Preskočiť na obsah

Alexej Archipovič Leonov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexej Leonov
kozmonaut CPK
Leonov v roku 1974
Leonov v roku 1974
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavzosnulý
Narodenie30. máj 1934
Listvianka, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Úmrtie11. október 2019 (85 rokov)
Moskva, Rusko
Iné zamestnaniestíhací pilot
Hodnosťgenerálmajor sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre7 dní, 32 minút
Čas výstupov do otvoreného vesmíru12 minút, 9 sekúnd
Kozmonaut od7. marca 1960
MisieVoschod 2, Sojuz 19/Sojuz-Apollo
Znaky misií
Kozmonaut do26. januára 1982

Alexej Archipovič Leonov (rus. Алексей Архипович Леонов; * 30. máj 1934, Listvianka – † 11. október 2019, Moskva) bol sovietsky kozmonaut a letec, generálmajor vzdušných síl, spisovateľ a umelec. Dňa 18. marca 1965 sa stal prvým človekom, ktorý uskutočnil výstup do otvoreného vesmíru, keď počas letu Voschod 2 na 12 minút a 9 sekúnd vystúpil z kozmickej lode. Bol tiež vybraný za prvého človeka zo ZSSR, ktorý mal pristáť na Mesiaci, ale sovietsky mesačný program bol nakoniec zrušený.

V júli 1975 Leonov velil v rámci misie Apollo-Sojuz kozmickej lodi Sojuz 19, ktorá sa vo vesmíre na dva dni spojila s americkou loďou Apollo.

Leonov bol dvojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu (1965, 1975), generálmajorom vzdušných síl (1975), laureátom Štátnej ceny ZSSR (1981) a členom Najvyššej rady strany Jednotné Rusko (2002 – 2019).

Mladosť a vojenská služba

[upraviť | upraviť zdroj]

Leonov sa narodil 30. mája 1934 v dedinke Listvianka v Západosibírskom kraji v Ruskej SFSR v ruskej rodine.[1] Jeho starý otec bol za svoju účasť v ruskej revolúcii v roku 1905 nútený presťahovať sa na Sibír. Alexej bol ôsmym z deviatich preživších detí narodených Jevdokiji, rodenej Sotnikovovej, a Archipovi. Ďalšie tri deti zomreli v dojčenskom veku.[2] Jeho otec pracoval ako elektrikár a baník.[3]

V roku 1936 bol otec zatknutý a vyhlásený za „nepriateľa ľudu“. Leonov vo svojej autobiografii napísal: „Nebol sám: zatýkali mnohých. Bola to súčasť cieľavedomej snahy úradov zlikvidovať každého, kto prejavil prílišnú nezávislosť alebo silu charakteru. Boli to roky Stalinových čistiek. Mnohí zmizli v odľahlých gulagoch a už ich nikto nikdy nevidel.“[4]

Rodina sa presťahovala k jednej z jeho vydatých sestier do Kemerova, kde sa otec po prepustení vrátil k rodine. Za svoje neoprávnené väznenie dostal odškodnenie.[2] Leonov využíval umenie ako spôsob, ako zabezpečiť pre rodinu viacej potravín. Svoju umeleckú kariéru začal kreslením kvetov na pece a neskôr maľoval krajinky na plátna.[2]

Po druhej svetovej vojne vyzývala sovietska vláda svojich občanov, aby sa presťahovali do Sovietmi okupovanej časti Východného Pruska, a tak sa v roku 1948 jeho rodina premiestnila do Kaliningradu.[5] V roku 1953 Leonov ukončil strednú školu (č. 21).[5] Uchádzal sa o štúdium na Akadémii umení v Rige v Lotyšskej SSR, ale pre vysoké náklady na štúdium sa rozhodol nenastúpiť. Rozhodol sa vstúpiť do ukrajinskej prípravnej leteckej školy v Kremenčugu. Svoj prvý samostatný let uskutočnil v máji 1955. Zatiaľ čo sa čiastočným štúdiom v Rige oddával svojej vášni pre umenie, nastúpil tiež do zdokonaľovacieho dvojročného kurzu v Čugujevskom vyššom vojenskom leteckom učilišti pilotov v Ukrajinskej SSR, aby sa stal stíhacím pilotom.[5]

