11614 Istropolitana

(11614) Istropolitana je planétka, ktorú objavili Adrián Galád a Alexander Pravda v skorých ranných hodinách dňa 14. januára 1996 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky. Je pomenovaná po prvej univerzite na území dnešného Slovenska, Academii Istropolitana.

Objav a pomenovanie

Planétka sa v čase objavu nachádzala vo východnej časti súhvezdia Blíženci (Gemini), asi 1,2° juhovýchodne od jasnej hviezdy $\beta$ Gem (Pollux, +1,1 mag), mala zdanlivú vizuálnu jasnosť +17,6 mag a bola 54. planétkou objavenou v prvej polovici januára 1996. Svedčí o tom aj jej predbežné označenie 1996 AD₂, ktoré dostala krátko po objave. V objavovej opozícii bola planétka z Modry pozorovaná aj v ďalších 19 nociach a celkovo bolo zmeraných 31 pozícií, neskôr zaslaných do MPC. Naposledy bola planétka pozorovaná večer 20. apríla 1996. V nasledujúcej opozícii bolo získaných 10 pozícií počas 5 nocí v období medzi 7. februárom a 4. májom 1997. V roku 1998 bola planétka pozorovaná v 5 nociach medzi 21. marcom a 5. júnom, pričom v tomto období bolo zmeraných ďalších 11 pozícií. Planétka bola pozorovaná aj v rokoch 1999 (4 noci, 10 pozícií, 11. augusta až 14. septembra) a 2001 (2 noci, 5 pozícií, 2. a 12. januára). Očíslovanie planétky bolo zverejnené v cirkulári MPC č. 35862 vydanom dňa 28. septembra 1999.

Planétka je pomenovaná po prvej univerzite na území dnešného Slovenska, Academii Istropolitana (v preklade „mesto na Dunaji“), predchodkyni Univerzity Komenského. Academiu Istropolitanu založil v Bratislave v roku 1465 uhorský kráľ Matej Korvín. Pomenovanie planétky navrhol Ferdinand Devínsky, bývalý rektor Univerzity Komenského. Meno planétky sa stalo oficiálnym po zverejnení v cirkulári MPC č. 42361 vydanom dňa 9. marca 2001 Medzinárodnou astronomickou úniou.

Dráha

Planétka obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 446 mil. km po mierne excentrickej dráhe s dobou obehu 5,15 roku (1882 dní). K Zemi sa približuje na minimálnu vzdialenosť 242 mil. kilometrov a jej veľkosť je odhadovaná na 8,5 km.