x Bison bison: V menšine textov má postavenie poddruhu, ktorý má názov Bison bonasus montanus. Niekedy sa označuje ako horská línia (ale týmto názvom sa alternatívne označuje nížinno-kaukazská línia alebo zubor kaukazský). Ide o cielene vytvoreného kríženca zubra nížinného a nížinno-kaukazskej línie a bizóna amerického. Tieto krížence boli vytvorené v 20. storočí a dnes žijú na Kaukaze.

Okrem toho sa staršie ojedinele ako ďalšie poddruhy uvádzali:

  • poddruh †Bison bonasus priscus: Oveľa častejšie sa uvádza(l) ako samostatný druh Bison priscus (porov. v článku zubor (rod)). Slovenské názvy tohto (pod)druhu sú bizón stepný alebo zubor stepný. Pozor na zámenu, keďže slovenským názvom zubor stepný sa občas označuje bizón americký.
  • poddruh †Bison bonasus schoetensacki: Oveľa častejšie sa uvádza(l) ako samostatný druh Bison schoetensacki (porov. v článku zubor (rod)). Slovenské názvy tohto (pod)druhu sú bizón lesný, zubor lesný alebo zubor Schoetensackov. Pozor na zámenu, keďže slovenským názvom bizón lesný sa alternatívne označuje poddruh bizóna amerického Bison bison athabascae, a slovenským názvom zubor lesný sa alternatívne označuje druh, ktorý je hlavným predmetom tohto článku, čiže Bison bonasus (pozri vyššie kapitolu Názvy). Zhoda slovenského názvu zubor lesný pre Bison bonasus a Bison schoetensacki je náhodná a nemá nič spoločné s tým, že sa dnes druh Bison schoetensacki považuje za sesterský taxón druhu Bison bonasus.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Zubor hrivnatý patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce. Samec môže vážiť vyše 1 000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.

Veľkosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Samec

Samica

Výzor

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy.

Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu.

Vek

[upraviť | upraviť zdroj]

V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov, vo voľnej prírode je to menej.

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Životné prostredie a potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Zubor hrivnatý najradšej obýva zmiešané lesy s mierne podmočenou pôdou. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Dospelý zubor skonzumuje od 40 do 60 kg rastlinnej potravy denne. Kŕmenie zaberie zubrovi 50 – 80 % času od východu do západu Slnka.

Správanie a rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zubry vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde kolíše od 10 do 15. Počas ruje sa počet zväčšuje až na 30 – 40 ks. Samce počas roka okrem ruje žijú zväčša samotársky.

Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života.

Gravidita zubra trvá 265 dní. Samica sa o mláďa stará okolo dvoch rokov. Mláďa po pôrode váži od 16 do 35 kg.

Rozšírenie a početnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 500 – 1 037 m n. m. (kóta Ščalník v Bukovských vrchoch).[2]

O tom, že zubor bol na Slovensku rozšíreným živočíchom, svedčia viaceré názvy obcí, napríklad Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a iné.

Traduje sa, že posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku zastrelil kráľ Matej Korvín. Predpokladá sa však jeho výskyt v odľahlých častiach Karpát a v priľahlých Bieščadoch (poľ. Bieszczady) ešte dlho[2] až do 17. storočia.

Zubry v Tatrách

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1953 sme darom obdržali od poľskej vlády prvý pár zubrov Putifara a Pumarku, pôvodom z Pszcyny. Umiestnené boli v aklimatizačnej zvernici v Tatranskej Lomnici, kde sa narodilo v roku 1955 aj prvé mláďa. Rodina bola po dobudovaní obory v Topoľčiankach roku 1957 prevezená tam a dočasný chov zanikol. Zubrica Pumarka bola v roku 1961 premiestnená ešte raz a dožila v Zoo Bojnice.

Zubry v Topoľčiankach

[upraviť | upraviť zdroj]
Zubor v zubrej zvernici v Topoľčiankach

V blízkosti slovenskej obce Topoľčianky s úspechom prevádzkujú Lesy SR od roku 1957 Zubriu zvernicu. K aprílu 2023 v nej žilo 20 jedincov. Táto obora vychovala viacero zubrov, ktoré sú umiestnené v mnohých významných zoo.

Zubry v Poloninách

[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch bol zubor hrivnatý úspešne vysadený v Bukovských vrchoch – Národný park Poloniny na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom neďaleko obce Runina. K piatim vysadeným jedincom sa po čase pridal aj voľne žijúci jedinec z poľských Nízkych Beskýd.

