Preskočiť na obsah

Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z ÚV KSS)

Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (skr. ÚV KSS) bol najvyšší orgán Komunistickej strany Slovenska (KSS) v období medzi zjazdami KSS. Pôvodne bol nazývaný ústredné vedenie, potom ústredný výbor a od roku 1938 do konca vojny v 1945 pôsobil v ilegalite. Od roku 1948 bola KSS len organizačnou zložkou Komunistickej strany Česko-Slovenska a význam ÚV KSS sa zmenšil. Najužšie vedenie sa nazývalo byro ÚV KSS (oficiálne Predsedníctvo ÚV KSČ), na čele ktorého bol najprv predseda a od roku 1953 ústredný tajomník ÚV resp. generálny tajomník.

Komunisti všade v Európe súperili o priazeň robotníkov so sociálnymi demokratmi a dokonca nevyberavo najskôr proti sebe bojovali. Počas celej existencie prvej prvej česko-slovenskej republiky, „v medzivojnovom období celá spoločnosť prechádzala radikalizáciou a sociálna demokracia nebola výnimkou".[1] Priamym dôvodom vzniku KSČ bol generálny štrajk v decembri 1920, ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov v Prahe (Lidový dům) políciou. Vznikla 14. mája 1921 odštiepením sa veľkej ľavicovej frakcie Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD). V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania 1. ČSR) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete (druhá najväčšia po ZSSR). KSČ bola na počiatku pluralitnou stranou s mnohými názorovými prúdmi. Od zástancov umiernených predstáv o robotníckej strane bojujúcej na pôde parlamentu až po radikálov, ktorí odmietali akúkoľvek stranícku organizáciu. Napriek tomu, počas celej existencie prvej česko-slovenskej republiky zostala komunistická strana v opozícii. Keď ju ovládol Klement Gottwald, vyhlásil jej boľševizáciu podľa smerníc zo Sovietskeho zväzu. Bola to strana, ktorá mala hlboké korene v období prvej republiky. Hlavní predstavitelia však boli Česi a na Slovensko boli vysielaní (Gotwlad, Jan Šverma a ďalší). Vo voľbách KSČ postupne strácala. Pokiaľ v roku 1925 bola druhá za Republikánskou stranou poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, známou aj ako Agrárna strana, v roku 1929 boli na štvrtom mieste rovnako ako v roku 1935, pričom počet ich voličov ubudol (913 711, 753 220, 849 495). 1929 boli na štvrtom mieste rovnako ako v roku 1935. Vo voľbách v rokoch 1929 a 1935 sa výsledky vyhodnocovali samostatne aj po krajinách (Slovenská krajina s 1 457 268 a 1 625 549 zúčastnenými voličmi v roku 1935 predstavovala jednu zo 4 "krajín" vtedajšej ČSR). V "Slovenskej krajine" v týchto voľbách sa komunisti umiestili rovnako ako v celoštátnom meradle dvakrát na štvrtom mieste. Predbehla ich nielen Agrárna strana ale voľby na Slovensku obidva krát vysoko vyhrala Hlinkova slovenská ľudová strana ( roku 1929 s 28,27 %) a v roku 1935 ako Automistický blok v spojení s menšími stranami získal páter A. Hlinka až 30,12%.[2] Počas tohto obdobia boli slovenskí komunisti príslušníci KSČ. Komunistická strana Slovenska sa vydelila z KSČ v roku 1939. Dovtedy bolo na čele slovenských komunistov krajinské vedenie KSČ.[3]

Vedenie v ilegalite počas 2. sv. vojny

[upraviť | upraviť zdroj]

Zákaz činnosti KSČ bol prijatý už 9. októbra 1938.[4] Počas existencie Slovenského štátu (od marca 1939) trval zákaz činnosti a KSČ pôsobila v ilegalite. V máji 1939 sa na pokyn Moskvy vytvorila samostatná Komunistická strana Slovenska (KSS 1939).[3]

Prvý ilegálne vedenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na jej čele KSS stáli pomerne neznámi komunistickí predáci: Július Ďuriš, Ľudovít Benada a Ján Osoha, pretože tí známejší žili v emigrácii na Západe: Jozef Valo, V. Clementis vo Francúzsku, kde ho z Moskvy navštívil aj Viliam Široký alebo v ZSSR: Marek Čulen, Eduard Friš, Karol Bacílek, Karol Šmidke).[5][6]

Druhé ilegálne vedenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V  júni 1941 k posilneniu domácich kádrov poslalo moskovské vedenie na Slovensko Viliama Širokého s ilegálnym poslaním na Slovensko. O jeho príchode bola však Ústredňa štátnej bezpečnosti vopred informovaná.[6] Nechala ho založiť nový ústredný výbor KSS a potom ho v júli r. 1941 zatkla aj s celým výborom okrem jediného člena. Ján Osoha im vyviazol zo slučky a v auguste zorganizoval ďalší (v poradí tretí) ilegálny výbor.