Dňa 30. októbra 1957 Leonov ukončil štúdium s vyznamenaním a bol vymenovaný za poručíka 113. výsadkového leteckého pluku, ktorý bol súčasťou 10. ženijnej leteckej divízie 69. leteckej armády v Kyjeve.[5] Dňa 13. decembra 1959 sa oženil so Svetlanou Pavlovnou Dozenkovou.[6] Nasledujúci deň sa presunul do Východného Nemecka na svoje nové pôsobisko v 294. prieskumnom pluku 24. leteckej armády.[5]

Sovietsky kozmický program

[upraviť | upraviť zdroj]

Leonov bol jedným z 20 pilotov sovietskych vzdušných síl, ktorí boli v roku 1960 vybraní do prvej výcvikovej skupiny kozmonautov.[7] Ako väčšina sovietskych kozmonautov aj Leonov bol členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Počas letu Voschod 2 uskutočnil ako prvý človek v dejinách výstup do otvoreného vesmíru.[8] Dňa 18. marca 1965 strávil mimo kozmickej lode 12 minút a 9 sekúnd, pričom bol s kabínou bol spojený 4,8-metrovým lanom.[7]

Alexej Leonov na ruskej poštovej známke z roku 2015 k príležitosti 50. výročia jeho výstupu do otvoreného vesmíru

Na konci výstupu do vesmíru sa Leonovov skafander vo vesmírnom vákuu nafúkol do takej miery, že sa nemohol vrátiť do prechodovej komory.[7] Otvoril ventil, aby mohol vypustiť zo skafandra časť tlaku, a sotva sa mu podarilo dostať späť do kabíny.[7][9] Počas letu Leonov tiež nakreslil malý náčrt orbitálneho východu slnka, pričom išlo o prvé umelecké dielo vytvorené vo vesmíre.[10] Osemnásť mesiacov strávil výcvikom beztiažového stavu pre tento let.

V roku 1968 bol Leonov vybraný za veliteľa kozmickej lode Sojuz 7K-L1, ktorá mala obletieť Mesiac. Let bol ale zrušený pre oneskorenie pri dosahovaní spoľahlivého letu okolo Mesiaca (úspešné boli len neskoršie lety programu Zond 7 a Zond 8) a misia Apollo 8 už tento krok vo vesmírnych pretekoch dosiahla. Bol tiež vybraný ako prvý človek zo ZSSR, ktorý mal na palube kozmickej lode LOK/N1 pristáť na Mesiaci.[8] Aj tento program bol zrušený. (Let si vyžadoval výstup do otvoreného vesmíru medzi lunárnymi loďami, čo prispelo k jeho výberu). V roku 1971 mal byť Leonov veliteľom letu Sojuz 11 na Saľut 1, prvú obývanú kozmickú stanicu, ale jeho posádka bola nahradená záložnou potom, čo u jedného z členov, kozmonauta Valerija Kubasova, vzniklo podozrenie na tuberkulózu. Ďalším členom posádky bol Piotr Kolodin.[11]

Historické podanie rúk medzi Leonovom (vľavo) a Staffordom počas misie Apollo-Sojuz, 17. júl 1975

Následne mal Leonov veliť ďalšiemu letu na Saľut 1, ale ten bol po smrti členov posádky Sojuzu 11 zrušený a kozmická stanica zanikla v atmosfére.[12] Ďalšie tri Saľuty (jeden z nich v skutočnosti vojenská stanica Almaz) boli zničené pri nepodarenom štarte alebo zlyhali krátko po ňom a Leonovova posádka stála bokom. V čase, keď Saľut 4 dosiahol obežnú dráhu, bol Leonov preradený na prestížnejší projekt.[13][14]

Druhý Leonovov let do vesmíru bol v úlohe veliteľa lode Sojuz 19, sovietskej časti misie Apollo-Sojuz v roku 1975 – prvého spoločného kozmického letu Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.[13][15] Počas projektu sa Leonov natrvalo spriatelil s americkým veliteľom Thomasom P. Staffordom, pričom Leonov bol krstným otcom Staffordových mladších detí.[16][17] Stafford dokonca predniesol na Leonovovom pohrebe v októbri 2019 smútočnú reč v ruštine.