Na jeseň roku 2006 sa 800 kg vážiaci zubrí samec Archie odčlenil od stáda a prešiel východným Slovenskom okolo Giraltoviec, cez Branisko až na Spiš. Bol videný v okolí Spišských Vlách a Bystrian. Pri obci Buglovce sa ho podarilo uspať a previesť späť do Polonín. Archie bol najväčší slovenský samec, skonal v roku 2016.[78]

Na jeseň roku 2009 stádo zubrov pozostávalo z 11 jedincov. V marci 2020 žilo v Poloninách už stádo 48 zubrov.[79]

Zubry v slovenských zoo

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa ich chovu venujú systematicky v ZOO Bratislava a od roku 1988 v ZOO Košice, kde majú zubre k dispozícii oborový výbeh na ploche 1 ha. Zaujímavosťou je nový chov v Zookútiku v Snine, kam sa najprv ako prvý dostal na zrehabilitovanie jedinec z voľne žijúceho stáda v Poloninách. V rokoch 1961 až 1979 expozične zubre chovala aj ZOO Bojnice. Bratislavská ZOO poskytuje svoje odchované zvieratá na repatriačné projekty, napr. v roku 2004 poskytla jednu samicu na repatriačný projekt vypustenia v Poloninách, v roku 2020 poskytla samicu Prémiu do bulharských Rodop.[80]

Európa

[upraviť | upraviť zdroj]

V Európe žije asi 3 400 kusov zubra (väčšina v zajatí), z toho asi 1300 v Poľsku. Najväčšia časť z nich v Bielovežskom pralese (národný park na hraniciach Poľska a Bieloruska) vo voľnej prírode.

