Preskočiť na obsah

Anastasiya Kuzmina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anastasia Kuzmina)
Olympijské zlato
Olympijské zlato
Anastasiya Kuzmina
Osobné informácie
Celé menoAnastasija Vladimirovna Kuzmina
PrezývkaNasťa, Nastenka, Nasťuška, Nasťuš, Nasťucha
Dátum narodenia28. august 1984 (40 rokov)[1]
Miesto narodeniaŤumeň, Sovietsky zväz, dnešné Rusko
Výška180 cm
Váha68 kg
Technické informácie
KlubVŠC Dukla Banská Bystrica[2]
Značka lyžíFischer
Olympijské hry
Tímy3 (2010, 2014, 2018)
Medaily6 (3x zlato)
Majstrovstvá sveta
Tímy6 (2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2017)
Medaily3 (1x zlato)
Svetový pohár
Sezóna10 (2005/06–2017/18)
Víťazstvá13
Aktualizované k: 17. februáru 2018
Prehľad medailí
Olympijské hry
zlato
Vancouver 2010
7,5 km šprint
striebro
Vancouver 2010
10km Stíhacie preteky
zlato
Soči 2014
7,5 km šprint
zlato
Pchjongčchang 2018
Hromadný štart
striebro
Pchjongčchang 2018
Stíhacie preteky
striebro
Pchjongčchang 2018
Vytrvalostné preteky
Majstrovstvá sveta
striebro
Pchjongčchang 2009
Hromadný štart
bronz
Chantij-Mansijsk 2011
7,5 km šprint
zlato
Östersund 2019
7,5 km šprint

Anastasiya Vladimirovna Kuzmina (rod. Šipulina; * 28. august 1984, Ťumeň, Sovietsky zväz, dnes Rusko) je slovenská biatlonistka ruskej národnosti,[3] ktorá predtým ako začala reprezentovať Slovensko, reprezentovala Rusko. 10.10.2023 oznámila návrat k biatlonu vo veku tridsaťdeväť rokov. Je majsterka sveta v biatlone v pretekoch šprintu na 7,5 km. Je trojnásobnou olympijskou víťazkou v biatlone a získala aj tri strieborné medaily na Olympijských hrách.

Na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri vyhrala zlatú medailu v rýchlostných pretekoch na 7,5 km a striebornú medailu v stíhacích pretekoch na 10 km. Víťazstvo z rýchlostných pretekov následne obhájila na Zimných olympijských hrách 2014 v Soči. Na olympijských hrách v Pchjongjangu 2018 získala zlato v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km a dve striebra v stíhacích pretekoch na 10 km a vytrvalostných pretekoch na 15 km. V Pjongčchangu 2009 v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km získala striebro. V Chanty-Mansijsku 2011 v pretekoch šprintu na 7,5 km získala bronz. Do zbierky doplnila zlato v pretekoch šprintu na 7,5 km na konci svojej kariéry v Östersunde 2019, čím získala celkovú zbierku medailí z majstrovstiev sveta.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa 28. augusta 1984[4] v Ťumeni v dnešnom Rusku. Jej pôvodné ruské meno je Anastasija Vladimirovna Kuzmina (rus. Анастасия Владимировна Кузьмина), rod. Šipulinová (rus. Шипулина)[5]. Aj jej o tri roky mladší brat, Anton Vladimirovič Šipulin (rus. Антон Владимирович Шипулин) je v súčasnosti biatlonový pretekár, ale na rozdiel od svojej sestry reprezentuje Rusko.[6]

V roku 2006 sa na sústredení na lanovke v rakúskom Dachsteine zoznámila s Danielom Kuzminom, bývalým ruským a súčasným izraelským reprezentantom v behu na lyžiach, za ktorého sa v apríli 2007 vydala.[7][8][9]. V júni toho istého roku sa jej narodil syn Jelisej.[9] V decembri 2008 získala slovenské občianstvo. Momentálne žije v Banskej Bystrici. V roku 2015 sa jej narodila dcéra Olívia.

Aktívne ovláda slovenský, ruský a anglický jazyk. Vyštudovala na právnickom inštitúte v ruskom Ťumeni. Anastasiya je členkou Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, ktoré patrí pod Ministerstvo obrany SR. Medzi jej záľuby patrí varenie, hudba a rada sa venuje svojej rodine. Je vysoká 180 cm a váži 68 kg.

V roku 2022 podľa denníka N [10] odmietla komentovať agresiu Ruska, ktoré napadlo Ukrajinu, a vyslovila sa za mier.

Športová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je jej bežeckým a kondičným trénerom manžel Daniel Kuzmin, streleckým trénerom bol Juraj Sanitra[11], ktorého začiatkom roku 2018 vystriedal Čech Tomáš Kos, ktorý trénoval v Slovinsku[12]. Jazdí na lyžiach značky Fisher. Servismanmi sú bratia Fabien a Quentin Blondeauovci z Francúzska.

Začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne trénovala beh na lyžiach[13], ale po neúspechoch sa rozhodla na odporúčanie otca Vladimira Šipulina (rus. Владимир Шипулин) vyskúšať biatlon. V tomto športe začala svoju profesionálnu kariéru už vo veku 15 rokov. Roku 2002 ako reprezentantka Ruska dosiahla na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Ridnaun-Val Ridanna 2. miesto v štafete, 5. miesto v stíhacích pretekoch a 8. miesto v šprinte. O rok neskôr získala na Majstrovstvách sveta juniorov v Koščielisku v Poľsku prvenstvo v šprinte, obhájila druhé miesto zo stíhacích pretekov, a vylepšila svoje umiestnenie vo vytrvalostných pretekoch z 20. na 2. miesto. Celkom získala ako juniorka sedem medailových umiestnení.

