Blíženci (súhvezdie)
| Blíženci | |
 | |
| Latinský názov | Gemini |
|---|---|
| Skratka | Gem |
| Genitív | Geminorum |
| Symbolické vyjadrenie | dvojčatá |
| Rektascenzia | 7h |
| Deklinácia | 20° |
| Plocha | 514 štvorcových stupňov Poradie: 30 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 4 |
| Najjasnejšia hviezda | Pollux (α Gem) (Zdanl. magnitúda 1,1) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −60° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február | |
Blíženci (Gemini, ♊) sú jedno zo zvieratníkových súhvezdí, najsevernejšie položené súhvezdie Zvieratníka. Sú súčasťou zimnej oblohy, ležia medzi súhvezdím Býk na západe a nevýrazným súhvezdím Rak na východe.
Je to súhvezdie severnej oblohy, ktorým Slnko prechádza od 21. júna do 19. júla. Predstavuje dórskych hrdinov z gréckej mytológie Kastora a Polydeukésa. Jasné hviezdy Blížencov utvárajú nepravidelný obdĺžnik medzi Rakom a Býkom, pričom jeho dve najjasnejšie hviezdy, Kastor a Pollux, znázorňujú hlavy bratov. Na večernej oblohe sú Blíženci viditeľní u nás od novembra do začiatku júna. Vrcholia o polnoci začiatkom januára vo výške asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberajú 0,157 sr. Obsahujú 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Mekbuda je jednou z najjasnejších cefeíd na oblohe.
Najznámejšími deep-sky objektami Blížencov sú napríklad planetárna hmlovina Eskimák či pulzar Geminga, obsahujú aj veľa otvorených hviezdokôp, napr. M 35. Ďalej sa v súhvezdí nachádza kopa galaxií pozostávajúca asi z 200 galaxií, vzdialená od nás asi 340 Mpc, a radiant najmladšieho meteorického roja Geminíd. V Blížencoch objavil roku 1781 W. Herschel Urán, prvú planétu novoveku.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Báj hovorí o dvoch nevlastných bratoch Kastorovi a Polydeukovi (v latinčine Castorovi a Polluxovi). Pollux ako Diov syn bol nesmrteľný a vynikal v zápasení, naopak Kastor bol smrteľný, ale dokázal skrotiť aj najdivšie kone. Ich spoločná matka bola Léda. Mali dve sestry – Helenu (pre ktorú vznikla trójska vojna), ktorá bola Diovou dcérou, a Klytaimnestru, ktorá bola dcérou Tyndarea. Obaja patrili medzi najslávnejších dórskych hrdinov. Zúčastnili sa na love nebezpečného kalydónskeho diviaka s hrdinom Melegrom, na vojne proti Amazonkám s Heraklom a na známej výprave do Kolchidy s Iásonom, cieľom ktorej bolo ukoristiť zlaté rúno. Počas plavby jedného dňa vypukla strašná víchrica. Moreplavci sa už vzdávali všetkej nádeje na záchranu, len spevák Orfeus nestrácal vieru. Začal hrať na svoju kúzelnú lýru (ktorá sa tiež dostala na nebesá) a prosil pritom bohov o pomoc. Búrka zrazu ustala a v tej chvíli sa na čelách Kastora a Polydeuka rozžiarili jasné hviezdy. Od tej doby ich námorníci považovali za svojich ochrancov.
Keď Kastor prišiel o život pri bitke s bratrancom Idasom, Pollux pomstil smrť svojho brata tým, že zabil Idasovho brata Linkea. Potom musel s Idasom bojovať o svoj život. Pollux s pomocou Zeusa tento boj vyhral, no preklial svoju nesmrteľnosť, lebo chcel zomrieť spolu s bratom. Zeus, dojatý Polluxovou láskou, mu ponúkol dve možnosti: buď ostane večne mladým uprostred bohov Olympu, alebo bude žiť jeden deň s bratom v podzemnom kráľovstve Háda a jeden deň na Olympe uprostred bohov. Pollux si vybral druhú možnosť. Vzájomná spätosť Polluxa a Kastora sa stala symbolom bratskej lásky. Zeus premenil bratov na hviezdy a umiestnil ich na nebo do súhvezdia Blíženci.
Súhvezdie Blížencov však bolo známe už dávno predtým, ako túto báj začali pred 3 000 rokmi rozprávať grécki rapsódovia. Podľa sumerského eposu o Gilgamešovi to boli priatelia Enkidu a Gilgameš, ktorí zvádzajú boj s býkom.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Ako α je označená hviezda Castor, hoci v skutočnosti je o niečo jasnejší Pollux. Polluxa uprednostňovali astronómovia už od dávnoveku, ale je nepravdepodobné, že by dovtedy došlo k nejakej významnej zmene jasnosti. Castor a Pollux sú si podobné svojou jasnosťou, ktorá sa líši len o pol magnitúdy, ale ide o veľmi odlišné systémy. Castor patrí k najzaujímavejším viacnásobným hviezdam na oblohe. Je to vizuálna trojhviezda. Všetky zložky tejto trojhviezdy sú navyše spektroskopickými dvojhviezdami. Castor je teda až šesťnásobný hviezdny systém zložený z troch veľmi tesných dvojhviezd.
Jasnejšia hviezda β Pollux je na rozdiel od Castora osamotenou hviezdou, oranžovým obrom. Jeho nápadná oranžová farba sa dá pozorovať už voľným okom.
γ Geminorum má meno Alhena alebo Almeisan, čo znamená „žiariaca“ či „vznášajúca sa“. δ je tiež pomenovaná. Nesie meno Wasat, ktoré pochádza z arabského „Uasat“, čo znamená „stred“ (v tomto prípade súhvezdia). Má spoločníka, ktorým je do oranžova sfarbený trpaslík s jasnosťou 8,1 (8,2) magnitúd.
Meno hviezdy ε Geminorum znie Mebsuta (prípadne Melucta alebo Meboula, „natiahnutá ruka“). Je to nadobor so slabým sprievodcom 9. magnitúdy, ktorého je možné uvidieť aj v menšom amatérskom ďalekohľade. Ďalšou dvojhviezdou je ζ Mekbuta, ktorej meno znamená „zatiahnutá laba“. Nezvyčajné pomenovanie súvisí s pôvodným veľkým súhvezdím Asad, Lev, ktoré sa tu kedysi rozprestieralo. So svojím sprievodcom, ktorého jasnosť sa udáva v rozsahu od siedmej do desiatej magnitúdy tvorí optickú dvojhviezdu. Hlavná zložka je zároveň premenná hviezda, cefeida.
η Geminorum sa volá Propus, Praepes, alebo Tejat Prior, čo značí „predná noha“. Je to červený obor s povrchovou teplotou približne 3 600 °C a žiarivosťou 2 000-krát väčšou ako žiarivosť Slnka. Už pri pohľade cez triéder je nápadne červená. Propus je polopravidelná premenná, ktorý mení svoju jasnosť v perióde asi 223 – 234 dní.
Ďalšou pomenovanou hviezdou je mí Geminorum Tejat alebo Tejat Posterior („zadná noha“, ďalšie názvy sú Calx, Rish Pai). Je to červený obor so sprievodcom vzdialeným 122,5´. Hlavná zložka má jasnosť 3,2, sprievodca 9,8 mag. Medzi ďalšie dvojhviezdy rozlíšiteľné aj amatérskym ďalekohľadom patrí Ní Geminorum, Kappa Geminorum a 38 Geminorum.
Premenné hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezda ksí Geminorum mení svoju jasnosť v rozsahu 3,6 až 4,2 magnitúd s periódou 10,15 dňa. Je to premenná hviezda typu delta Cephei (Cefeida), pričom zmeny jasnosti sprevádzajú zmeny spektrálneho typu od F7 po G3. R Geminorum je premenná hviezda typu Mira Ceti. Kolísanie magnitúd je v rozsahu 6,0 až 14,0 v perióde 370 dní. Napokon je tu ešte U Geminorum, prototyp kataklizmickej premennej hviezdy. Je to tesná dvojhviezdna sústava zložená z červenej hviezdy hlavnej postupnosti, ktorá obieha a zakrýva bieleho trpaslíka.
Deep-sky objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Západnou časťou súhvezdia prechádza Mliečna cesta, dalo by sa povedať, že Blíženci si v nej „namáčajú nohy“. V tejto oblasti nachádzame mnohé pozoruhodné hviezdokopy. Z nich vyniká M35 (NGC 2168), ktorú možno za jasnej noci vidieť aj voľným okom. Nachádza sa asi dva a pol stupňa severozápadne od hviezdy Propus. Je považovaná za najkrajšiu hviezdokopu zimnej oblohy. Má jasnosť 5,3 magnitúd.
Iba pol stupňa od M 35 sa nachádza ďalšia otvorená hviezdokopa NGC 2158, ktorá však dosahuje iba 8,6 magnitúd. Ďalšie štyri otvoreného hviezdokopy sú NGC 2304, NGC 2355, NGC 2420 a NGC 2266, no dajú sa nájsť iba väčšími amatérskymi ďalekohľadmi. NGC 2420 (8,3 mag.) je z nich najjasnejšia a jej zaujímavosťou je, že sa nachádza na ekliptike. Ostatné tri otvorené hviezdokopy dosahujú desiatu hviezdnu veľkosť.
Východne od hviezdy Wasat je možné aj amatérskym ďalekohľadom s priemerom vyše 8 cm uvidieť planetárnu hmlovinu NGC 2392 nazývanú Eskimák alebo Eskymo. Vo väčšom amatérskom ďalekohľade sa javí ako modrozelený kotúčik 8. magnitúdy veľkosti disku Jupitera. Z nášho pohľadu pripomína hlavu človeka, ktorá je obklopená kožušinovou kapucňou.
Abell 21 je tiež planetárna hmlovina, ktorá vynikne najmä na astrofotografii. Dostala meno Medúza, pretože je tvorená spletitými vláknami žiariaceho plynu pripomínajúcimi hlavu mýtickej Medúzy. Jej vzzdialenosť od Zeme je 1 500 svetelných rokov a priemer vyše 4 svetelné roky.
V súhvezdí sa nachádzajú aj dve pozoruhodné neutrónové hviezdy. V roku 1972 bol objavený pulzar s katalógovým číslom SN 437 známy pod menom Geminga. Geminga je druhým najjasnejším zdrojom vysokoenergetického gama žiarenia v Mliečnej ceste. Druhá neutrónová hviezda je IC443.
Pri Castorovi sa nachádza radiant meteorického roja Geminíd. Je to jeden z hlavných meteorických rojov. Sú činné od 7. do 19. decembra, maximum nastáva okolo 13. až 14. decembra. Ich frekvencia býva až 100 meteorv za hodinu. Existuje aj druhý meteorický roj, Ró Geminidy. Jeho meteory vylietavajú od konca decembra do konca januára z radiantu v blízkosti hviezdy Ró Gem. Ich prvé maximum pripadá na 8. januára, druhé na 21. januára.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Encyklopédia astronómie – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok (s láskavým dovolením autorov a podporou SZA)
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Blíženci, s. 386 – 394.