Pokus o vyslobodenie Širokého a ďalších politických väzňov v Nitre v predvečer vypuknutia Slovenského národného povstania ani neskôr nevyšiel. Široký bol vo väzení až do roku 1945. Gustáva Husáka potom Široký do konca života podozrieval, že ho nechal za mrežami úmyselne a po vojne sa za to jemu aj ďalším organizátorom Povstania pomstil.[6]

Tretí ilegálny výbor

[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Osoha[7] člen druhého a organizátor tretieho ilegálneho vedenia KSČ bol účastníkom Interhelpa, kde pracoval ako učiteľ a v ZSSR absolvoval politického vzdelávania. Bezpečnostné orgány pochytali zatýkali členov už v marci 1942, Osoha im síce zasa unikol, ale nie ďaleko. Otec Dubčeka Štefan Dubček (tiež účastník Interhelpa) bol v máji 1942 kooptovaný za člena 3. ilegálneho ÚV KSS. Od jari 1942 sa skrýval v Bratislave. Najprv zatkli Osohu a 19. júla 1942 zatkla ÚŠB Dubčeka. Väznili ho najskôr v Bratislave. V roku 1944 ho Krajský súd v Bratislave odsúdil na 28 mesiacov väzenia. Väznený bol naďalej vo väznici Krajského súdu v Nitre, kde väznili politických väzňov. Už pod dohľadom Nemcov boli väzni z Nitry prevezení do Bratislavy a potom vo februári 1945 ich Gestapo previezlo do koncentračného tábora v Mauthausene. Osoha zomrel, Štefan Dubček prežil a po skončení vojny sa vrátil a ďalej žil v Topoľčanoch.[8]

Štvrtý ilegálny výbor

[upraviť | upraviť zdroj]

Štvrtý ilegálny výbor zorganizoval Štefan Bašťovanský, ktorý bol dobrý organizátor, úplne oddaný politike Moskvy. V apríli r. 1943 slovenské bezpečnostné orgány zavreli aj jeho. Po tomto zásahu bola KSS oslabená

Piaty ilegálny výbor

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 1943 sa po prílete z Moskvy Karol Šmidke stretol s Gustávom Husákom (právny poradca veľkej špeditérskej firmy) a v septembri 1943 vytvorili spolu s Ladislavom Novomeským (šéfredaktor časopisu „Budovateľ") piate (ilegálne) ústredné vedenie KSS, neskôr nazývané ako ústredný výbor KSS.

Vedenie, štruktúra a činnosť ÚV KSS po vojne

[upraviť | upraviť zdroj]

V celorepublikovom meradle získali vo voľbách v roku 1946 českí a slovenskí komunisti dohromady 40 percent hlasov a stali sa celkovým víťazom. Prezident Edvard Beneš poveril Klementa Gottwalda zostavením vlády a ten sa stal premiérom.

ÚV KSS bol najvyšší orgán Komunistickej strany Slovenska v období medzi zjazdami KSS. Na jeho kontrolu bola zvolená na zjazde Ústredná revízna a kontrolná komisia (ÚKRK). Zjazd, prípadne konferencia, volila aj kandidátov ústredného výboru (budúcich členov ÚV). Tí volili členov a kandidátov predsedníctva ústredného výboru, tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj tzv. "prvého muža" strany. Zjazdy hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti.[9][10] Členovia ÚV, kandidáti ÚV, tajomníci a prvý (generálny) tajomník mali k dispozícii sekretariáty.[10]

ÚV KSS implementoval uznesenia ÚV KSČ na území Slovenska, riešil rôzne otázky v súlade s ÚV KSČ, rozpracúval regionálne a národné otázky v súlade s celoštátnymi záujmami, rozmiestňoval kádre, kontroloval prácu Krajských výborov Komunistickej strany Slovenska, navrhoval ÚV KSČ pracovníkov z územia Slovenska do rôznych vyšších funkcií, usmerňoval a kontroloval prácu slovenského parlamentu (t.j. Slovenskej národnej rady), slovenskej vlády a spoločenských organizácii na území Slovenska a zvolával (so súhlasom ÚV KSČ) riadne zjazdy Komunistickej strany Slovenska.[11]

Zasadal (plenárne zasadania ÚV KSS[12]) minimálne trikrát za rok. O svojej činnosti pravidelne podával správy ÚV KSČ.