Ruská reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]

V ruskom národnom biatlonovom tíme pôsobila až do roku 2006. Dosahovala výborné výsledky v rôznych juniorských európskych a juniorských svetových súťažiach. Neskôr ju z reprezentácie vylúčili kvôli materským povinnostiam a od Európskeho pohára 2006 sa už nezúčastňovala žiadnych súťaží v ruskej reprezentácii.

Vo Svetovom pohári debutovala ako dvadsaťjedenročná 7. januára 2006 na pretekoch v nemeckom Oberhofe. Štartovala v šprinte na 7,5 km a skončila na 63. mieste. V streľbe v ľahu spravila štyri chyby, v stoji dve chyby. Strata na víťazku súťaže Kati Wilhelmovú z Nemecka predstavovala 5:07,8 minúty.[14] Prvé body si do rebríčka Svetového pohára pripísala 29. novembra na pretekoch vo švédskom Östersunde. Vo vytrvalostných pretekoch na 15 kilometrov skončila na 13. mieste. Spravila jednu streleckú chybu na poslednej štvrtej položke. Na víťaznú Irinu Malginovovú z Ruska stratila 2:04,6 minúty.[15]

Slovenská reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko reprezentuje od decembra 2008. Prvýkrát 19. decembra 2008 v treťom kole na pretekoch kategórie IBU Cup v talianskom Val Martello. V disciplíne šprint žien na 7,5 km skončila s piatimi streleckými chybami (2+3) na 11. mieste so stratou 2:50,5 na víťazku Oľgu Anisimovovú z Ruska. Do hodnotenia si pripísala 30 bodov.[16]

Prvých pretekov kategórie Svetového pohára sa zúčastnila v rakúskom Hochfizene, v šprinte na 7,5 km skončila na 36. mieste. Na prvú pretekárku Svetlanu Slepcovovú stratila 2:16,4 minúty. Chybu spravila iba v streľbe v ľahu.[17] Svoje prvé tímové preteky v kategórii Svetového pohára absolvovala v rakúskom Hochfizene, kde štartovala v štafetovom behu na 4 x 6 kilometrov. Slovenský tím skončil v zložení Martina Halinárová, Anastasiya Kuzmina, Natália Prekopová a Ľubomíra Kalinová na 14. mieste so stratou 7:44,8 minúty na víťazné nemecké pretekárky. V streľbe v ľahu trikrát dobíjala náboj a bežala dve trestné kolá. V streľbe stoji bola bezchybná.[16][18] Vôbec prvé pódiové umiestnenie zaznamenala na Majstrovstvách sveta 2009, kde v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km skončila na druhom mieste.

V marci 2010 si prevzala od ministra obrany SR Jaroslava Bašku pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa a vojenský odznak náčelníka generálneho štábu SR 1. triedy.[19] Krátko po olympijskom úspechu vo Vancouveri, v apríli 2010 si v Bratislave prevzala najvyššie možné ocenenie Slovenského olympijského výboru – Zlaté kruhy SOV.[20] Ten istý mesiac, 8. apríla sa stala čestnou občiankou mesta Banská Bystrica.[7][21] V roku 2010 vyhrala anketu o najlepšiu športovkyňu v olympijskej disciplíne Ministerstva obrany Slovenskej republiky.[22] Obhájila tak svoje víťazstvo z roku 2009.[23]

Začiatkom roka 2011 ukončila spoluprácu s trénerom Jurajom Sanitrom, ktorá trvala od septembra 2009.[24] Podľa vyjadrenia Juraja Sanitru bol hlavný problém v názorovej nezhode na strelecký tréning s jej manželom a trénerom Danielom Kuzminom. Krátko na to nadviazala spoluprácu s Rusom Alexandrom Chlusovičom.[25] V januári 2012 opäť obnovila trénerskú streleckú spoluprácu s Jurajom Sanitrom.[26] Anastasiya Kuzmina sa vyjadrila, že dôvodom bol najmä fakt, aby sa čo najlepšie pripravila na Majstrovstvá sveta v Ruhpoldingu a aby dobre reprezentovala Slovensko.[26] V roku 2018 Sanitru nahradil Tomáš Kos, ktorý trénoval v Slovinsku[12].

Na jar 2019 naznačovala koniec individuálnej kariéry.[27]

