Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)
| Vtáčnik | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Štiavnické Bane |
| Časť | Sitnianske predhorie |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Sitnianska vrchovina |
| Povodie | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 800,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°26′51″S 18°52′58″V / 48,4476°S 18,8827°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Štiavnických Baní |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vtáčnik (800,2 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Štiavnické Bane, približne 1,5 km juhozápadne od Banskej Štiavnice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sitnianska vrchovina a časti Sitnianske predhorie.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území obce Štiavnické Bane.[4] Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí ležiace Štiavnické Bane a severovýchodne situovaná Banská Štiavnica.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vtáčnik leží v rázsoche, ktorá vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) východným smerom. Severným smerom susedí Paradajs (939 m n. m.) a Šobov (888 m n. m.), východným Svätotrojičný vrch (715 m n. m.) a Anderloch (810 m n. m.), južným smerom dominuje Sitno (1 009 m n. m.) a Buková hora (756 m n. m.) a západným Tanád (939 m n. m.) a Kanderka (862 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Ipľa, kde vodu odvádzajú prítoky rieky Štiavnica.[2] Vrchol traverzujú značené chodníky z okolia. Na severom úpätí je vybudovaný tajch Klinger a najmä západné svahy sú pomerne husto osídlené až pod vrcholovú časť.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje len čiastočný rozhľad. Z vhodných lokalít sú viditeľné najmä okolité vrchy Štiavnických vrchov a mesto Banská Štiavnica, pri vhodných podmienkach ojedinele tiež Nízke Tatry, Poľana a Javorie.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie žiadny značený chodník, no osídlenie uľahčuje prístup lesnými chodníkmi. Vrch traverzuje niekoľko chodníkov:
- po
červenej značke východným úbočím:
- od severovýchodu z Banskej Štiavnice
- od juhozápadu zo Štiavnických Baní
- po
modrej značke západným úbočím cez rázc. Horná Roveň:
- od severu zo Sedla Červená studňa okrajom Banskej Štiavnice
- od juhozápadu z rázc. Farárová hôrka
- po
žltej značke z rázc. Klinger na Hornú Roveň[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.