Štítnické podolie
| Štítnické podolie | |
| geomorfologická časť Revúckej vrchoviny | |
 Centrálna časť územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Časť | Revúckej vrchoviny |
| Hranice | Turecká, Dobšinské predhorie, Hrádok, Koniarska planina, Plešivská planina |
| Mestá | Kunova Teplica, Štítnik, Slavošovce, Čierna Lehota |
| Rieky | Štítnik, Gočaltovský potok, Hankovský potok |
| Súradnice | 48°40′30″S 20°21′25″V / 48,675°S 20,357°V |
| Najnižší bod | údolie Štítnika |
| - poloha | Pašková |
| - výška | cca 235 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štítnické podolie[1] je geomorfologickou časťou Hrádku, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Leží v údolí riečky Štítnik, západne od Rožňavy.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza vo východnej polovici Revúckej vrchoviny a zaberá juhovýchodnú časť podcelku Hrádok.[2] Rozprestiera sa v údolí riečky Štítnik a jej prítokov Gočaltovský potok a Hankovský potok.[3] Podolie v rámci Revúckej vrchoviny susedí na východe s podcelkami Turecká a Dobšinské predhorie, na severe a západe pokračuje podcelok Hrádok. Juhozápadne susedí Koniarska planina a juhovýchodne Plešivská planina, ktoré sú podcelkami Slovenského krasu.[2]
Oblasť je súčasťou Košického kraja a patrí do okresu Rožňava. Z významnejších sídiel tu leží Kunova Teplica, Rozložná, Gočaltovo, Štítnik, Ochtiná, Slavošovce, Čierna Lehota a Markuška.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Južnou a strednou časťou podolia prechádza cesta II/587 z Plešivca do Nižnej Slanej, ktorú v strednej časti križuje cesta II/526 z Jelšavy do Rožňavy. Severnú časť dopravne obsluhujú cesty III. triedy. Údolím riečky Štítnik vedie i železničná trať Plešivec – Slavošovce.[4][3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia. Južnú časť však lemuje Národný park Slovenský kras a jeho ochranné pásmo.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť je známa bohatou históriou baníctva a nachádza sa tu viacero pamiatok na tieto aktivity. Významné lokality spája Gotická cesta. Stredná a severná časť tvorí východisko pre túry do okolitých pohorí, kde vedú značené chodníky. Jedinečnou je Ochtinská aragonitová jaskyňa neďaleko Ochtinej.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- ↑ TM 124 Slovenský raj – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-09]. Dostupné online.