Majstrovstvá sveta

[upraviť | upraviť zdroj]
Miesto Deň Rok Miesto Disciplína Streľba Čas Strata na víťaza Víťaz
7. 14. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Šprint na 7,5 km 0+1 22:18,4 min + 1:07,3 min Nemecko Kati Wilhelmová
17. 15. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Stíhacie preteky na 10 km 2+0+1+2 35:54,2 min + 1:41,9 min Švédsko Helena Ekholmová
29. 18. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Vytrvalostné preteky na 15 km 1+1+0+2 48:13,1 min + 4:10,0 min Nemecko Kati Wilhelmová
10. 19. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Zmiešaná štafeta na 2 × 6 km + 2 × 7 km 0+7 1:12:35,5 h + 2:05,5 min Francúzsko Francúzsko
13. 21. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Štafeta na 4 x 6 km 2+13 1:20:58,4 h + 7:45,5 min Rusko Rusko
2. 22. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 0+0+1+1 34:25,8 min + 7,5 s Rusko Oľga Zajcevová
12. 3. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Zmiešaná štafeta na 2 × 6 km + 2 × 7 km 1+16 1:19:27,3 h + 5:04,8 min Nórsko Nórsko
3. 5. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Šprint na 7,5 km 0+1 21:11,2 min + 40,0 s Nemecko Magdalena Neunerová
6. 6. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Stíhacie preteky na 10 km 2+1+0+3 33:00,0 min + 2:59,9 min Fínsko Kaisa Mäkäräinenová
9. 9. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Vytrvalostné preteky na 15 km 1+0+2+2 51:44,8 min + 4:36,5 min Švédsko Helena Ekholmová
10. 12. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 1+0+2+0 37:33,1 min + 44,6 s Nemecko Magdalena Neunerová
7. 13. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Štafeta na 4 x 6 km 1+12 1:17:43,8 h + 4:12,7 min Nemecko Nemecko
7. 1. marec 2012 Nemecko Ruhpolding Zmiešaná štafeta na 2 × 6 km + 2 × 7 km 0+10 1:14:25,6 h + 1:56,3 min Nórsko Nórsko
10. 3. marec 2012 Nemecko Ruhpolding Šprint na 7,5 km 1+1 22:26,8 min + 1:19,8 min Nemecko Magdalena Neunerová
19. 4. marec 2012 Nemecko Ruhpolding Stíhacie preteky na 10 km 1+1+2+1 32:58,8 min + 3:19,2 min Bielorusko Darja Domračevová
10. 7. marec 2012 Nemecko Ruhpolding Vytrvalostné preteky na 15 km 1+0+1+1 44:57,8 min + 2:27,8 min Nórsko Tora Bergerová
8. 10. marec 2012 Nemecko Ruhpolding Štafeta na 4 x 6 km 1+6 1:12:44,1 h + 3:11,1 min Nemecko Nemecko
8. 11. marec 2012 Nemecko Ruhpolding Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 1+1+0+1 36:43,5 min + 1:01,9 min Nórsko Tora Bergerová
7. 7. február 2013 Česko Nové Město na Moravě Zmiešaná štafeta na 2 × 6 km + 2 × 7 km 0+8 1:13:37,6 h + 1:32,7 min Nórsko Nórsko
17. 9. február 2013 Česko Nové Město na Moravě Šprint na 7,5 km 1+1 22:07,0 min + 1:04,9 min Ukrajina Ołena Pidrušná
14. 10. február 2013 Česko Nové Město na Moravě Stíhacie preteky na 10 km 0+1+2+1 30:13,7 min + 1:25,3 min Nórsko Tora Bergerová
4. 13. február 2013 Česko Nové Město na Moravě Vytrvalostné preteky na 15 km 0+0+1+1 46:47,5 min + 1:55,0 min Nórsko Tora Bergerová
8. 15. február 2013 Česko Nové Město na Moravě Štafeta na 4 x 6 km 0+14 1:10:11,3 h + 2:00,3 min Nórsko Nórsko
15. 17. február 2013 Česko Nové Město na Moravě Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 1+2+1+0 37:54,5 min + 2:00,0 min Bielorusko Darja Domračevová
Pchjongčchang 2009
[upraviť | upraviť zdroj]

Na Majstrovstvách sveta 2009 v Pchjongčchangu skončila v pretekoch šprintu na 7,5 km na 7. mieste so stratou +1:07,3 minúty na prvú Nemku Kati Wilhelmovú. O deň neskôr v stíhacích pretekoch na 10 km skončila na 17. mieste so stratou +1:41,9 minúty na prvú Švédku Helenu Jonssonovú. Vo vytrvalostných pretekoch skončila na 29. mieste so stratou 4 minút a 10 sekúnd víťazku. Štartovala aj v zmiešanej štafete, kde skončil slovenský tím na 10. mieste. Anastasia bežala na prvom úseku. V ženskej štafete skončila na 13. mieste, bežala na druhom úseku.

Najväčší úspech dosiahla v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km, kde získala striebornú medailu. Absolvovala dve trestné kolá po tom, ako minula v streľbe v stoji po jednom terči na tretej a štvrtej streľbe. Anastasia vyrovnala najväčší úspech slovenského biatlonu v samostatnej histórii. Bolo to jej vôbec prvé pódiové umiestnenie vo Svetovom pohári (preteky Majstrovstiev sveta boli súčasťou Svetového pohára). Na druhom mieste skončila v stíhacích pretekoch na 10 km na Majstrovstvách sveta 1999 Martina Halinárová.

Chanty-Mansijsk 2011
[upraviť | upraviť zdroj]

Na Majstrovstvách sveta 2011 v Chanty-Mansijsku získala bronzovú medailu v rýchlostných pretekoch na 7,5 km, keď prehrala len s Nemkou Magdalenou Neunerovou a s Fínkou Kaisou-Leenou Mäkäräinenovou. Na tomto šampionáte sa ešte v troch ďalších disciplínach skončila v prvej desiatke. Hoci v stíhacích pretekoch spravila až 6 streleckých chýb (2+1+0+3), umiestnila sa so stratou 2:59,9 minúty na siedmom mieste. Strelecký nezdar zopakovala aj vo vytrvalostných pretekoch na 15 kilometrov, kde si vďaka piatim minutým terčom (1+0+2+2) pripísala päť trestných minút. Skončila na deviatom mieste so stratou 4:36,5 minúty na víťaznú Švédku Helenu Ekholmovú. V pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometrov sa umiestnila na desiatej priečke. S tromi chybnými výstrelmi a následnými troma trestnými kolami stratila dovedna na víťazku Magdalenu Neunerovú 44,6 sekundy. Štartovala aj v štafete, spoločne s Janou Gerekovou, Martinou Chrapánovou a Martinou Halinárovou skončili na siedmom mieste. V zmiešanej štafete sa umiestnili mimo prvej desiatky, na dvanástom mieste. V tíme boli okrem nej aj Jana Gereková, Miroslav Matiaško a Pavol Hurajt. V oboch štafetách bežala na prvom úseku.

