Štefan Moyzes

	Štefan Moyzes
	biskup banskobystrický
Funkcie a tituly
6. biskup banskobystrický
	1850 – 1869
Biografické údaje
Narodenie	24. október 1797; Veselé
Úmrtie	5. júl 1869 (71 rokov); Žiar nad Hronom
Svätenia
Biskup
Konsekrácia	25. máj 1851 (53 rokov)
Svätiteľ	Ján Krstiteľ Scitovský; uhorský prímas; arcibiskup ostrihomský
Odkazy
	Štefan Moyzes na catholic-hierarchy.org angl. ; Štefan Moyzes
	Biografický portál

Štefan Moyzes^[1] (iné mená: Moyses, v rodnej matrike Moyzsis) (* 24. október 1797, Veselé – † 5. júl 1869, Žiar nad Hronom) bol rímskokatolícky biskup, v rokoch 1850 – 1869 banskobystrický diecézny biskup, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, národovec, zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej.

Životopis

Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Piešťanoch, jeho otcom bol Štefan Krajčo-Mojžiš a matkou Anna rod. Masarovičová. Po ukončení gymnázia v Trnave v roku 1813 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, 1820-1821 v Ostrihome. Vysvätený za kňaza bol v roku 1821. V roku 1829 získal titul doktora filozofie na filozofickej fakulte univerzity v Pešti. Od roku 1821 bol kaplánom vo Svätom Ondreji, Bzovíku, Tesárskych Mlyňanoch, Teldeši a v rokoch 1828 – 1829 slovenským kazateľom v kostole sv. Jozefa v Pešti, kde za prispenia ostrihomského prepošta Juraja Palkoviča vydal vo slovenčine spevník a katechizmus.^[2]

V rokoch 1829 – 1847 pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v Záhrebe, v Chorvátsku. V roku 1847 ho na návrh záhrebského biskupa Juraja Haulíka panovník vymenoval za kanonika záhrebskej kapituly. Týmto menovaním sa predišlo hroziacemu odvolaniu z profesorského miesta maďarskou vládou.^[3] V tom istom roku ho zvolili za poslanca za chorvátsku národnú stranu na uhorský snem v Bratislave. Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848, na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. Ako dôverník bána Josipa Jelačiča sa zúčastňoval na rokovaniach vo Viedni, kde sa riešilo štátoprávne postavenie Chorvátska a výraznou mierou sa zaslúžil o povýšenie záhrebského biskupstva na metropolitné sídlo.

Po vynútenej rezignácii banskobystrického biskupa Jozefa Rudňanského cisár František Jozef I. 5. septembra 1850 vymenoval za nového diecézneho biskupa Štefana Moyzesa. Po potvrdení pápežom Piom IX. 18. februára 1851 ho arcibiskup Ján Scitovský 25. mája 1851 vysvätil za biskupa.^[4] Pred Moyzesom stála namáhavá úloha skonsolidovať diecézu po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. V roku 1852 vymohol na cisárskom dvore zlepšenie finančného zabezpečenie kňazov prostredníctvom kongruovaného doplatku.^[5]

Významnou mierou podporoval organizačne a materiálne gymnázium v Banskej Bystrici, zaslúžil o jeho celkový rozvoj, poslovenčenie a k rozšírenie štúdia zo 4-ročného na 8-ročné. Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu, pre dievčatá. Malo ísť o ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Banskej Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť iba kláštornú dievčenskú ľudovú školu, ktorá na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.^[6]

V roku 1852 obnovil vydávanie časopisu Cyrill a Method. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. 3. augusta 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Na jeho žiadosť Svätá stolica súhlasila v roku 1864 s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl.^[7]

Tlačou vyšli jeho viaceré kázne a prejavy, ako aj kniha Myšlienky o záhradníctve vôbec a štepárstve zvlášť, Skalica, 1865.

Zomrel náhle 5. júla 1869. Za jeho nástupcu bol menovaný Žigmund Supan, ktorý sa ale vzdal funkcie ešte pred nástupom do funkcie.

Pamiatky

pamätné tabule s reliéfom na biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici od akad. sochára L. Majerského (1928)
bronzové súsošie Moyses – Kuzmány, v Banskej Bystrici na Námestí Štefana Moysesa
pamätné tabule na rodnom dome a pamätník od akad. sochára V. Vavra (1971), vo Veselom, na krypte kostola v Žiari nad Hronom
pamätník od akad. sochára V. Remeňa (1969).
pamätná tabuľa na budove fary v Bzovíku

Referencie

↑ MOYZES, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 583 – 585.
↑ Církevní historie (katolická) [online]. [Cit. 2020-10-04]. Dostupné online.
↑ WURZBACH, VON, Constantin. Moyses, Stephan. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : Verlag L. C. Zamarski, 1868. Zväzok 19, s. 167–169. (nem.)
↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-03]. Stránka Bishop Stefano Moyses †. (angl.)
↑ LACKO, Richard, a kol. Banskobystrické biskupstvo : Cestou Cirkvi je človek…. Banská Bystrica : Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2011. ISBN 978-80-88937-46-3. Kapitola Banskobystrickí biskupi, s. 137 – 212.
↑ KODAJOVÁ, Daniela. Vyššie vzdelávanie dievčat na Slovensku v 19. storočí. Človek a spoločnosť (Košice: Spoločenskovedný ústav SAV), 2006, 9, 4. Dostupné online [cit. 2013-02-05]. ISSN 1335-3608. Archivované 2016-03-06 z originálu.
↑ CHALUPECKY, I.. Moyzes (Mojses), Štefan (Stjepan). In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1975. ISBN 3-7001-0128-7. Zväzok 6, s. 396. (nem.)

Literatúra

Slovenský biografický slovník
GOLIAN, Ján – KURHAJCOVÁ, Alica – MALINIAKOVÁ, Erika – MOLDA, Rastislav (eds.): Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti (Zborník vydaný pri príležitosti 220. výročia narodenia). Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, 131 s. ISBN 978-80-969866-6-8

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Moyzes

Externé odkazy

Záznam o krste v matrike farnosti Veselé
Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Jozef Rudňanský	biskup banskobystrický 1850 – 1869	Nástupca Arnold Ipolyi-Stummer
Matica slovenská
Vznik	preseda MS 1863 – 1869	Nástupca Jozef Kozáček

[BLS-1] MOYZES, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 583 – 585.

[2] Církevní historie (katolická) [online]. [Cit. 2020-10-04]. Dostupné online.

[3] WURZBACH, VON, Constantin. Moyses, Stephan. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : Verlag L. C. Zamarski, 1868. Zväzok 19, s. 167–169. (nem.)

[CH-Moyzes-4] CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-03]. Stránka Bishop Stefano Moyses †. (angl.)

[Lacko-5] LACKO, Richard, a kol. Banskobystrické biskupstvo : Cestou Cirkvi je človek…. Banská Bystrica : Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2011. ISBN 978-80-88937-46-3. Kapitola Banskobystrickí biskupi, s. 137 – 212.

[6] KODAJOVÁ, Daniela. Vyššie vzdelávanie dievčat na Slovensku v 19. storočí. Človek a spoločnosť (Košice: Spoločenskovedný ústav SAV), 2006, 9, 4. Dostupné online [cit. 2013-02-05]. ISSN 1335-3608. Archivované 2016-03-06 z originálu.

[7] CHALUPECKY, I.. Moyzes (Mojses), Štefan (Stjepan). In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1975. ISBN 3-7001-0128-7. Zväzok 6, s. 396. (nem.)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]