Ľudovít Novák

Ľudovít Novák
slovenský jazykovedec a zakladateľ SAVU
Narodenie	15.10.190815. október 1908 Skalica, Slovensko
Úmrtie	27. september 1992 (83 rokov) Ľubochňa, Slovensko
Manželka	Štefánia Morávková
Biografický portál

Prof. PhDr. Ľudovít Novák, DrSc. (* 15. október 1908, Skalica – † 27. september 1992, Ľubochňa) bol slovenský jazykovedec a iniciátor vzniku Slovenskej akadémie vied a umenia. Venoval sa štúdiu dejín slovenčiny a bol zástancom radikálnej reformy pravopisu spisovnej slovenčiny. Venoval sa všeobecnej a porovnávacej jazykovede, ako aj slavistike, romanistike a ugrofinistike.

Novák bol hlbokým kresťanom a perzekvovaný komunistickým režimom.

Život

Štúdium a práca

Po vyštudovaní gymnázia v Skalici v roku 1927 pokračoval Ľudovít na odbore slavistiky, romanistiky a ugrofinistiky na pražskej Filozofickej fakulte Karlovej univerzity od roku 1927. V týchto rokoch upozorňoval aj na potrebu založenia odboru slovakistiky na tejto univerzite.

V rokoch 1932 až 1934 pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbonne, kde sa venoval romanistike, a navštevoval aj iné miestne univerzity.

Prvým pracovným pôsobiskom bola v rokoch 1933 až 1938 pozícia referenta na Jazykovednom odbore Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine. Pre spory s tajomníkom Jozefom Cígerom-Hronským potom Novák pôsobil v rokoch 1939 až 1948 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, pričom bol vymenovaný najprv za mimoriadneho profesora v roku 1939 a o dva roky neskôr za profesora. Počas akademického roka 1944 – 1945 bol dekanom fakulty.

Vznik SAVU

Počas Slovenského štátu sa posilnila potreba mať vytvorenú vedeckú inštitúciu, ktorá by posilňovala jednotu občanov a zároveň by sa vymedzovala voči Čechom. Za hlavného iniciátora sa považuje práve Ľudovít Novák, ktorý využíval svoje osobné kontakty na presadzovanie vzniku inštitúcie. Túto myšlienku podporoval hlavne jeho dobrý priateľ minister školstva Jozef Sivák, predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol či poslanci Emil Boleslav Lukáč, Pavol Čarnogurský alebo Konštantín Čulen. Opozíciu tvoril hlavne Vojtech Tuka, ktorý sa snažil, aby Matica slovenská nestratila primát v slovenskej vede. Nováka poverili vypracovaním zákona i dôvodovej správy.

„	Bojovali sme hlavne za to, aby Bratislava mala silnú pozíciu voči Čechom, bola to otázka národnej prestíže. Podarilo sa nám to tým, že sme založili Akadémiu.	“
– Ľudovít Novák

Po vytvorení Slovenskej akadémie vied a umení prijatím zákona 2. júla 1942 sa prvým predsedom stal František Valentín a generálnym tajomníkom do roku 1945 bol práve Ľudovít Novák. (Na Tukov príkaz sa predsedom nesmel stať Tido J. Gašpar.) Kvôli chýbajúcim vedeckým pracovníkom a slabému financovaniu sa SAVU orientovala predovšetkým na humanitné odbory, primárne jazykovedu. Novák v rozhovore z 1992 poprel, že by vzorom pri zakladaní akadémie bola obdobná sovietska inštitúcia.

Počas bombardovania Bratislavy na konci 2. svetovej vojny Novák poskytol svoj dom v Ľubochni na presťahovanie knižného fondu univerzitnej knižnice.

Perzekúcie a rehabilitácia po 20 rokoch

Novák bol po zmene režimu predčasne penzionovaný počas rokov 1948 až 1957 a mal zakázanú vedeckú činnosť. Následne od roku 1957 pracoval šesť rokov v Slovanskom ústave ČSAV v Prahe. V tomto období bol zároveň aj externým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV v Bratislave. Od roku 1964 až do 1969 sa v tomto ústave stal vedeckým pracovníkom a neskôr v ňom pôsobil aj samostatne. Až do svojej rehabilitácie musel Ľudovít riešiť komplikovanú finančnú situáciu, keďže režim nemal záujem vydávať jeho vedecké a iné publikácie. Z tohto dôvodu musel Novák pristúpiť aj k rozpredaju viacerých rodinných cenností.

