Čičerman
| Čičerman | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Prievidza |
| Obce | Tužina, Čavoj, Nitrianske Pravno, Valaská Belá |
| Časť | Javorinka |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 956,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′09″S 18°31′34″V / 48,9192°S 18,5261°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Čičmian
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čičerman (956,0 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Čavoj, približne 16 km severne od Prievidze.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhovýchodnej oblasti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Javorinka.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza a zasahuje na katastrálne územie obcí Tužina, Čavoj, Nitrianske Pravno a Valaská Belá.[4] Najbližšími sídlami sú severne ležiace Čičmany a západne ležiaci Gápel, juhozápadne sa nachádza Čavoj a juhovýchodne Chvojnica a Tužina.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čičerman je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od juhu z Magury na Lazový vrch (856 m n. m.), kde sa pripája na hrebeň, vedúci z Homôľky (1 073 m n. m.) na Strážov (1 213 m n. m.). Východným smerom susedí vrch Jedľovec (850 m n. m.), južne Vlčí vrch (768 m n. m.), juhozápadne Kolenová (811 m n. m.), západne leží Oselná (741 m n. m.) a severným smerom sedlom oddelený Lazový vrch.[5] Vrch patrí do povodia rieky Nitra; severozápadné svahy odvodňuje potok Jasenina do Nitrice, východné a južné svahy odvádzajú vodu Chvojnicou do rieky Nitra. Vrcholom vedie značený chodník z Magury do sedla Javorinka.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý porast zmiešaného lesa vrcholovej časti umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest bez vyššej vegetácie sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, no tiež masív Kľaku, časť Považského Inovca, Vtáčnika, Žiaru, Kremnických vrchov a Veľkej Fatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej značke:
- od juhu z Magury cez sedlo Obšiar
- zo severu zo sedla Javorinka (pripojenie na Cestu hrdinov SNP) cez Lazový vrch
- po
žltej značke z Čičmian cez Lazový vrch - po
modrej značke z Čavoja cez sedlo Obšiar[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-17]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-17]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-17]. Dostupné online.