Zubor hrivnatý má podľa kritérií IUCN status ohrozeného druhu, patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci.[1] Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.3. Prístup 15. marca 2021.
  2. ↑ a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autor druhu Štefan Pčola. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Zubor (európsky) - Bison bonasus, s. 498 - 392.
  3. ↑ Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 320
  4. ↑ Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Príroda. 1997. S. 320
  5. ↑ Zubor hrivnatý [online]. nppoloniny.sk, [cit. 2025-04-11]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c BURKOVSKÝ, Ј. Takmer tragický osud zubrov v Európe. In: Lesník 10 2008. S. 4 [1]
  7. ↑ a b c vyhláška č. 24/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
  8. ↑ a b PČOLA, Š. Program záchrany zubra hrivnatého (Bison bonasus Linnaeus, 1758). 2007 [2]
  9. ↑ SLAMEČKOVÁ, M., PETŘVALSKÝ, V. Poľnohospodárska zoológia. Bratislava: Príroda, 1979, S. 192
  10. ↑ vyhláška č. 171/1975 Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky z 3. októbra 1975, ktorou sa mení výpočet zveri
  11. ↑ a b IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. 2017. S. 120
  12. ↑ ČAPUTA, A. et al. Atlas chránených živočíchov Slovenska. Bratislava: Obzor, 1982. S. 415
  13. ↑ BANCÍK, Ľ. Základy poľovníctva. Bratislava: Príroda, 1973. S. 54
  14. ↑ vyhláška č. 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 19. apríla 2021, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
  15. ↑ a b c d REPA, F. 1971. Zubor hôrny (Bison bonasus) v prírodných podmienkach Slovenska. Ochrana fauny 5, 2–3: 98–102
  16. ↑ Stavovce Slovenska: Cicavce: Zora Feriancová-Masárová [and] Vladimĭr Hanák. [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 368 s. S. 283.
  17. ↑ SLÁDEK, J., MOŠANSKÝ, A. Cicavce okolo nás. Martin: Osveta, 1985. S. 137
  18. ↑ a b BREHM, A. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. S. 375
  19. ↑ zubor lesný. In: Pyramída 1987, S. 6110, 6111
  20. ↑ a b Zubor lesný. In: In: Pyramída 1983 , obalový list za stranou 4800.
  21. ↑ Význmané aspekty v chove raticovej zveri 2018. Nitra: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby, 2018. S. 117, 120
  22. ↑ SLÁDEK, J., RANDUŠKA, P. Cvičenia z lesníckej zoológie: stavovce - Vertebrata. Zvolen: Vysoká škola lesnícka a drevárska, 1979. S. 112
  23. ↑ a b c LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 2003. S. 82
  24. ↑ zubor európsky. In: Pyramída 1987, S. 6238
  25. ↑ odchyt. In: Pyramída 1981, S. 3944
  26. ↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 569
  27. ↑ BOTTO, V. Špeciálna zootechnika. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1963. S. 21
  28. ↑ FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií. 1941. S. 202
  29. ↑ WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 191
  30. ↑ a b zubor. In: Historický slovník slovenského jazyka
  31. ↑ SUCHÝ, K. Pravidlá o slabikotvornom r a l. in: Slovenská vlastiveda č. 3 1921. S. 91 (Citát: "Dvojaký spôsob písania pripúšťa slovenský pravopis v slovách bobr a bobor, zubr a zubor.")
  32. ↑ a b zuber. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  33. ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 561
  34. ↑ BROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre slovenské školy meštianske. Olomouc: R. Promberger, 1931. S. 32
  35. ↑ JELÍNEK, K., KRATOCHVÍL, R. Kniha reálií - pre 6.-8. školský ročník slovenských ľudových škôl. Prešov: Štehr, 1929. S. 265
  36. ↑ Zoologická záhrada v Prahe. In: Matičné čítanie č. 10 1952 S. 226
  37. ↑ VÁCLAVÍKOVÁ, V., BOLLARDT, A. Učebné texty z jazyka nemeckého pre poslucháčov Prírodovedeckej fakulty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, 1969. S. 207
  38. ↑ a b c SLAMEČKOVÁ, M., PETŘVALSKÝ, V. Poľnohospodárska zoológia. Bratislava: Príroda, 1990. S. 155
  39. ↑ a b c SUKUBA, E. et al. Cvičenia zo všeobecnej a špeciálnej zootechniky. Bratislava: Príroda, 1990, S. 7
  40. ↑ a b SEIDEL, P. Obrázkový prírodopis pre nár. školy. Budapešť. 1874. S. 10
  41. ↑ a b ORMIS, S. Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky. 1851. S. 34
  42. ↑ biwol. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  43. ↑ slovenský preklad Komenského 1666 citovaný v hesle zubor in: Historický slovník slovenského jazyka
  44. ↑ HAMULJAK, M. Gradus Ad Parnassum...A - L. Budae: Typis Et Sumtibus Typographiae Regiae Scientiarum Universitatis Hungaricae, 1827, S. 145
  45. ↑ zubr. In: SITENSKÝ, F. L. Hospodářský slovník naučný. Praha: F. Šimáček, 1924. sv. 4, S. 1477
  46. ↑ a b HERRTAGE, S. J.; WILLIAMS, John A.; HUNTER, Robert. The American Encyclopædic Dictionary. [s.l.] : R. S. Peale and J. A. Hill, 1897. 508 s. Dostupné online. S. 501.
  47. ↑ KRAUS, A. Thierstand der K. K. Menagerie zu Sehönbrunn am Schluss des Jahres 1880. In: Der Zoologische Garten. č. 4 1881. S. 115 [3]
  48. ↑ a b Ungulate Taxonomies: a comparison of classifications [online]. ultimateungulate.com, [cit. 2025-04-09]. Dostupné online.
  49. ↑ a b LYDEKKER, R. Catalogue of the Ungulate Mammals ... Vol. I. ARTIODACTYLA, FAMILY BOVIDAE...1913. S. 34-36 [4]