V rokoch 1976 až 1982 bol Leonov veliteľom oddielu kozmonautov („hlavným kozmonautom“) a zástupcom riaditeľa Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina, kde dohliadal na výcvik posádok. Bol tiež redaktorom kozmonautského bulletinu Neptún. Do dôchodku odišiel v roku 1992.[8]

Neskorší život a smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Leonov bol vynikajúcim umelcom, ktorého vydané knihy obsahujú albumy jeho umeleckých diel a diel, ktoré vytvoril v spolupráci so svojím kamarátom Andrejom Sokolovom. Do vesmíru si vzal tiež farebné ceruzky a papier, pričom nakreslil Zem a stal sa prvým umelcom vo vesmíre. Počas misie Apollo-Sojuz v roku 1975 tiež nakreslil portréty astronautov Apolla.[18]

Leonov v roku 2016

Arthur C. Clarke vo svojich poznámkach k románu 2010: Druhá vesmírna odysea z roku 1982 napísal, že po premietaní filmu 2001: Vesmírna odysea z roku 1968 ho Leonov upozornil, že usporiadanie Mesiaca, Zeme a Slnka zobrazené v úvode filmu je v podstate rovnaké ako na jeho maľbe Blízko Mesiaca z roku 1967, hoci diagonálne orámovanie scény na maľbe nebolo vo filme zopakované. Clarke mal na stene svojej kancelárie zavesenú podpísanú skicu tejto maľby, ktorú Leonov vytvoril po premietaní.[19] Clarke venoval román 2010: Druhá vesmírna odysea Leonovovi a sovietskemu fyzikovi Andrejovi Sacharovovi. Fiktívna kozmická loď v knihe nesie meno Kozmonaut Alexej Leonov.[20] Leonov tiež spolu s Valentinom Selivanovom napísal scenár k vedecko-fantastickému filmu Záhada súhvezdia Orion z roku 1980.[21]

Od roku 1990 bol Leonov až do svojej smrti vedúcim projektu Zástava mieru vo vesmíre. Do dôchodku odišiel v roku 1992 a žil v Moskve. Od marca 1992 bol v zálohe. V rokoch 1992 – 1993 bol riaditeľom kozmických programov v Četeku. Bol poradcom prvého podpredsedu predstavenstva moskovskej Alfa-bank a v roku 2001 jej viceprezidentom. Od 18. decembra 2002 bol členom strany Jednotné Rusko a členom jej najvyššej rady.[22] Stal sa uznávaným výtvarníkom, pričom spolupracoval s Andrejom Sokolovom. Jeho diela sú hojne vystavované a publikované.[23]

V roku 2004 začal Leonov pracovať s bývalým americkým astronautom Davidom Scottom na dvojici memoárov, ktoré sa zaoberajú históriou vesmírnych pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Kniha bola vydaná v roku 2006 pod názvom Two Sides of the Moon: Our Story of the Cold War Space Race. Úvod ku knihe napísali Neil Armstrong a Tom Hanks. Spisovateľ Francis French urobil s Leonovom rozhovor pre knihu Into That Silent Sea, ktorú vydali Colin Burgess a French v roku 2007.[24] Dňa 18. júna 2016 navštívil Slovensko na pozvanie Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Naposledy tu bol ešte v roku 1965 po lete Voschod 2.[25]

