Lovinobanská brázda
Lovinobanská brázda | |
geomorfologická časť Revúckej vrchoviny | |
Brázda v okolí Divína
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Lučenec |
Časť | Cinobanského predhoria |
Hranice | Cinobanské predhorie, Málinské vrchy, Sihlianska planina, Ostrôžky, Novohradské terasy, Poltárska pahorkatina |
Mestá | Divín, Lovinobaňa, Mýtna |
Rieky | Budinský potok, Dobročský potok, Krivánsky potok |
Súradnice | 48°27′40″S 19°34′05″V / 48,461°S 19,568°V |
Najnižší bod | údolie Krivánskeho potoka |
- poloha | Podrečany |
- výška | cca 210 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lovinobanská brázda[1] je geomorfologickou časťou Cinobanského predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Zaberá západnú časť podcelku, v okolí obcí Divín a Lovinobaňa v severnej časti lučeneckého okresu.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie Lovinobanskej brázdy sa nachádza v západnej časti Revúckej vrchoviny a rozdeľuje na dve časti podcelok Cinobanské predhorie. Rozkladá sa na hornom toku Krivánskeho potoka a v oblasti jeho prítokov, Budínskeho a Dobročského potoka. V strednej časti je vybudovaná vodná nádrž Ružiná a celá oblasť patrí do povodia rieky Ipeľ. Zo sídiel tu leží Divín, Lovinobaňa, Mýtna, Podrečany, Ružiná, Dobroč, Kotmanová a Píla.[3]
Lovinobanskú brázdu obklopuje zo západu a východu materský podcelok, severozápadne nadväzuje pohorie Ostrôžky, severne susedí Sihlianska planina, podcelok Veporských vrchov, severovýchodne aj Málinské vrchy, podcelok Stolických vrchov. Údolie Krivánskeho potoka pokračuje južným smerom do Lučenskej kotliny, kde ležia Novohradské terasy a Poltárska pahorkatina.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Západný okraj Revúckej vrchoviny leží mimo veľkoplošných chránených území. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Ružinské jelšiny a Príbrežie Ružinej. Na hornom toku Krivánskeho potoka (už mimo Lovinobanskej brázdy) je rovnomenná prírodná pamiatka.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Okrajová časť Revúckej vrchoviny patrí medzi najatraktívnejšie oblasti regiónu. Predovšetkým okolie obcí Divín a Ružiná ponúka na pobreží vodnej nádrže Ružiná množstvo ubytovacích a rekreačných kapacít. V blízkosti sa nachádzajú aj ruiny Divínskeho hradu, ako aj kalvária s krížovou cestou pri obci Ružiná.
Značené trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po červeno značenej trase z vrchu Sedem chotárov cez Divín, Mýtnu, Dobroč a Kotmanovú do lokality Hrnčiarky
- po modro značenej trase:
- z Podrečian na Sedem chotárov (602 m n. m.)
- z lokality Hrnčiarky cez Lovinobaňu a Divín na Javor (821 m n. m.)
- po zeleno značenej trase:
- z ATC Ružiná cez Ružinú do sedla Žiar
- z Lovinobane do Sedla pod Hradným
- po žlto značenej trase:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.