Orgány: Predsedníctvo ÚV KSS, Sekretariát ÚV KSS, prvý tajomník ÚV KSS, tajomníci ÚV KSS.[10]

ÚV KSS sídlilo v budove Slovenskej obilnej spoločnosti v Bratislave na Hlbokej ceste 2, postavenej v rokoch 19411943 podľa projektu Juraja Tvarožka.

Členovia ÚV KSS a zjazdy KSS

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Komunistická strana Slovenska (1948)

Predsedami KSS a potom ústrednými, prvými tajomníkmi ÚV KSS boli (v časovom poradí):[13]

Zoznam funkcionárov po zjazde KSS 1986 (13.03.1986 - 15.03.1986)[14]

[upraviť | upraviť zdroj]
meno priezvisko funkcia
Jozef LENÁRT prvý tajomník ÚV KSS
Gejza ŠLAPKA člen predsedníctva ÚV KSS
Peter COLOTKA člen predsedníctva ÚV KSS
Ľudovít PEZLÁR člen predsedníctva ÚV KSS
Viliam ŠALGOVIČ člen predsedníctva ÚV KSS
Ján JANÍK člen predsedníctva ÚV KSS
Ignác JANÁK člen predsedníctva ÚV KSS
Miroslav VÁLEK člen predsedníctva ÚV KSS
Jozef LENÁRT člen predsedníctva ÚV KSS
Miloslav HRUŠKOVIČ člen predsedníctva ÚV KSS
Elena LITVAJOVÁ člen predsedníctva ÚV KSS
Pavol HRIVNÁK člen predsedníctva ÚV KSS
Ľudovít PEZLÁR tajomník ÚV KSS
Miloslav HRUŠKOVIČ tajomník ÚV KSS
Ján JANÍK tajomník ÚV KSS
Ľudovít PEZLÁR člen sekretariátu ÚV KSS
Ján JANÍK člen sekretariátu ÚV KSS
Jozef LENÁRT člen sekretariátu ÚV KSS
Miloslav HRUŠKOVIČ člen sekretariátu ÚV KSS
Bohuš TRÁVNIČEK člen sekretariátu ÚV KSS
Eugen TURZO predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie ÚV KSS
Vladimír KRIAK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Jozef HUŇA člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Ján PJEŠČAK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Štefan HRÚZIK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Ľudovít POLÁK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Eduard CHUDÍK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Peter TRNKA člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Dezider KROCSÁNY člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Anna KUKLIŠOVÁ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Ivan LITVAJ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Štefan KORDA člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Vojtech KRATOCHVÍL člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
František KOLUMBER člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Božena KLONGOVÁ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Ján KÖTELEŠ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Antonín NÁPLAVA člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Ján LACKO člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
František MAŽENSKÝ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Štefan JORÍK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Anton MURŽIC člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Jaroslav LUŠTIAK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Andrej REHÁK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Eva HOGYOVÁ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Jozef ČILLAG člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Pavol TOMÁŠ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Pavel TONKO člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Štefan BLAŠKO člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Božena SPOUSTOVÁ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Eugen TURZO člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Milan GORUŠA člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Pavel ŠUBIK člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Mária REMEŇOVÁ člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Bohuslav HAVLÍN člen Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie UV KSS