Keď v roku 1953 začal pracovať pre Spolok sv. Vojtecha, po krátkej dobe bol zaistený kvôli bohoslužobným predmetom a náboženským knihám. Oficiálne bol však obvinený Štátnou bezpečnosťou z vlastizrady. Vypočúvali ho v Žiline a keďže sa Novák odmietol priznať k obvineniu, bol zbitý a podľa vyjadrenia dcéry Oľgy upadol do bezvedomia. Následne bol odsúdený a trest si odpykával vo väznici na Pankráci.

Na Lenártovu žiadosť bol Novák v roku 1968 rehablilitovaný a mohol začať opätovne prednášať. Medzi rokmi 1968 a 1971 bol pracovníkom na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave. Od roku 1972 pôsobil ako profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1981 odišiel na dôchodok.

Agitátor za reformu slovenského pravopisu

Ľudovít Novák presadzoval myšlienku zrušenia ypsilonu, ako aj ďalších hlások ako ô či ä, aby sa zjednodušil pravopisný systém slovenčiny. Jazykový systém nemá podľa neho trápiť jeho používateľov. Navrhoval, aby sa po odstránení grafémy y/ý zmäkčené slabiky zapisovali s mäkčeňom (napríklad ňeďeľa). Táto graféma by sa používala len ako matematický symbol a v prevzatých cudzích slovách.

Osobný život

Hlásil sa ku kresťanskej viere a kamarátil sa s biskupom Vojtaššákom. V Ľubochnej chodieval spievať na pohreby alebo koledovať s miestnym kňazom. Venoval sa husľovej, čelovej, klavírnej i cirkevnej hudbe (pôsobil aj ako organista v Hubovej). Od roku 1953 sa podieľal aj na úpravách Starého i Nového zákona.

Oženil sa so Štefániou Morávkovou a do roku 1934 žili spolu v Paríži. Mal tri deti, najstaršia sa volala Oľga.

Ľudovít Novák zomrel 27. septembra 1992 v Ľubochni vo veku 84 rokov.

Prehľad iných funkcií

• 1939 – 1943 Slovenská učená spoločnosť (generálny tajomník)
• 1943 – 1945 Slovenská akadémia vied (generálny tajomník)
• 1941 – 1945 Slovenská jazykovedná spoločnosť (predseda)
• 1972 – 1973 Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Trnave (predseda pobočky)
• 1973 – 1976 Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Prešove (predseda pobočky)
• 1970 – 1974 obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore všeobecná jazykoveda, ako aj slovanské jazyky (člen komisie)

Vybrané diela

Publikačná činnosť

• Jazykovedné glosy k československej otázke (1935, 1936)
• O rozplávaní kontinentov – prírodovedecká práca
• K najstarším dejinám slovenčiny (1980)

Prekladateľská činnosť

• Honoré de Balzac – Otec Goriot (1977, 1985)
• Honoré de Balzac – Gobseck / Otec Goriot / Plukovník Chabert (1983)

Udelené tituly

• 1932 – doktor filozofie (PhDr.)
• 1938 – menovanie za docenta (doc.)
• 1939 – mimoriadny profesor
• 1941 – profesor
• 1968 – doktor vied (DrSc.)

Ocenenia

• 1992 – zlatá Medaila SAV a čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra Za zásluhy v spoločenských vedách
• 2008 – čestné občianstvo mesta Skalica

Zaujímavosti

• V priestoroch SAV sa nachádza jeho portrét, ktorý odhalili pri príležitosti stého výročia jeho narodenia.
• V roku 2008 sa pri príležitosti stého výročia jeho narodenia uskutočnila vedecká konferencia Akademik Ľudovít Novák v slovenskej jazykovede a kultúre.

Literatúra

• Slavomír Ondrejovič (ed.): Ľudovít Novák. Tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ SAVU. Veda, 2011, 212 s.

Externé odkazy

• rozhovor s Ľudovítom Novákom pri príležitosti odovzdania zlatej medaily SAV