Kohút (vrch v Stolických vrchoch)
| Kohút | |
| vrch | |
 Masív Kohúta
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Košický |
| Okresy | Revúca, Rožňava |
| Obce | Revúca, Čierna Lehota |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 409,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′49″S 20°10′57″V / 48,7302°S 20,1825°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Revúcej
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kohút[1] (1 409,0 m n. m.[2][3]) je druhý najvyšší vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Muránskou Zdychavou, približne 6 km severovýchodne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[4] Leží na pomedzí Banskobystrického a Košického kraja, okresov Revúca a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie mesta Revúca a obce Čierna Lehota.[1] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná Muránska Zdychava, juhozápadne sa nachádza Revúčka a Revúca, južne Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné a Magnezitovce, východne Čierna Lehota a Slavošovce, severovýchodne Rejdová a severozápadne Muránska Huta.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kohút leží v severnej, najvyššej časti pohoria, v hlavnom hrebeni, vedúcom juhozápadným smerom cez Faltenov vrch (1 338 m n. m.). Západne sa nachádza vrch Šiance (1 042 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Radzim (970 m n. m.) a Krížna poľana (1 018 m n. m.), južne Solisko (752 m n. m.), Malý Kohút (1 192 m n. m.), Dachov diel (933 m n. m.) a Skalica (731 m n. m.), východne Biela skala (882 m n. m.), Pavlova hora (996 m n. m.) a Skalka (1 116 m n. m.) a severne Stolica (1 476 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.) a Čelo (1 210 m n. m.).[3][5] Západné svahy odvodňuje Pstružný a Zdychavský potok do Zdychavy, vodu z východných častí odvádza Jakuška a Lazárka do riečky Štítnik, všetky v povodí Slanej. Vrcholom vedie značený turistický Chodník Pavla Jozefa Šafárika.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje rozhľad. Pri vhodných podienkach je vidieť mnohé vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry a časť Vysokých Tatier.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej turistickej značke:
- od severu zo Stolice cez Faltenovo sedlo (Chodník Pavla Jozefa Šafárika)
- od juhu z Jelšavy cez sedlo Kohúta (Chodník Pavla Jozefa Šafárika)
- od juhu z obce Chyžné cez sedlo Kohúta
- po
modrej turistickej značke:
- od juhozápadu z Revúcej cez sedlo Kohúta
- z Revúčky cez rázc. pri chate Parajka
- od východu z obce Čierna Lehota cez Faltenovo sedlo
- po
červenej turistickej trase z obce Muránska Zdychava cez Faltenovo sedlo[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-29]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8, s. 61
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-29]. Dostupné online.