Ruhpolding 2012
[upraviť | upraviť zdroj]

Na Majstrovstvách sveta v biatlone 2012 zaznamenala najlepší výsledok v individuálnej súťaži v disciplíne pretekov s hromadným štartom, kde skončila na ôsmom mieste. V pretekoch s hromadným štartom stratila na majsterku sveta Toru Bergrovú 1:01,9 min. V slovenskej štafete, ktorá skončila na ôsmom mieste bežala na druhom úseku a mala dva dobité náboje.[28] Na prvom úseku štafety bežala Jana Gereková, na treťom Martina Chrapánová a na poslednom Paulína Fialková. Vo vytrvalostných pretekoch spravila tri strelecké chyby a skončila na 10. mieste. V šprinte sa umiestnila podobne ako vo vytrvalostných pretekoch na desiatom mieste so stratou 1:19,8 na víťaznú Magdalenu Neunerovú. V stíhacích pretekoch spravila až 5 streleckých chýb a prepadla sa z 10. miesta, na ktorom súťaž začínala, na konečné 19. miesto. Anastasiya Kuzmina nastúpila aj v zmiešanej štafete, v tíme spolu s Jankou Gerekovou, Matejom Kazárom a Dušanom Šimočkom skončili na siedmom mieste.

Nové Město na Moravě 2013
[upraviť | upraviť zdroj]

Anastasiya Kuzmina súťažila aj na Majstrovstvách sveta v biatlone 2013. V úvodnej disciplíne podujatia šprint na 7,5 km obsadila so stratou 1:04,9 minúty na prvú Olenu Pidrušnú sedemnáste miesto. Zaznamenala dve trestné chyby. Na prvej streleckej položke po druhom netrafenom terči sa jej zasekla nábojnica v puške. Zdržala sa približne 41 sekúnd.[29] V následných stíhacích pretekoch na 10 km si pozíciu zo šprintu vylepšila o tri miesta. Skončila na 14. mieste, bežala 4 trestné okruhy. Najbližšie k medailovému umiestneniu bola vo vytrvalostných pretekoch na 15 kilometrov. Ešte do posledného streleckého úseku bola na tretej priečke, ale na poslednej položke spravila jednu trestnú chybu a predbehla ju Ukrajinka Valj Semerenková. Celkovo na ňu stratila 12,5 sekundy, za Nórkou Torou Bergerovou, ktorá súťaž vyhrala zaostala o 1:55 minúty. V štafetovom behu na 4 x 6 kilometrov obsadili slovenské reprezentantky v zložení Jana Gereková, Anastasiya Kuzminová, Martina Chrapánová a Paulina Fialková celkové ôsme miesto. V zmiešanej štafete na 2 × 6 km + 2 × 7 km skončili pretekári v zložení Jana Gereková, Anastasiya Kuzmina, Pavol Hurajt a Matej Kazár na siedmom mieste. V tesnom súboji zdolali Spojené štáty o jednu desatinu sekundy. Ako aj v ženskej, tak i v mužskej štafete bežala na druhom úseku.

Zimné olympijské hry

[upraviť | upraviť zdroj]
Miesto Deň Rok Miesto Disciplína Streľba Čas Strata na víťaza Víťaz 2.miesto 3.miesto
1. 13. február 2010 Kanada Whistler Šprint na 7,5 km 1+0 19:55,6 min - Slovensko Anastasiya Kuzmina Nemecko Magdalena Neunerová Francúzsko Marie Dorin Habert
2. 16. február 2010 Kanada Whistler Stíhacie preteky na 10 km 0+1+1+0 30:28,3 min + 12,3 s Nemecko Magdalena Neunerová Slovensko Anastasiya Kuzmina Francúzsko Marie-Laure Brunet
39. 18. február 2010 Kanada Whistler Vytrvalostné preteky na 15 km 2+1+1+1 45:16,0 min + 4:23,0 min Nórsko Tora Bergerová Kazachstan Elena Khrustalevová Bielorusko Darja Domračevová
8. 21. február 2010 Kanada Whistler Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 1+1+1+0 36:02,9 min + 43,3 s Nemecko Magdalena Neunerová Rusko Oľga Zajcevová Nemecko Simone Hauswaldová
13. 23. február 2010 Kanada Whistler Štafeta na 4 x 6 km 1+11 1:13:15,8 h + 3:39,5 min Rusko Rusko Francúzsko Francúzsko Nemecko Nemecko
1. 9. február 2014 Rusko Soči Šprint na 7,5 km 0+0 21:06,8 min - Slovensko Anastasiya Kuzmina Rusko Olga Vilukhinová - DSQ Ukrajina Vita Semerenková
6. 11. február 2014 Rusko Soči Stíhacie preteky na 10 km 0+1+0+1 30:29,1 min +58,4 s Bielorusko Darja Domračevová Nórsko Tora Bergerová Slovinsko Teja Gregorinová
27. 14. február 2014 Rusko Soči Vytrvalostné preteky na 15 km 0+1+0+3 48:14,1 min +4:54,5 min Bielorusko Darja Domračevová Švajčiarsko Selina Gasparinová Bielorusko Nadezhda Skardinová
26. 17. február 2014 Rusko Soči Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 0+2+2+1 38:50,3 min +3:24.7 min Bielorusko Darja Domračevová Česko Gabriela Soukalová Nórsko Tiril Eckhoffová
6. 19. február 2014 Rusko Soči Zmiešaná štafeta na 2 × 6 km + 2 × 7 km 0+10 1:11:04,7 hod +1:47.7 min Nórsko Nórsko Česko Česko Taliansko Taliansko
13. 10. február 2018 Kórejská republika Pchjongčchang Šprint na 7,5 km 2+1 22:00,1 min + 53,9 s Nemecko Laura Dahlmeierová Nórsko Marte Olsbuová Česko Veronika Vítková
2. 12. február 2018 Kórejská republika Pchjongčchang Stíhacie preteky na 10 km 0+1+2+1 30:35,3 min + 29,4 s Nemecko Laura Dahlmeierová Slovensko Anastasiya Kuzmina Francúzsko Anais Bescondová
2. 15. február 2018 Kórejská republika Pchjongčchang Vytrvalostné preteky na 15 km 0+1+1+0 41:07,2 min + 24,7 s Švédsko Hanna Öbergová Slovensko Anastasiya Kuzmina Nemecko Laura Dahlmeierová
1. 17. február 2018 Kórejská republika Pchjongčchang Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 0+0+0+1 35:23,0 min - Slovensko Anastasiya Kuzmina Bielorusko Darja Domračevová Nórsko Tiril Eckhoffová
5. 22. február 2018 Kórejská republika Pchjongčchang Štafeta na 4 x 6 km 1+9 1:12:03,4 h + 38,4 s Bielorusko Bielorusko Švédsko Švédsko Francúzsko Francúzsko
Vancouver 2010
[upraviť | upraviť zdroj]
Anastasya Kuzmina (úplne naľavo) počas slávnostného ceremoniálu stíhacích pretekov na 7,5 km na Zimných olympijských hier 2010 vo Vancouveri.

