Vincovka
Vincovka | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Rožňava |
Obec | Dobšiná |
Pohorie | Revúcka vrchovina |
Podcelok | Dobšinské predhorie |
Povodie | Slaná |
Nadmorská výška | 878,8 m n. m. |
Súradnice | 48°49′47″S 20°19′51″V / 48,8297°S 20,3308°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | z Dobšinej |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vincovka[1] (878,8 m n. m.[2]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží približne 3 km západne od centra Dobšinej.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[3] Leží v Košickom kraji v okrese Rožňava a na katastrálnom území mesta Dobšiná.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situovaná Dobšiná, severovýchodne sa nachádzajú Dedinky a Dobšinská Maša, severne Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa a južne Rejdová a Vyšná Slaná.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vincovka leží na severovýchodnom okraji pohoria, v rázsoche, vybiehajúcej juhovýchodne z Čiernej hory (1 152 m n. m.). Východne sa nachádza Dobšinský kopec (974 m n. m.), Babiná (1 278 m n. m.) a Stromiš (1 192 m n. m.), južne Bučina (857 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.), Malý (961 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.), Kilhov (854 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.), západne Stolica (1 476 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.) a Borovniak (1 272 m n. m.) a severne Čierna hora (1 152 m n. m.), Duča (1 142 m n. m.), Marčeková (1 101 m n. m.), Gápeľ (961 m n. m.) a Gačovská skala (1 113 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Slaná, kde vodu zo severných a východných svahov odvádza Lániho potok, zo západných Šafárka a z južných menšie prítoky, všetky smerujúce do Dobšinského potoka. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý, no riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Stolické vrchy, Spišsko-gemerský kras a Volovské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z Dobšinej. Severným úpätím prechádza osadou Lániho Huta žltá turistická značka z Dobšinej do sedla Lopoty.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-12]. Dostupné online.