Jozef ZACHAR člen ÚV KSS
František MEKYŇA člen ÚV KSS
Miroslav VÁLEK člen ÚV KSS
Ján MIČUDA člen ÚV KSS
Mária MIKULCOVÁ člen ÚV KSS
Ján MAGÁL člen ÚV KSS
Vladimír MINÁČ člen ÚV KSS
Ružena TICHÁ člen ÚV KSS
Bohuš TRÁVNIČEK člen ÚV KSS
Jozef MATEJKA člen ÚV KSS
Václav VAČOK člen ÚV KSS
Ján URBAN člen ÚV KSS
Ľudovít LIPPAI člen ÚV KSS
Elena LITVAJOVÁ člen ÚV KSS
Eugen UJVÁRI člen ÚV KSS
Rudolf VANČO člen ÚV KSS
Vladimír TRVALA člen ÚV KSS
Júlia TRNAVSKÁ člen ÚV KSS
František MIŠEJE člen ÚV KSS
Ján ŠULÁK člen ÚV KSS
Kazimír NAGY člen ÚV KSS
Ľudovít PEZLÁR člen ÚV KSS
Ján PIRČ člen ÚV KSS
Vladimír PIROŠÍK člen ÚV KSS
Ján SOLOVIČ člen ÚV KSS
Alojz SLOVIK člen ÚV KSS
Viliam PLEVZA člen ÚV KSS
František SLANINA člen ÚV KSS
Ladislav SKLENÁR člen ÚV KSS
Zuzana REMETOVÁ člen ÚV KSS
Zoltán PRÉKOP člen ÚV KSS
Mária SURMÍKOVÁ člen ÚV KSS
Rudolf SCHUSTER člen ÚV KSS
Emil SEDLÁK člen ÚV KSS
Rudolf NETÍK člen ÚV KSS
Gejza ŠLAPKA člen ÚV KSS
Emília OKLEPKOVÁ člen ÚV KSS
Gustáv OTAJOVIČ člen ÚV KSS
Katarína ZLIECHOVSKÁ člen ÚV KSS
Dušan ŠKEREŇ člen ÚV KSS
Dušan ŠIŠMIŠ člen ÚV KSS
Viliam ŠALGOVIČ člen ÚV KSS
Alexander SZABÓ člen ÚV KSS
Milan PRUŽINEC člen ÚV KSS
Jozef LENÁRT člen ÚV KSS
Jozef ĎURICA člen ÚV KSS
Michal BLANÁR člen ÚV KSS
Július HANUS člen ÚV KSS
Branislav BÍROŠ člen ÚV KSS
Jaroslav HLINICKÝ člen ÚV KSS
Ondrej HORVÁTH člen ÚV KSS
Jozef HREBÍK člen ÚV KSS
Pavol HRIVNÁK člen ÚV KSS
Miloslav HRUŠKOVIČ člen ÚV KSS
Mikuláš HUBA člen ÚV KSS
Jolana HERZKOVÁ člen ÚV KSS
Mária BAROŇOVÁ člen ÚV KSS
Anton BLAŽEJ člen ÚV KSS
Pavel BOLVANSKÝ člen ÚV KSS
Alžbeta GRMANOVÁ člen ÚV KSS
Herbert ĎURKOVIČ člen ÚV KSS
Štefan FÁBRY člen ÚV KSS
Štefan FERENCEI člen ÚV KSS
Emil DÚCKY člen ÚV KSS
Otto FERENCZY člen ÚV KSS
Žofia ČERNÁ člen ÚV KSS
Peter COLOTKA člen ÚV KSS
Vladimír CIRBES člen ÚV KSS
Alexander GAÁL člen ÚV KSS
Ivan GOŇKO člen ÚV KSS
Ján GREGOR člen ÚV KSS
Ivan BAJCURA člen ÚV KSS
Viliam IDES člen ÚV KSS
Ignác JANÁK člen ÚV KSS
Samuel KODAJ člen ÚV KSS
Imrich KONÍK člen ÚV KSS
Štefan BARTÁK člen ÚV KSS
Emília KOPECKÁ člen ÚV KSS
Ivan KOPERNICKÝ člen ÚV KSS
Gejza KOVÁČ člen ÚV KSS
Jozef KOVÁČIK člen ÚV KSS
Ladislav ABRAHÁM člen ÚV KSS
Anna ÁBELOVIČOVÁ člen ÚV KSS
Jaroslav KANSKÝ člen ÚV KSS
Štefan LAZAR člen ÚV KSS
Ján LAZÁR člen ÚV KSS
Želmíra KLOBUŠIAKOVÁ člen ÚV KSS
Jaromír ALGAYER člen ÚV KSS
Attila KLINKO člen ÚV KSS
Ján KLČ člen ÚV KSS
Ján JANÍK člen ÚV KSS
Jozef KISS člen ÚV KSS
Rudolf JURÍK člen ÚV KSS
František KARLOVSKÝ člen ÚV KSS
Alžbeta KANÁTOVÁ člen ÚV KSS
Vojtech ŠVANTNER kandidát ÚV KSS
Koloman DUDÁS kandidát ÚV KSS
Elemír VAJAS kandidát ÚV KSS
Štefan BACHÁR kandidát ÚV KSS
Ján ZÁN kandidát ÚV KSS
Jozef ANTONÍK kandidát ÚV KSS
Jozef BOBOK kandidát ÚV KSS
Dušan MIKLÁNEK kandidát ÚV KSS
Ján BUDA kandidát ÚV KSS
Mária VASILOVÁ kandidát ÚV KSS
Božena ŠTOROVÁ kandidát ÚV KSS
Michal ŠPUNTA kandidát ÚV KSS
Ján PLESNÍK kandidát ÚV KSS
Miloslav HUBA kandidát ÚV KSS
Bohumil CHUDÝ kandidát ÚV KSS
Štefan JUHÁSZ kandidát ÚV KSS
Anna PAVOLKOVÁ kandidát ÚV KSS
Peter PAPRČKA kandidát ÚV KSS
Beata KACEJOVÁ kandidát ÚV KSS
Žofia NAGYOVÁ kandidát ÚV KSS
Sebastián KOVALČÍK kandidát ÚV KSS
Pavel KOYŠ kandidát ÚV KSS
Ladislav SÁDOVSKÝ kandidát ÚV KSS
Ján SELECKÝ kandidát ÚV KSS
Ivan SCHURMANN kandidát ÚV KSS
Martin ŠPIRKO kandidát ÚV KSS
Albert FABIÁN kandidát ÚV KSS
Ján ŠKODA kandidát ÚV KSS
Jozef ŠEVC kandidát ÚV KSS
Alžbeta FUČÍKOVÁ kandidát ÚV KSS
Gejza SZIROVECZ kandidát ÚV KSS
Daniel FUTEJ kandidát ÚV KSS
František GEŠVANTNER kandidát ÚV KSS
Imrich GULA kandidát ÚV KSS
Mária HADUŠOVSKÁ kandidát ÚV KSS
Ľubomír KUBAŠČÍK kandidát ÚV KSS