Na sústredení v rakúskom stredisku Obertilliach 31. decembra 2009 pri tréningu spadla na ľavú ruku. Utrpela zlomeninu tretej a štvrtej záprstnej kostičky.[30] Absolvovala operáciu v Lienzi, kde jej lekári lekári vystužili postihnuté kostičky titanovými drôtmi. Kvôli tomuto zraneniu vynechala aj dva preteky Svetového pohára.[31]

V roku 2010 na Zimných olympijských hrách vo Vancouveri získala zlatú medailu v úvodných biatlonových pretekoch šprintu na 7,5 km. Pred druhou Magdalenou Neunerovou z Nemecka mala náskok 1,6 stotín sekundy, pred treťou Francúzkou Marie Dorinovou 10,9 s.[32] Bola to vôbec historicky prvá zlatá medaila pre Slovensko zo zimných olympijských hier a celkovo druhá medaila vôbec. Bolo to jej vôbec prvé víťazstvo v pretekoch Svetového pohára (olympijské hry boli aj súčasťou pretekov Svetového pohára). V stíhacích pretekoch na 10 kilometrov skončila na druhom mieste, pričom prehrala s Magdalenou Neunerovou o 12,3 sekundy. Na treťom mieste sa umiestnila Francúzka Marie-Laure Brunetová, ktorej strata na Slovenku bola 16 sekúnd. Vo vytrvalostných pretekoch spravila až päť streleckých chýb (2+1+1+1), čo predstavovalo päť trestných minút a obsadila až 39. miesto. Jej strata na novú olympijskú víťazku Toru Bergrovú bola 4:23,2 minúty. Na svoju štvrtú disciplínu na olympijských hrách nastúpila 21. februára na beh s hromadným štartom. Umiestnila sa na ôsmom mieste, pričom na bronzovú priečku Andrey Henkelovej jej chýbalo 46,3 sekundy a na zlatú medailu Magdaleny Neunerovej 53,9 sekundy. Počas pretekov spravila tri chyby (1+1+1+0), čo predstavovalo tri trestné stopäťdesiatmetrové okruhy. Posledná disciplína biatlonového programu žien bola štafeta na 4 x 6 km. Vyhrali ruské reprezentantky, slovenské pretekárky obsadili 13. miesto so stratou 3:39,5 minúty na víťazný tím. Anastasiya Kuzmina bežala na druhom úseky, okrem nej Slovensko v štafete ešte reprezentovali na prvom úseku Martina Halinárová, na treťom Natália Prekopová a finišmankou slovenského tímu bola Jana Gereková.

V tabuľke najúspešnejších športovcov na týchto olympijských hrách skončila spolu s jedenástimi ďalšími športovcami na 17. mieste s bilanciou jedna zlatá a jedna strieborná medaila.[33] Ale medzi biatlonistami skončila s Oľgou Zajcevovou a Olem Einarom Bjørndalenom na treťom mieste.[34]

Soči 2014
[upraviť | upraviť zdroj]
Soči 2014

Pred olympiádou predniesla slávnostný sľub prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi spolu s bežcom na lyžiach Martinom Bajčičákom.[35] Na slávnostnej ceremónii sa zúčastnilo 43 športovcov z viacerých odvetví.[36]

Na Zimných olympijských hrách v Soči získala zlatú medailu v úvodných biatlonových pretekoch šprintu na 7,5 kilometrov.[37][38][39] Slovenská reprezentantka štartovala s číslom 33. Zvíťazila časom 21:06,8 min. Na druhom mieste skončila Ruska Oľga Viluchinová so stratou 19,9 sekundy. Tretia bola Ukrajinčanka Vita Semerenková, ktorá stratila na víťazku Kuzminu 21,7 sekundy. Všetky tri pretekárky zaznamenali čistú streľbu, aj v ľahu, ako aj v stoji.[11] V bezprostrednej reakcii v mix zóne povedala reportérovi RTVS:[11]

„ Chcem sa poďakovať celému Slovensku. Počas tejto sezóny som sa trápila so streľbou. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí nám verili, ďakujem fanúšikom z celého srdca. Dlho sme v cieli čakali, až neskôr som si uvedomila, že už mi zostane zlato. Dnes mi vyšlo všetko, vravela som, že to príde v správnej chvíli. “

