Medzilaborecká brázda
Medzilaborecká brázda | |
geomorfologická časť Laboreckej vrchoviny | |
Okolie Hostovíc
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okresy | Snina, Medzilaborce, Humenné |
Časť | Laborecká vrchovina |
Mestá | Čertižné, Habura, Medzilaborce, Svetlice, Výrava, Hostovice |
Rieky | Laborec, Výrava, Udava |
Súradnice | 49°11′13″S 22°00′54″V / 49,187°S 22,015°V |
Najnižší bod | |
- poloha | južný okraj územia |
- výška | cca 300 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Medzilaborecká brázda[1] je geomorfologickou časťou Laboreckej vrchoviny.[2] Leží na území okresov Snina, Humenné a Medzilaborce.[3][4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Brázda sa nachádza v severnej časti vrchoviny a lemuje južný okraj pohraničného hrebeňa. Zaberá úzky pás územia, vedúci od severozápadu na juhovýchod.[3] Z významných vodných tokov preteká brázdou na severozápade rieka Laborec, v strednej časti Výrava a juhovýchodnej Udava, ktoré odvodňujú celú oblasť.[4] Medzilaborecká brázda je v rámci Laboreckej vrchoviny lemovaná len vlastným územím, s výnimkou krátkeho úseku v údolí Laborca, kde nadväzuje Papínska brázda.[2]
Na území brázdy leží mesto Medzilaborce a viacero obcí, medzi nimi Čertižné, Habura, Svetlice, Výrava a Hostovice[3], patriace do okresov Snina, Humenné a Medzilaborce v Prešovskom kraji. Prístup do sídiel zabezpečujú údoliami vedúca II/559 a II/567, na ktoré nadväzujú miestne komunikácie.[5]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Na územie Medzilaboreckej brázdy okrajovo zasahuje Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, z maloplošných osobitne chránených území sa tu nachádza prírodná rezervácia Hostovické lúky a Čertižnianske lúky.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti Laboreckej vrchoviny sú značené turistické trasy iba na severozápade. Zvyšok územia patrí medzi turisticky menej rušnú oblasť, vhodnú na nenáročnú pešiu a cykloturistiku.[3][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Laborecká vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 24, 46.