Zoznam funkcionárov po poslednom zjazde KSS 1989 (17.12.1989 - 18.12.1989)[15]

[upraviť | upraviť zdroj]
meno priezvisko funkcia
Ján ŠIROKÝ predseda Výkonného výboru ÚV KSS
Milan FTÁČNIK člen Výkonného výboru ÚV KSS
Božena RUTTKAYOVÁ člen Výkonného výboru ÚV KSS
Vladimír RAUČINA člen Výkonného výboru ÚV KSS
Dušan PODHORSKÝ člen Výkonného výboru ÚV KSS
Jozef OLEJ člen Výkonného výboru ÚV KSS
Ladislav KRAJŇÁK člen Výkonného výboru ÚV KSS
Ján KASPER člen Výkonného výboru ÚV KSS
Pavol KANIS člen Výkonného výboru ÚV KSS
Vladimír JAKUBÁČ člen Výkonného výboru ÚV KSS
Peter WEISS člen Výkonného výboru ÚV KSS

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HNonline.sk - Ako na Slovensko prišiel komunizmus zo západu [online]. hnonline.sk, 2021-05-27, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  2. Komunistická strana Československa. [s.l.] : [s.n.], 2022-11-14. Page Version ID: 21881460. Dostupné online. (po česky)
  3. a b Komunistická strana Slovenska (KSS) [online]. totalita.cz, [cit. 2013-06-23]. Dostupné online. (po česky)
  4. DZIMKOVÁ, Zuzana. Slovenský štát a jeho ideológia In: Sipko, Jozef – Chovanec, Marek – Zubenko, Eugen (eds.): 4. študentská vedecká konferencia. [online]. [Cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  5. Ako pykal Široký za smrť Clementisa [online]. Pravda.sk, 2008-01-19, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  6. a b c HUČKO, Ján. I. TAJOMNÍK ÚSTREDNÉHO VÝBORU KSS - KAROL BACÍLEK (1945 – 1963 Čiastkový inventár) [online]. Slovenský národný archív, Bratislava 2008, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  7. Gašparíková, V. - Pollák, P.: Interhelpo vo svetle spomienok. In Slovenský národopis Volume 35, 1987, No. 4ISSN 1339-9357 e-ISSN 1339-9357 (online), s. 621 - 637
  8. BRABENEC, Vojtech. Dubčekovci - Trenčania [online]. TRENČAN - Trenčanom o Trenčíne, [cit. 2018-06-13]. Dostupné online. Archivované 2018-06-13 z originálu.
  9. Vyhľadávanie - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  10. a b c Štruktúra orgánov - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  11. zjazd KSS 1958 (16.05.1958 - 18.05.1958) - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.sk, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online. Archivované 2022-09-30 z originálu.
  12. Plenárne zasadnutia ÚV KSS - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  13. Najvyšší funkcionári KSČ - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.sk, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online. Archivované 2020-10-22 z originálu.
  14. zjazd KSS 1986 (13.03.1986 - 15.03.1986) - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.sk, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online. Archivované 2020-10-22 z originálu.
  15. zjazd KSS 1989 (17.12.1989 - 18.12.1989) - Funkcionári KSČ a KSS - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.sk, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online. Archivované 2020-10-21 z originálu.