Priamy prenos vysielala naživo aj RTVS, jeho sledovanosť dosiahla 38,6 % podiel na trhu, čo predstavovalo 631-tisíc divákov.[40] Slávnostný ceremoniál s odovzdávaním medailí sa konal deň po pretekoch, v pondelok. Víťazný rozdiel medzi Anastasiyou Kuzminou a druhou Oľgou Viluchinovou bol vôbec najväčší v histórii tejto disciplíny na olympijských hrách. V roku 1992 na olympiáde v Alberville vyhrala túto súťaž Sovietka Anfisa Rezcovová pred Nemkou Antje Miserskou-Harveou o 15,9 sekundy.[41] Po Michalovi Martikánovi, Petrovi Hochschornerovi a Pavlovi Hochschornerovi, a Elene Kaliskej sa stala sa štvrtým slovenským športovcom, ktorý obhájil zlatú olympijskú medailu. Stala sa aj prvou ženou v histórii, ktorá obhájila zlatú olympijskú medailu v niektorej individuálnej biatlonovej disciplíne.[11] Pre Slovensko to bola celkovo piata medaila zo zimných olympijských hier v ére samostatnosti, po striebornej medaily Radoslava Židka na Hrách v roku 2006, svojej jednej zlatej a striebornej medaily z Vancouveru 2010, a po bronzovej medaily Pavla Hurajta na tej istej olympiáde v biatlonovej disciplíne pretekov s hromadným štartom na 15 kilometrov. Víťazstvo, ale ani body sa jej však nezapočítalo do hodnotenia Svetového pohára, keďže práve od týchto olympijských hier nie sú olympijské hry súčasťou Svetového pohára.

V utorok 11. februára nastúpila na stíhacie preteky z prvého miesta s náskokom 19,9 sekundy na Oľgu Viluchinovú. Na začiatku pretekov bolo slnečné počasie, ale ku koncu pretekov padla hmla. Anastasiya Kuzmina skončila nakoniec na šiestom mieste, hoci až do záverečnej streľby bola na medailovej pozícii.[42] Vyjadrila sa, že trať bola rozbitá a na mokrom podklade sa pri každom pokuse o silný odraz zabárala do snehu viac ako súperky, ktoré vážia menej kilogramov. V televíznom rozhovore pre RTVS ihneď po súťaži sa ospravedlnila priaznivcom za preteky.[43]

Vo vytrvalostných pretekoch na 15 km skončila na 27. mieste.[44]

Pchjongčchang 2018
[upraviť | upraviť zdroj]

Sezónu 2017/2018 začala účasťou v pretekoch Svetového pohára s úmyslom výraznejšie sa presadiť aj na tomto fóre. Po nevydarených pretekoch vo švédskom Östersunde Kuzminová absolvovala preteky v Hochfilzene, Annency a v Oberhofe, kde zaknihovala sériu fantastických výsledkov s bilanciou štyroch výhier a dvoch druhých miest. Tieto umiestnenia jej vyniesli priebežné vedenie v celkovom hodnotení Svetového pohára. V nasledujúcich pretekoch v Ruhpoldingu a v Antholtz-Anterselve síce nastal mierny útlm, druhým miestom v poslednej súťažnej disciplíne pred olympiádou v Pchjongčchangu sa však Kuzminová skvele naladila na pôsobenie pod piatimi kruhmi.

V januári 2018 bola potvrdená jej účasť na Zimných olympijských hrách 2018 v kórejskom Pchjongčchangu.[45][46] V prípade zisku zlatej medaily sa mohla stať prvou biatlonistkou so zlatým hetrikom.[47]

Šprint na 7,5 km
[upraviť | upraviť zdroj]

Primárnym cieľom bola podľa slov Kuzminovej úspešná obhajoba zlata zo šprintu. Poveternostné podmienky spočiatku neboli regulárne pre štart šprintu, organizátori ho preto museli presunúť na nasledujúci deň. Na druhý deň podmienky neboli najvhodnejšie, štart však napokon povolili. Počas šprintu na 7,5 km Kuzminová spravila na strelnici tri chyby a bežecky nedokázala dobehnúť stratu a získať prvé miesto. V konečnom hodnotení získala 13. miesto so stratou 53,9 sekúnd. Napriek tomu však dosiahla najrýchlejší bežecký čas a bola jedinou pretekárkou, ktorá dokázala s tromi chybami na strelnici skončiť do 15.miesta. Najlepšie sa s podmienkami na strelnici dokázala popasovať Nemka Laura Dahlmeierová, ktorá slabšiu bežeckú pasáž výborne kompenzovala streľbou, keď na strelnici neminula ani jednu položku. Druhá skončila Nórka Marte Olsbuová a tretia Češka Veronika Vítková.

Stíhacie preteky na 10 km
[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhacie preteky na 10 km prebehli za oveľa priaznivejších podmienok. Kuzminová chcela zabudnúť na výsledky zo šprintu, po ktorých bola značne sklamaná. Strata 53,9 sekúnd síce nebola najmenšia, s výbornou bežeckou formou však mohla pomýšľať na solídny výsledok. Po dvoch streľbách však Kuzminová dokázala zmazať celé manko na Nemku Lauru Dahlmeierovú a pred treťou streleckou položkou ju dokonca predbehla. Prílišná motivácia jej napokon ako sama uviedla zviazala na strelnici ruky a dvakrát chybovala. Na štvrtej položke ešte raz minula jednu položku a tak sa na ňu dotiahla Francúzka Anais Bescondová, ktorá počas celých pretekov minula iba raz. Kuzminová však napriek štyrom chybám ostala v boji o medaily znova kvôli vynikajúcemu bežeckému času. V napínavom súboji o druhé miesto Kuzminová pred cieľovou páskou dokázala predbehnúť Bescondovú o 2 stotiny sekundy. Prvú priečku si kvôli výbornej streľbe znova vybojovala Nemka Laura Dahlmeierová.

