Preskočiť na obsah

Železničná trať Ružomberok – Korytnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ružomberok – Korytnica
Vlak s rušňom T47.0 a vozňami Balm/u, oboje prevádzkované aj na trati Ružomberok – Korytnica
Vlak s rušňom T47.0 a vozňami Balm/u, oboje prevádzkované aj na trati Ružomberok – Korytnica
Základné informácie
Číslo tratezrušená (predtým 870)
PrevádzkovateľČSD
Dĺžka23,564 km
Otvorenie5. jún 1908
(116 rokov a 177 dní)
Zrušenie28. september 1974
(50 rokov a 62 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Napájacia sústavaneelektrifikovaná
Max. sklon2 %
Max. rýchlosť40 km/h
Priebeh trate
Station on track
0,000 Ružomberok
Unknown route-map component "hKRZWae"
Váh
Unknown route-map component "SKRZ-G2u"
Cesta I/18
Stop on track
2,266 Ružomberok malá stanica
Unknown route-map component "ENDExe"
3,502 koniec trate
Unknown route-map component "exhKRZWae"
Revúca
Unknown route-map component "exhKRZWae"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
5,427 Ružomberok- Biely Potok
Unknown route-map component "exHST"
6,652 Trlenská dolina
Unknown route-map component "exHST"
7,976 Ružomberok- Jazierce
Unknown route-map component "exBUE"
Cesta I/59
Unknown route-map component "exBUE"
Cesta I/59
Unknown route-map component "exHST"
11,420 Ružomberok- Podsuchá
Unknown route-map component "exhKRZWae"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
15,279 Liptovská Osada
Unknown route-map component "exhKRZWae"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
16,436 Liptovská Osada- obec
Unknown route-map component "exhKRZWae"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
20,549 Liptovská Osada- Patočiny
Unknown route-map component "exBUE"
Cesta I/59
Unknown route-map component "exKBHFe"
23,467 Korytnica-kúpele

Železničná trať Ružomberok – Korytnica bola úzkorozchodná železničná trať, ktorá v rokoch 1908 až 1974 spájala mesto Ružomberok s nízkotatranskými kúpeľmi Korytnica.

Plány a projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Liptova sa od začiatku rozvoja železničnej dopravy na území Slovenska snažili o priame železničné spojenie Liptova so stredným a južným Slovenskom. Roku 1869 sa usilovali predstavitelia Liptovskej župy a mesta Ružomberka o to, aby uhorská severná železnica viedla z Lučenca cez Banskú Bystricu do Ružomberka. Magistrát mesta Ružomberok sa v apríli 1869 uzniesol, že poskytne na túto stavbu stavebné pozemky a stavebný materiál. Prípoj ku Košicko-bohumínskej železnici však postavili cez Turiec. Trať Zvolen – Vrútky otvorili v auguste 1872.

Koncom 19. storočia sa stala predmetom úvah, ale aj konkrétnych plánov, výstavba železnice z Banskej Bystrice do Ružomberka. Uvažovalo sa aj o železničnom spojení Ružomberka s Dolným Kubínom. V polovici 20. rokov 20. storočia je opäť na pretrase stavba železnice Banská Bystrica – Ružomberok. Podľa pôvodných plánov mala merať až 66 km. Roku 1927 intervenovali zástupcovia Banskej Bystrice, Ružomberka a Dolného Kubína a poslanci zo Slovenska u vlády, aby sa postavila železnica z Banskej Bystrice do Ružomberka a odtiaľ do Dolného Kubína. V rokoch 1943 a 1944 sa opäť ozývajú hlasy za postavenie tejto železnice. Kvôli vojne sa však tento projekt nerealizoval. A v období socializmu už tento projekt nebol na programe dňa.

Výstavba železnice

[upraviť | upraviť zdroj]

Už roku 1898 sa uvažovalo využiť stavebné plány železnice Banská Bystrica – Ružomberok na postavenie železnice Ružomberok – Korytnica. Roku 1906 bola založená akciová spoločnosť Miestna železnica Ružomberok – Korytnica iniciátormi projektu boli Korytnický lekár Dr. Jozef Ormai a železničiar Štefan Angyal. Stanovy akciovej spoločnosti boli schválené 12. decembra 1906. Jej cieľom bolo postaviť železnicu na prepravu dreva a na osobnú dopravu pre prepravu kúpeľných hostí do kúpeľov v Korytnici. Pôvodný projekt s normálnym rozchodom (1 435 mm) sa napokon nerealizoval. Schválený bol nakoniec variant s úzkym rozchodom (760 mm). Tento fakt však znamenal súdny proces mesta Ružomberok s vládou Budapešti, ktorá musela vrátiť subvencie, ktoré mesto prispelo na normálny rozchod.[1]

Oproti pôvodnému plánu bol spoločnosťou Mandel a Révész realizovaný len 23,564 km dlhý úsek z Ružomberka údolím riečky Revúcej a Korytnickou dolinou do kúpeľov Korytnica. Otvorenie Miestnej železnice Ružomberok – Korytnica bolo 5. júna 1908.[2] Spočiatku bola prevádzkovaná Košicko-bohumínskou železnicou, od roku 1921 ČSD. Posledným dňom prevádzky bol 28. september 1974 a následne bola unikátna trať vrátane zvršku zlikvidovaná, aby ustúpila rozvíjajúcej sa automobilovej doprave.[1]

Zastávky na trati

[upraviť | upraviť zdroj]

Trať mala 9 zastávok a dĺžku 24 km.