Leonov zomrel 11. októbra 2019 v Moskve po dlhej chorobe. Jeho pohreb sa konal 15. októbra. Mal 85 rokov a bol posledným žijúcim členom pätice kozmonautov programu Voschod.[26] Prežila ho manželka Svetlana Dozenková, dcéra Oxana a dve vnúčatá, pričom jeho druhá dcéra Viktorija zomrela v roku 1996.[27]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Burgess a Hall 2009, s. 54.
  2. ↑ a b c Burgess a Hall 2009, s. 55.
  3. ↑ French a Burgess 2007, s. 353.
  4. ↑ Scott a Leonov 2004, s. 8.
  5. ↑ a b c d e Burgess a Hall 2009, s. 56.
  6. ↑ Алексей Архипович Леонов [online]. astronaut.ru, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online. Archivované 2019-10-11 z originálu.
  7. ↑ a b c d Alexei Leonov: First person to walk in space dies aged 85 [online]. bbc.com, 2019-10-11, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c Hall a Shayler 2003, s. 332 – 333.
  9. ↑ MCKINNON, Mika. 50 Years Ago, The First Spacewalk Nearly Ended In Tragedy [online]. gizmodo.com, 2015-03-19, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  10. ↑ BROWN, Mark. First picture drawn in space to appear in cosmonauts show in London. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2015-08-31. Dostupné online [cit. 2025-03-29]. ISSN 0261-3077.
  11. ↑ Valeri Kubasov, Veteran ASTP Cosmonaut, Dies Aged 79 [online]. americaspace.com, 2014-02-20, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  12. ↑ Hall a Shayler 2003, s. 173.
  13. ↑ a b Hall a Shayler 2003, s. 210.
  14. ↑ Harland a Catchpole 2002, s. 77.
  15. ↑ Dicati 2017, s. 61.
  16. ↑ MORGAN, Kellie. How historic handshake in space brought superpowers closer [online]. edition.cnn.com, 2015-07-15, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  17. ↑ Mick O'Hare. Apollo–Soyuz: A cold war handshake in space, 40 years on [online]. newscientist.com, 2015-07-17, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  18. ↑ Alexei Leonov: The artistic spaceman [online]. esa.int, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  19. ↑ CLARKE, Arthur C.. 2010 (Odyssey Two). New York : RosettaBooks, 2012. 322 s. ISBN 978-0-7953-2482-6. Kapitola 12, s. 17 – 18.
  20. ↑ SCINCE FACTS HELP PROPEL SCIENCE FICTION IN THE FILM '2010'. The New York Times (New York: The New York Times Company), 1984-12-02. Dostupné online [cit. 2025-03-29]. ISSN 1553-8095.
  21. ↑ Валерий Абибулаев. Алексей Леонов: "Выбирать актеров меня просил Михалков" [online]. kaliningrad.kp.ru, 2009-04-01, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  22. ↑ Высший совет Партии [online]. er.ru, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online. Archivované 2018-02-21 z originálu.
  23. ↑ ВОСКРЕСЕНСКИЙ, Михаил. Открытие выставки "Планета Вернадского" | РИА Новости Медиабанк [online]. riamediabank.ru, 2013-09-24, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  24. ↑ French a Burgess 2007, s. 396.
  25. ↑ NOVOTA, Michal. Legenda z vesmíru. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2016-07-16. Dostupné online [cit. 2025-03-29]. ISSN 1336-653X.
  26. ↑ LEMAN, Jennifer. Alexei Leonov, the First Man to Walk In Space, Has Died [online]. popularmechanics.com, 2019-10-11, [cit. 2025-03-29]. Dostupné online.
  27. ↑ FOUNTAIN, Nigel. Alexei Leonov obituary. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2019-10-22. Dostupné online [cit. 2025-03-29]. ISSN 0261-3077.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BURGESS, Colin; HALL, Rex. The First Soviet Cosmonaut Team (Their Lives and Legacies). Luxemburg : Springer Science & Business Media, 2009. 356 s. ISBN 978-0-387-84824-2.
  • DICATI, Renato. Stamping the Earth from Space. Luxemburg : Springer, 2017. 429 s. ISBN 978-3-319-20756-8.
  • FRENCH, Francis; BURGESS, Colin. Into That Silent Sea (Trailblazers of the Space Era, 1961-1965). Lincoln, Nebraska : U of Nebraska Press, 2009. 407 s. ISBN 978-0-8032-2639-5.
  • HALL, Rex; SHAYLER, David. Soyuz (A Universal Spacecraft). Londýn : Springer Science & Business Media, 2003. 460 s. ISBN 978-1-85233-657-8.
  • HARLAND, David M.; CATCHPOLE, John. Creating the International Space Station. Luxemburg : Springer Science & Business Media, 2002. 395 s. ISBN 978-1-85233-202-0.
  • SCOTT, David; LEONOV, Alexei; TOOMEY, Christine. Two Sides of the Moon (Our Story of the Cold War Space Race). New York : St. Martin's Publishing Group, 2006. 448 s. ISBN 978-0-312-30866-7.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Archipovič_Leonov&oldid=8010136“