  50. ↑ a b c BENECKE, N. The Holocene distribution of European bison – the archaeozoological record. MUNIBE (Antropologia-Arkeologia) 57, Homenaje a Jesús Altuna 421-428 SAN SEBASTIAN 2005 [5]
  51. ↑ a b MCHUGH, Tom. The Time of the Buffalo. [s.l.] : U of Nebraska Press, 1979. 339 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8032-8105-9. S. 34, 35.
  52. ↑ a b c d e MELLETTI, Mario; BURTON, James. Ecology, Evolution and Behaviour of Wild Cattle (Implications for Conservation). [s.l.] : Cambridge University Press, 2014. 461 s. Dostupné online. ISBN 978-1-107-03664-2. S. 16.
  53. ↑ a b GARRICK, Dorian; RUVINSKY, Anatoly. The Genetics of Cattle, 2nd Edition. [s.l.] : CABI, 2014. 641 s. Dostupné online. ISBN 978-1-78064-221-5. S. 6, 7.
  54. ↑ FLEISCHMANN, Wilhelm. Lehrbuch der Milchwirthschaft. [s.l.] : Heinsius, 1893. 355 s. Dostupné online. S. 5.
  55. ↑ BRANDT, Johann Friedrich. Zoogeographische und palaeontologische Beiträge. [s.l.] : Buchdruckerei der kaiserlichen Academie der Wissenschaften, 1867. 258 s. Dostupné online. S. 154.
  56. ↑ a b BISONTE [online]. treccani.it, [cit. 2025-04-13]. Dostupné online.
  57. ↑ a b NIEZABITOWSKI, E. L. Szczątki kopalne żubra (Bison bonasus L) na ziemiach Polski. 1931. S. 2 [6]
  58. ↑ Hesperomys [online]. hesperomys.com, [cit. 2025-04-13]. Dostupné online.
  59. ↑ Lenstra, J.A., Liu, J. The Year of the Wisent. BMC Biol 14, 100 (2016). [7]
  60. ↑ Edward L. C. Verkaar, Isaäc J. Nijman, Maurice Beeke, Eline Hanekamp, Johannes A. Lenstra, Maternal and Paternal Lineages in Cross-Breeding Bovine Species. Has Wisent a Hybrid Origin?, Molecular Biology and Evolution, Volume 21, Issue 7, July 2004, Pages 1165–1170 [8]
  61. ↑ a b GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 317 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4214-0093-8. S. 113-115.
  62. ↑ a b Zhang, K. & Lenstra, Johannes & Zhang, Shangzhe & Liu, W. & Liu, J.. (2020). Evolution and domestication of the Bovini species. Animal Genetics. 51 (5). [9]
  63. ↑ a b Karolina Węcek et al. Complex Admixture Preceded and Followed the Extinction of Wisent in the Wild, Molecular Biology and Evolution, Volume 34, Issue 3, March 2017, Pages 598–612, https://doi.org/10.1093/molbev/msw254 (pozri aj prvý obrázok v Supplementary Data)
  64. ↑ BRANDT, F. Neue Untersuchungen über die in den altaischen Höhlen aufgefundenen Säugethierreste, ein Beitrag zur quaternären Fauna des Russischen Reiches. In: Mélanges Biologiques tirés du Bulletin de L'Académie Impériale des Sciences de St.-Pétersbourg. - St.-Pétersbourg, 1870. - zv. 7, č. 3. - str. 359-438. (Bulletin de L'Académie Impériale des Sciences de St.-Pétersbourg ; 1871, zv. 15, str. 147-202) [10]. S. 401 a nasl.
  65. ↑ ALLEN, J. A. The American bisons, living and extinct. 1876. S. 35, 37 [11]
  66. ↑ Mammal Species of the World - Browse: bonasus [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2025-04-09]. Dostupné online.
  67. ↑ MELLETTI, Mario; BURTON, James. Ecology, Evolution and Behaviour of Wild Cattle (Implications for Conservation). [s.l.] : Cambridge University Press, 2014. 461 s. ISBN 978-1-107-03664-2. S. 115-173.
  68. ↑ BUDKE, Peter; Dag-Olaf Göpfert. Wisente in Deutschland (Exkursion zum Rothaargebierge, Damerower Werder und in die Döberitzer Heide). [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2020. 160 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7519-7595-7. S. 11.
  69. ↑ BURKOVSKÝ, J. Takmer tragický osud zubrov v Európe. Lesník 10/2008. S. 4
  70. ↑ BREHM, A. Život zvierat 4. 1971. S. 375, 376
  71. ↑ ZMORAY, I. et al. Zaujímavosti slovenskej prírody. Martin: Osveta, 1982. S. 268
  72. ↑ MOŠANSKÝ A. Výstava "Záchrana genofondu zubra lesného a jeho životné prostredie na východnom Slovensku". Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach, Prírodné vedy 31(1990), č. 1 1991. S. 204
  73. ↑ ARAÚJO, António. Os bisontes da Torre Branca [online]. dn.pt, [cit. 2025-04-10]. Dostupné online.
  74. ↑ Distribution of European bison [online]. inaturalist.org, [cit. 2025-04-10]. Dostupné online.
  75. ↑ CORLATTI, Luca; ZACHOS, Frank E.. Terrestrial Cetartiodactyla. [s.l.] : Springer Nature, 2022. 527 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03024475-0. S. 292.
  76. ↑ Početnosť Zubra hrivnatého (Bison bonasus) v Európe do roku 2024 [online]. obnovaprirody.sk, [cit. 2025-04-10]. Dostupné online.
  77. ↑ SZALAY, B. Der letzte Wisent in Siebenbürgen. In: Verhandlungen und Mitteilungen des Siebenbürgischen Vereins für Naturwissenschaften zu Hermannstadt. Heft 1-3 1916 [12]
  78. ↑ DUGOVIČ, Matej. Holanďan Archie skonal v Poloninách, na útek už nemal silu. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-02-23. Dostupné online [cit. 2021-09-24]. ISSN 1339-844X.
  79. ↑ Počet zubrov v Poloninách úspešne rastie, je ich už 48 a v lete pribudnú mladé. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online [cit. 2021-09-24].
  80. ↑ SLONline, s.r.o.. Z bratislavskej ZOO do divočiny: Po stopách zubra európskeho [online]. zoobratislava.sk, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zubor_hrivnatý&oldid=8017996“