Stanice a zastávky na trati:

(posledný názov / km poloha / pôvodný názov):

  • Ružomberok = km 0,000 / Ružomberok
  • 1. Ružomberok malá stanica = km 2,266 / Ružomberok papiereň
  • 2. Ružomberok-Biely Potok = km 5,427 / Biely Potok
  • 3. Ružomberok-Trlenská = km 6,652 / Trlenská dolina
  • 4. Ružomberok-Jazierce = km 7,976 / Biely Potok papiereň
  • 5. Ružomberok-Podsuchá = km 11,420 / Somsichov prameň
  • 6. Liptovská Osada = km 15,279 / Osadianska píla
  • 7. Liptovská Osada obec = km 16,436 / Osada obec
  • 8. Liptovská Osada-Patočiny = km 20,549 / Patočinská dolina
  • 9. Korytnica kúpele = km 23,467 / Korytnica kúpele

Lokomotívy a vagóny

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvá dodávala tri lokomotívy typu 51.2 pre železnicu budapeštianska fabrika MÁVAG. Počas prvej svetovej vojny boli premiestnené k Heeresfeldbahn a slúžili na trati Gardena Fleimstalbahn a vojenskú prepravu na Predných Dolomitoch. Po roku 1918 ostali lokomotívy v talianskom Tirolsku. Talianske štátne dráhy ich neskôr umiestnili na miestnu železničnú trať Mori – Arco – Riva v Trentine.

Prevádzka bola dočasne zachovaná vďaka lokomotívam z Borzsatalskej dráhy (dnes Ukrajina). Neskôr prišli lokomotívy triedy kkStB – rady U, ktoré boli na trati používané až do roku 1959. Od päťdesiatych rokov Česko-slovenské štátne dráhy jazdili na trati s dieslovými lokomotívami radu T47.0. Pre osobnú prepravu bolo nakúpených 10 nových vagónov typu Balm/u od ČKD Tatra. Po zrušení trate boli premiestnené do Jindřichovho Hradca, pre JHMD kde jazdia dodnes. Pôvodná parná lokomotíva U37.006 je ako pamätník umiestnená v parku pred železničnou stanicou v Ružomberku.

Snahy o obnovu trate

[upraviť | upraviť zdroj]

Zrušenie trate v roku 1974 prinieslo vlnu nespokojnosti miestnych obyvateľov aj návštevníkov kúpeľov Korytnica. Po roku 1989 bolo niekoľko snáh zo strany mesta Ružomberok, miestneho občianskeho združenia a nadšencov trať obnoviť. V súvislosti s kandidatúrou na olympijské hry v roku 2002 na Slovensku, sa myšlienkou výstavby dopravného systému v Revúckom Podolí zaoberali aj ŽSR. Jednou z alternatív bola električka podobne ako vo Vysokých Tatrách. Posledná myšlienka obnovy pochádza z roku 2012.[3]

V novembri na Svätú Katarínu 2017 bol po vyše 40 rokoch miestnymi nadšencami vypravený motorový vozeň M131.1 „Hurvínek“ na vyše 2 km trase Ružomberok – Ružomberok malá stanica. V roku 2018 sa čiastočne obnovila prevádzka na existujúcej 3,1 km trati zo stanice Ružomberok – Ružomberok malá stanica – Zápalkáreň pre letnú víkendovú dopravu konvenčným motorákom, s dreveným vozňom pre bicykle.[4]

V prvej letnej sezóne 2018 Korýtko prepravilo spolu 7 100 ľudí. Z toho v letnej sezóne 5 600 cestujúcich a na mimoriadnej jazde 9. júna 2018 na Korýtkofeste ďalších 1 500 cestujúcich. Projekt "Korýtko vlakom bicyklom", za sebou už tri letné sezóny, kde spolu doteraz po meste previezol viac ako 16 000 cestujúcich. [1]

Cyklokorytnička

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyklokorytnička

V lete 2016 bola otvorená cyklotrasa „Cyklokorytnička“, vybudovaná prevažne na telese zaniknutej úzkokoľajky.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b GULÍK, Jozef. Železnička zvaná Korytnička [online]. Trnava: VLAKY.NET, 2010-06-09, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  2. ↑ KUBÁČEK, Jiří. História železníc : 1873 – 1918 : Miestne železnice : Úzkorozchodná miestna železnica Ružomberok – Korytnica [online]. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online. Archivované 2020-02-02 z originálu.
  3. ↑ Koncept obnovy korytnickej železnice [online]. Mesto Ružomberok, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online. Archivované 2019-01-14 z originálu.
  4. ↑ KLÍMA, Miroslav. Korýtkofest 2018 pozýva do histórie aj súčasnosti [online]. Trnava: VLAKY.NET, 2018-05-26, [cit. 2019-01-13]. Dostupné online.
  5. ↑ BREZÁK, Ctibor; TASR. Ružomberok: Namiesto úzkokoľajky funguje CykloKorytnička. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-11. Dostupné online [cit. 2019-01-13]. ISSN 1335-4418.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • LICHNER, Dušan. To bola naša Korytnička. 1. vyd. Žilina : Žilinská univerzita, 2014. 111 s. ISBN 978-80-554-0867-5.
  • KONTÚR, Slavomír. Z Ružomberka do Korytnice : dejiny miestnej železnice a kúpeľov do roku 1918. 1. vyd. Prešov : Fornex plus, 2021. 360 s. ISBN 978-80-972149-1-3.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°59′18″S 19°16′50″V / 48,988222°S 19,280491°V / 48.988222; 19.280491

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Železničná_trať_Ružomberok_–_Korytnica&oldid=7763183“