Vytrvalostné preteky na 15 km
[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vytrvalostných pretekoch na 15 km sa umiestnila na 2. mieste. Kuzminová získala svoju piatu olympijskú medailu a siedmu slovenskú. Spolu s Paulínou Fialkovou (na 5. mieste) sa zaslúžila o najúspešnejšie slovenské preteky na zimných olympijských hrách: dve pozície v najlepšej päťke.[48] Kuzminová však naznačila, že po olympiáde ukončí kariéru.[49]

Preteky s hromadným štartom na 12,5 km
[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 17. februára vyhrala preteky na 12,5 km s hromadným štartom časom 35:23,0 a jednou streleckou chybou.[50]

Svetový pohár

[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazstvá

[upraviť | upraviť zdroj]
P. Dátum Rok Miesto Disciplína Streľba Čas
1. 13. február 2010 Kanada Whistler Šprint na 7,5 km 1+0 19:55,6 min
2. 10. december 2010 Rakúsko Hochfilzen Šprint na 7,5 km 0+0 25:30,6 min
3. 19. marec 2011 Nórsko Holmenkollen Stíhacie preteky na 10 km 0+2+1+0 34:42,5 min
4. 17. január 2013 Taliansko Anterselva Šprint na 7,5 km 0+0 20:28,6 min
5. 22. marec 2014 Nórsko Holmenkollen Stíhacie preteky na 10 km 1+0+1+0 30:29,1 min
6. 23. marec 2014 Nórsko Holmenkollen Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 1+2+1+0 39:44,8 min
7. 9. december 2017 Rakúsko Hochfilzen Stíhacie preteky na 10 km 1+0+0+0 34:31,2 min
8. 14. december 2017 Francúzsko Annency Šprint na 7,5 km 0+0 20:59,6 min
9. 4. január 2018 Nemecko Oberhof Šprint na 7,5 km 1+0 22:23,7 min
10. 6. január 2018 Nemecko Oberhof Stíhacie preteky na 10 km 0+1+1+0 30:49,5 min

Pódiové umiestnenia

[upraviť | upraviť zdroj]
P. Dátum Rok Miesto Disciplína Umiestnenie Streľba Čas Strata na víťaza Víťaz
1. 22. február 2009 Kórejská republika Pchjongčchang Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 2. 0+0+1+1 34:25,8 min +7.5 s Oľga Zajcevová
2. 17. december 2009 Slovinsko Pokljuka Vytrvalostné preteky na 15 km 3. 1+0+0+0 43:31,4 min +27.3 s Helena Jonssonová
3. 13. február 2010 Kanada Whistler Šprint na 7,5 km 1. 1+0 19:55,6 min – –
4. 16. február 2010 Kanada Whistler Stíhacie preteky na 10 km 2. 0+1+1+0 30:28,3 min + 12.3 s Magdalena Neunerová
5. 27. marec 2010 Rusko Chanty-Mansijsk Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 3. 0+0+0+1 36:43,6 min + 23.6 s Magdalena Neunerová
6. 10. december 2010 Rakúsko Hochfilzen Šprint na 7,5 km 1. 0+0 25:30,6 min - -
7. 18. december 2010 Slovinsko Pokljuka Šprint na 7,5 km 2. 0+1 23:16,4 min +11.2 s Magdalena Neunerová
8. 21. január 2011 Taliansko Anterselva Šprint na 7,5 km 2. 0+1 20:37,2 min +29.1 s Tora Bergerová
9. 5. marec 2011 Rusko Chanty-Mansijsk Šprint na 7,5 km 3. 0+1 21:11,2 min +40.0 s Magdalena Neunerová
10. 19. marec 2011 Nórsko Oslo Stíhacie preteky na 10 km 1. 0+2+1+0 34:42,5 min - -
11. 22. január 2012 Taliansko Anterselva Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 2. 0+0+0+1 35:28,8 min +25.2 s Darja Domračevová
12. 12. február 2012 Fínsko Kontiolahti Zmiešaná štafeta na 2 × 6 km + 2 × 7 km 3. 0+8 1:27:06,5 h +43,6 s Francúzsko
13. 17. január 2013 Taliansko Anterselva Šprint na 7,5 km 1. 0+0 20:28,6 min - -
14. 1. marec 2013 Nórsko Oslo Šprint na 7,5 km 3. 1+1 22:02,1 min + 30,9 s Tora Bergerová
15. 2. marec 2013 Nórsko Oslo Stíhacie preteky na 10 km 3. 1+0+2+1 32:57,3 min + 45,1 s Tora Bergerová
16. 3. marec 2013 Nórsko Oslo Preteky s hromadným štartom na 12,5 km 2. 0+2+0+0 37:04,2 min + 5,4 s Tora Bergerová
17. 9. marec 2013 Rusko Soči Šprint na 7,5 km 2. 1+0 25:38,9 min + 10,2 s Magdalena Gwizdońová
18. 28. november 2013 Švédsko Östersund Vytrvalostné preteky na 15 km 2. 0+2+0+0 47:57,2 min + 1,2 s Gabriela Soukalová

Vysvetlivky:

  • Šprint – Šprint na 7,5 kilometrov
  • Stíhacie – Stíhacie preteky na 10 kilometrov
  • Hromadný – Preteky s hromadným štartom na 12,5 kilometrov
  • Vytrvalostné – Vytrvalostné preteky na 15 kilometrov
  • Štefeta – Štafeta žien na 4 x 7,5 kilometrov
  • Mix – Tímová štafeta žien a mužov na 2 x 6 kilometrov + 2 x 7,5 kilometrov
  • MS – Majstrovstvá sveta
  • ZOH – Zimné olympijské hry
  • Nkl – Neklasifikovaná

