Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997 m n. m.)
| Čierny vrch | |
| vrch | |
 Čierny vrch vpravo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Bánovce nad Bebravou, Prievidza |
| Obce | Kšinná, Rudnianska Lehota |
| Časť | Suchý |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Nitrické vrchy |
| Povodie | Nitra |
| Nadmorská výška | 996,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′54″S 18°24′31″V / 48,8151°S 18,4087°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Kšinnej
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čierny vrch (996,8 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Kšinná, približne 12 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy a časti Suchý.[4] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na pomedzí okresov Bánovce nad Bebravou a Prievidza a zasahuje na katastrálne územia obcí Kšinná a Rudnianska Lehota.[5] Je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou.[4][3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Čierny vrch leží v strednej časti hlavného hrebeňa Nitrických vrchov, v spoločnom masíve s nepatrne nižšou Veľkou Homoľou (975 m n. m.). Tá je južným susedom, juhozápadne leží Malá Homoľa (909 m n. m.), západne sa nachádza Kňaží stôl (637 m n. m.), severne je sedlom pod Čiernym vrchom oddelený Suchý vrch (1 028 m n. m.) a východným smerom leží Boškovie laz (935 m n. m.). Vrch patrí do povodia Nitry; východnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky Nitrice, západnú prítoky Radiše, smerujúcej do Bebravy. Najbližšími obcami sú Kšinná a Závada pod Čiernym vrchom na západe a Rudnianska Lehota na východe.[3] V sedle severne od vrcholu sa nachádza veža retranslačnej trasy.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Suchý vrch s riedkym porastom vo vrcholovej časti umožňuje sčasti obmedzený kruhový výhľad. Pozorovateľné sú okolité vrchy pohoria, časť Hornonitrianskej kotliny a Bánovskej pahorkatiny. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť južnú časť Malej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Považský Inovec či Biele Karpaty.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke po hlavnom hrebeni:
- z juhu z Rokoša cez Veľkú Homoľu
- zo severu zo Suchého vrchu
- po
značke cez Kšiniansku poľanu:
- od východu z obce Rudnianska Lehota
- od západu z obce Kšinná[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-23]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Suchý – geomorfologická časť
- Nitrické vrchy – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch