Preskočiť na obsah

Abbey Road (album)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Abbey Road
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Štúdiový album – The Beatles
Dátum vydania 26. september, 1969
Nahraný 22. február – 20. august, 1969 - Abbey Road Studios, Olympic Sound, and Trident Studios
Žáner Rock
Dĺžka 43:19
Vydavateľstvo Apple, Parlophone, EMI
Skladateľ John Lennon
Paul McCartney
George Harrison
Odborné recenzie
The Beatles – chronológia
Yellow Submarine
(1969)		 Abbey Road
(1969)		 Let It Be
(UK-1970)
----
Hey Jude
(US-1970)

Abbey Road je jedenásty oficiálny britský a siedmy americký štúdiový album, ktorý nahrala skupina The Beatles. Posledný album skupiny The Beatles, Let It Be, ktorý vyšiel po tomto albume bol nahrávaný pred Abbey Road. Abbey Road je teda zároveň aj poslednou spoločnou štúdiovou nahrávkou skupiny The Beatles.

V Spojenom kráľovstve album vyšiel 26. septembra, 1969 a v USA 1. októbra toho istého roku. Producentom nahrávania bol George Martin, ktorý mal na starosti aj orchestrálne aranžmány. Zvukovým technikom bol Geoff Emerick, asistoval mu Alan Parsons a technikom mixovania albumu bol Tony Banks.[1] Aj napriek tomu, že skupina bola v čase nahrávania vo fáze rozpadu, je tento album považovaný za jeden z ich najštrukturovanejších projektov.[2][3]

V USA sa z tohto albumu predalo približne 12 miliónov nosičov. Časopis Rolling Stone v roku 2003 na svojom zozname 500 najlepších albumov všetkých čias umiestnil tento album na 14. miesto.[4] V roku 2020 bol vydaný aktualizovaný list, kde sa Abbey Road umiestnil už na piatom mieste.[5]

Zoznam skladieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Autormi všetkých skladieb sú John Lennon/ Paul McCartney okrem uvedených výnimiek.

Prvá strana

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. „Come Together“ – 4:20
    • Spev: John Lennon
  2. „Something“ (George Harrison) – 3:03
    • Spev: George Harrison
  3. „Maxwell's Silver Hammer“ – 3:27
    • Spev: Paul McCartney
  4. „Oh! Darling“ – 3:26
    • Spev: McCartney
  5. „Octopus's Garden“ (Ringo Starr) – 2:51
    • Spev: Ringo Starr
  6. „I Want You (She's So Heavy)“ – 7:47
    • Spev: Lennon

Druhá strana

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. „Here Comes the Sun“ (Harrison) – 3:05
    • Spev: Harrison
  2. „Because“ – 2:45
    • Spev: Lennon/McCartney/Harrison
  3. „You Never Give Me Your Money“ – 4:02
    • Spev: McCartney
  4. „Sun King“ – 2:26
    • Spev: Lennon
  5. „Mean Mr. Mustard“ – 1:06
    • Spev: Lennon
  6. „Polythene Pam“ – 1:12
    • Spev: Lennon
  7. „She Came in Through the Bathroom Window“ – 1:57
    • Spev: McCartney
  8. „Golden Slumbers“ – 1:31
    • Spev: McCartney
  9. „Carry That Weight“ – 1:36
    • Spev: Lennon/McCartney/Harrison/Starr
  10. „The End“ – 2:19
    • Spev: McCartney
  11. „Her Majesty“ – 0:23
    • Spev: McCartney

O nahrávaní albumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po nie celkom vydarenom nahrávaní projektu Get Back (neskôr vyšiel pod titulom Let It Be), Paul McCartney navrhol producentovi George Martinovi aby skupina spolu nahrala album, ktorý by bol podobný ako za „starých čias“ bez nejakých zbytočných sporov niečo podobné ako počas nahrávania pred albumom The White Album. Martin súhlasil. V interview pre projekt The Beatles Anthology sa vyjadril, že už vtedy mal pocit, že tento album bude ich posledným spoločným projektom.

Dve strany albumu sú odlišné. Prvá strana je zbierkou singlov a nových originálnych piesní. Na druhej strane môžeme nájsť dlhšie kompozície v štýle progresívneho rocku, z ktorých mnohé boli porozdelované, ale nadväzujú jedna na druhú.

Slávna fotografia

[upraviť | upraviť zdroj]

V začiatkoch nahrávania mal album pracovný názov Everest podľa vtedy populárnej značky cigariet (fajčil ich aj technik Geoff Emerick). Na obale albumu mala byť snímka z Himalájí. Členovia skupiny sa však rozhodli, že názov bude Abbey Road. Ráno, 8. augusta, 1969, vyšli von zo štúdia. Fotograf, Iain MacMilan mal iba okolo 10 minút na to aby vyrobil snímku, ktorá bola neskôr použitá na dizajn obalu. Táto fotografia sa stala jednou z najslávnejších a najviac parodovaných fotografií na obale albumov v histórii populárnej hudby.

„Paul je mŕtvy“

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z konštrukcií, ktorá vznikla pri dedukovaní významov tejto fotografie bola aj fáma, že dokazuje že Paul (McCartney) je mŕtvy. Fanúšikom pripadalo záhadnou skutočnosť, že bosý ľavák v obleku so zavretými očami (pripomína telo v rakve) drží v pravej ruke cigaretu a jeho kroky smerujú vzhľadom k ostatným akosi mimo.

Legenda o Paulovej smrti vznikla roku 12. októbra, 1969, keď neznámy hlas oznámil túto správu do vysielania v jednom rádiu v Michigane. Upozornil na určité indície v dialógoch na pozadí skladby „Revolution 9“ (The Beatles (The White Album)), ktoré túto skutočnosť naznačujú. Podľa zaručených správ na obale platne je odfotený Paulov dvojník, ktorý sa na neho podobá vzhľadom aj hlasom. Oblečenie Johna (biele ako farár) a Ringa (predstaviteľ pohrebného ústavu) sa zdalo príliš oficiálnym, slávnostným, pohrebným a George so svojimi riflami a tričkom vzadu bol označovaný za hrobára.

Indícia ku tejto skutočnosti sa "našla" aj na ŠPZ Volkswagenu Beetle v pozadí, kde bolo napísané „LMW 281F“. Značka "znamenala", že číslo naznačuje Paulov vek (vraj by mal mať práve 28 rokov- v skutočnosti pri fotografovaní mal 27) a písmená oznamovali text „Linda My Wife“ (moja manželka Linda), alebo dokonca aj „Linda McCartney Weeps“ (Linda McCartney prelieva slzy).

"Chrobáci" túto fámu statočne živili minimálne tým, že sa k nej oficiálne nevyjadrovali.

Turista

[upraviť | upraviť zdroj]

Muž stojaci napravo v pozadí je americký turista Paul Cole, ktorý ani netušil, že je fotografovaný. Zistil to až potom, keď uvidel obal albumu.

Volkswagen Beetle

[upraviť | upraviť zdroj]

Auto parkujúce pred prechodom patrilo jednému, človeku, ktorý býval v byte oproti štúdiu.

Spočiatku sa členovia pokúšali zohnať majiteľa, aby auto dal preč zo svojho miesta, ale nebol doma, lebo odcestoval na dovolenku. Tak sa stalo, že osud chcel aby sa na obale albumu v skutočnosti nachádzali piati „chrobáci“.

Po vydaní albumu majiteľovi auta viackrát ešpézetku ukradli. Roku 1986 bolo toto auto predané na aukcii za 23 000 USD. V súčasnosti je toto auto v Nemecku v múzeu firmy Volkswagen vo Wolfsburgu.

Imitácie a paródie

[upraviť | upraviť zdroj]

Imitácie a paródie tohto obalu môžeme nájsť na albumoch viacerých skupín: od menej známych hudobníkov po Red Hot Chilli Peppers, The Shadows, či album zo žívého vystúpenia Paula McCartneya Paul is Live… téma tejto fotografie sa objaviuje dodnes vo filmoch viedoklipoch…

Výroba albumu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • John Lennon – sólová a rytmická gitara, 6 a 12 strunová akustická gitara, spev, vokály, elektrický a akustický klavír, Hammond organ, syntetizátor Moog, tlieskanie, perkusie a zvukové efekty
  • Paul McCartney – sólová, rytmická a basová gitara, , spev, vokály, elektrický a akustický klavír, organ Hammond, syntetizátor Moog, tlieskanie, perkusie a zvukové efekty
  • George Harrison – sólová, rytmická a basová gitara, klasické akustické gitary, spev, vokály, organ Hammond, syntetizátor Moog, tlieskanie, perkusie a zvukové efekty
  • Ringo Starr – bicie, perkusie, timpany, anvil, organ Hammond, syntetizátor Moog, tlieskanie, perkusie a zvukové efekty
  • George Martin – klavír, harmónium a perkusie
  • George Martin a skupina The Beatles - producenti
  • Geoff Emerick a Phil McDonald - nahrávanie
  • Geoff Emerick, Phil McDonald, George Martin a The Beatles - mixáž

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Abbey Road - Beatles
  2. ↑ UNTERBERGER, Richie. Abbey Road > Overview [online]. Allmusic, [cit. 2007-11-20]. Dostupné online.
  3. ↑ UNTERBERGER, Richie. The Beatles > Biography [online]. Allmusic, [cit. 2007-11-20]. Dostupné online.
  4. ↑ 500 Greatest Albums List (2003) [online]. Rolling Stone, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
  5. ↑ The 500 Greatest Albums of All Time [online]. Rolling Stone, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Abbey_Road_(album)&oldid=7747392“