Vesmírne preteky
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Vesmírne preteky je pojem, ktorý sa používa na označenie neoficiálneho súperenia medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi americkými o vedecko-technologickú prevahu v oblasti dobývania a výskumu kozmického priestoru počas Studenej vojny. Toto súperenie primárne prebiehalo od roku 1957 do polovice 70. rokov a obe krajiny doň investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje. Vďaka tomu došlo v priebehu krátkeho obdobia k obrovskému vedecko-technickému pokroku, aký pravdepodobne nemal v histórii ľudstva obdobu a vďaka ktorému boli otvorené rozsiahle možnosti pre výskum a využívanie kozmického priestoru.
Pozadie a začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Korene k začiatku vesmírnych pretekov možno hľadať už počas 2. svetovej vojny, keď nacistické Nemecko dosiahlo vďaka práci vedcov ako Herman Oberth a Wernher von Braun veľké pokroky v oblasti raketových technológii, čo viedlo k vzniku a vojenskému použitiu prvej balistickej rakety V-2. Ešte počas vojny sa o túto relatívne novú technológiu začali zaujímať obe neskôr víťazné mocnosti – USA aj ZSSR. Tesne pred koncom vojny sa USA podarilo získať Wernhera von Brauna a viac ako stovku jeho odborníkov, ktorých primäli ku spolupráci a prepravili ich do USA. Získali aj technickú dokumentáciu a kompletné exempláre rakety V-2. Vďaka tomuto rozsiahlemu know-how začali po vojne kopírovať a následne aj vyvíjať vlastnú raketovú technológiu, spočiatku určenú takmer výhradne pre vojenské ciele. Sovietskemu zväzu sa po vojne podarilo získať len malú časť nemeckých raketových odborníkov a len minimálne technologické údaje o rakete V-2. Napriek tomu hlavne vďaka rozsiahlej práci vlastných špecialistov, akými boli predovšetkým Sergej Pavlovič Koroľov a Valentin Petrovič Gluško, dokázali zakrátko nemeckú raketovú technológiu nielen napodobniť, ale aj pomerne rýchlo rozvinúť a zdokonaliť a v polovici 50. rokov už mali vyvinuté balistické rakety, ktoré boli výkonnejšie ako americké.
_(cropped).jpg)
O začiatku vesmírnych pretekov sa dá hovoriť už od tohto obdobia, hlavne potom, ako Američania v roku 1955 ohlásili svoj zámer vypustiť v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roka v rokoch 1957 – 1958 prvú umelú družicu Zeme. Krátko na to oznámili rovnaký zámer aj Sovieti, ktorý už mali rozpracovanú medzikontinentálnu balistickú raketu R-7, o ktorej vedeli, že je silnejšia ako pripravovaná americká nosná raketa Vanguard a že po miernej modifikácii na túto úlohu bez problémov dostačuje. Američania o výkone sovietskych rakiet však v tej dobe nemali žiadne informácie a spočiatku vôbec nepredpokladali, žeby ich mohli Sovieti predbehnúť.
Priebeh vesmírnych pretekov
[upraviť | upraviť zdroj]Sovietom však ich zámer úspešne vyšiel 4. októbra 1957, keď sa im podarilo vypustiť prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1, čím definitívne odštartovali vesmírne preteky. Veľmi prekvapení Američania sa pokúsili o vypustenie vlastnej družice Vanguard TV3 o dva mesiace neskôr, raketa však tesne po štarte explodovala priamo na rampe. Sovieti medzitým vypustili už aj svoj druhý satelit Sputnik 2, na palube ktorého bol navyše aj prvý živý tvor – pes Lajka. Američania nakoniec úspešne vypustili svoj satelit Explorer 1 až 1. februára 1958.
Následné roky sa medzi veľmocami naplno rozhorel boj o malé i veľké vesmírne prvenstvá, pričom jeho ďalším veľkým medzníkom bola snaha o vypustenie prvého človeka do vesmíru. Toto prvenstvo opäť získal Sovietsky zväz, keď 12. apríla 1961 v kozmickej lodi Vostok 1 vypustili na obežnú dráhu kozmonauta Jurija Gagarina. Opäť veľmi prekvapení Američania dokázali svojho prvého astronauta Johna Glenna vyslať na obežnú dráhu až 20. februára 1962.
Po strate tohto prvenstva americký prezident Kennedy vyhlásil, že USA vyšlú do konca desaťročia ako prví človeka na Mesiac. Týmto vyhlásením sa začala najnáročnejšia a najkomplexnejšia fáza vesmírnych pretekov – súboj o Mesiac. Doteraz vedúci Sovietsky zväz začal v polovici 60. rokov svoj náskok strácať a to jednak vďaka slabému financovaniu a tiež mnohým organizačným problémom, ktoré vznikli hlavne po predčasnej smrti hlavného konštruktéra Sergeja Koroľova v roku 1966. Sovietsky mesačný program nebol schopný dobehnúť podstatne viac finančne zabezpečený a organizovanejší americký program Apollo. Američanom sa tak podarilo už v decembri 1968 vyslať na obežnú dráhu Mesiaca kozmickú loď Apollo 8 s troma astronautmi na palube a 20. júla 1969 lunárny modul misie Apollo 11 s Neilom Armstrongom a Buzzom Aldrinom úspešne pristál na mesačnom povrchu.
Týmto v podstate vesmírne preteky vyvrcholili, no súboj o menšie vesmírne prvenstvá medzi ZSSR a USA pokračoval aj naďalej, pričom ZSSR sa v pilotovanej kozmonautike začali viac venovať stavbe kozmických staníc a USA začali s vývinom raketoplánu. Hoci sa za symbolické ukončenie vesmírnych pretekov považuje spoločná sovietsko-americká misia Sojuz-Apollo z roku 1975, v menšej miere pokračovali súperiace tendencie v kozmonautike až do konca studenej vojny.
.svg){kind=small}
