Čeršľa
| Čeršľa | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Svidník, Jaslo |
| Obce | Dlhoňa, Krempna |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodia | Ondava, Wisloka |
| Nadmorská výška | 721,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°26′28″S 21°33′50″V / 49,4412°S 21,5638°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z obce Dlhoňa
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čeršľa (721,4 m n. m.[1]) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[2] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Dlhoňa, približne 14 km severne od Svidníka.[1]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severozápadnom okraji vrchoviny[2], v hraničnom hrebeni a teda na hranici Prešovského kraja a Podkarpatského vojvodstva. Južná časť zasahuje do okresu Svidník a katastra obce Dlhoňa, severná patrí gmine Krempna v powiate Jaslo. Najbližšími sídlami sú južne situovaný Havranec a Dlhoňa, juhovýchodne leží Vyšná Pisaná a Šarbov a juhozápadne Kečkovce a Vápeník, severne sa nachádzajú Polany a severovýchodne Olchowiec.[3] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Magurského národného parku v poľskej časti.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čeršľa leží v hraničnom hrebeni na severozápadnom okraji Laboreckej vrchoviny, na poľskom území v pohorí Beskid Niski. Západným smerom sa nachádza Jaworzyna (711 m n. m.), Nad Tysowym (713 m n. m.), Czeremcha (669 m n. m.) a Filipovský vrch (705 m n. m.), južným Pomierka (667 m n. m.), Kačurák (688 m n. m.), Rohuľa (595 m n. m.) a Dubica (529 m n. m.), východným Skalné (715 m n. m.), Stávok (754 m n. m.), Ruban (621 m n. m.) a Kury wierch (601 m n. m.) a severným Dobańce (625 m n. m.), plytkým sedlom oddelená Czerszia (731 m n. m.) a Pakuszowa (687 m n. m.).[3][4] Južnú časť hrebeňa odvodňuje potok Mazgalica do riečky Svidničanka v povodí Ondavy, voda zo západných aj severovýchodných svahov odteká do Wisloky v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[1][3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[3], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, ojedinele aj Ondavskú vrchovinu, Busov, Slanské a Vihorlatské vrchy, výniočne i Tatry.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej magistrále hraničným hrebeňom:
- od západu z Filipovskeho sedla cez sedlo Mazgalica
- východu zo Sedla pod Stavkom cez vrch Stávok
- po
žlto značenom chodníku z Dlhone cez sedlo Mazgalica[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-06]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-06]. Dostupné online.
- ↑ Ondavská vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-06]. Dostupné online.