Umiestnenia podľa miesta konania

[upraviť | upraviť zdroj]
Anastasiya Kuzmina v januári 2010 na štarte pretekov v Anterselve
Anastasiya Kuzmina v decembri 2012 počas pretekov v rakúskom Hochfilzene. V pozadí Švédka Anna Karin Strömstedtová.
Reprezentovala: Rusko Rusko Slovensko Slovensko
Sezóna: 2005/06 2006/07 2008/09 2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14
Preteky Miesto Umiestnenie
šprint Taliansko Anterselva 44. — 42. 20. 2. 8. 1. 16.
stíhacie 45. — 40. 17. — 14. 8.
vytrvalostné —
hromadný — 4. 2. —
štafeta —
mix — 11. 14. 16. —
šprint Rakúsko Hochfilzen — 31. 36. 19. 1. 6. a 23. 27. —
stíhacie — 48. — 5. 8. 10. a 20. 13. —
vytrvalostné —
hromadný —
štafeta — 14. — 10. 12. 8. —
mix —
šprint Nórsko Oslo — 75. 4. 7. 3.
stíhacie — 1. 21 3.
vytrvalostné —
hromadný — 18. 26. 12. 2.
štafeta —
mix —
šprint Rusko Chanty-Mansijsk — 51. 9. MS 19. 5. —
stíhacie — 41. — 13. 15. —
vytrvalostné — —
hromadný — 16. 3. 4. 24. —
štafeta — —
mix — 14.[1] —
šprint Fínsko Kontiolahti — 5. —
stíhacie — 10. —
vytrvalostné —
hromadné —
štafeta —
mix — 3. —
šprint Francúzsko Le Grand-Bornand — 16.
stíhacie — 17.
vytrvalostné —
hromadné —
štafeta — 9.
mix —
šprint Česko Nové Město na Moravě — 38. MS —
stíhacie — 28. —
vytrvalostné — 21. —
hromadný — —
štafeta — —
mix — —
šprint Nemecko Oberhof 63. — 12. 11. 33. —
stíhacie — 19.
hromadný — 7. 21. — 7.
individuálny —
štafeta — 12. 6. —
mix —
šprint Švédsko Östersund — 37. 39. 19. 19. 35.
stíhacie — 14. 9. 8. —
vytrvalostné — 13. — 18. 87. 8. 12. 2.
hromadné —
štafeta — 11. —
mix — 12. — 14.
šprint Kórejská republika Pchjongčchang — MS —
stíhacie — —
vytrvalostné — —
hromadný — —
štafeta — —
mix — —
šprint Slovinsko Pokljuka — 36. 2. — 17.
stíhacie — 38. — 31.
vytrvalostné — 3. 13. —
hromadný — 13.
štafeta — 7. —
mix —
šprint Nemecko Ruhpolding 38. — 31. — 6. MS 42. —
stíhacie 37. — 25. — 7. — 27.
vytrvalostné — 42. — 11.
hromadný — 9. —
štafeta — 10. — 9. 11.
mix — —
šprint Rusko Soči — 2. —
stíhacie —
vytrvalostné — 9. —
hromadné —
štafeta —
mix —
šprint Nórsko Trondheim — 60. —
stíhacie — 32. —
vytrvalostné —
hromadný — 7. —
štafeta —
mix —
šprint Kanada Vancouver — 11. ZOH —
stíhacie — —
vytrvalostné — 9. —
hromadný — —
štafeta — —
mix —

Umiestnenia podľa ročníka

[upraviť | upraviť zdroj]
Sezóna D Miesto šprint stiha. hroma. vytrv. štafe. mix streľba vek
2005–06 4. Nemecko Oberhof 63. - - - - - - 21,4
2005–06 5. Nemecko Ruhpolding 38. 37. - - - - - 21,4
2005–06 6. Taliansko Anterselva 44. 45. - - - - - 21,4
2005–06 celkové umiestnenie nkl nkl - - - – ?
0 bodov (neklasifikovaná)
2006–07 1. Švédsko Östersund - - - 13. - - - 22,3
2006–07 2. Rakúsko Hochfilzen 31. 48. - - - - - 22,3
2006–07 celkové umiestnenie nkl nkl - 36. - - ?
20 bodov (60.)
2007–08 celkové umiestnenie - - - - - - -
neštartovala (-)
2008–09 3. Rakúsko Hochfilzen 36. - - - 14. - - 24,3
2008–09 5. Nemecko Ruhpolding 31. 25. - - 10. - - 24,4
2008–09 6. Taliansko Anterselva 42. 40. - - - - - 24,4
2008–09 7. Kanada Vancouver 11. - - 9. - - - 24,6
2008–09 8. Nórsko Trondheim 60. 32. 7. - - - - 24,6
2008–09 9. Rusko Chanty-Mansijsk 51. 41. 16. - - - - 24,6
2008–09 celkové umiestnenie 36. 40. 13. 30. 15. – 76%
290 bodov (30.)
2009–10 1. Švédsko Östersund 37. - - 18. 12. - - 25,3
2009–10 2. Rakúsko Hochfilzen 19. 5. - - - - - 25,3
2009–10 3. Slovinsko Pokljuka 36. 38. 3. - - - - 25,3
2009–10 6. Taliansko Anterselva 20. 17. - - - - - 25,4
2009–10 7. Kanada Vancouver [2] 1. 2. 8. 39. 13. - - 25,4
2009–10 8. Nórsko Oslo 75. - 18. - - - - 25,6
2009–10 9. Rusko Chanty-Mansijsk 9. - 3. - - 14.[3] - 25,6
2009–10 celkové umiestnenie 26. 15. 17. 17. 14. – 83%
443 bodov (20.)
2010–11 1. Švédsko Östersund 31. 14. - 87. - - - 26,3
2010–11 2. Rakúsko Hochfilzen 1. 8. - - 10. - - 26,3
2010–11 3. Slovinsko Pokljuka 2. - - 13. - 7. - 26,3
2010–11 4. Nemecko Oberhof 12. - 7. - 12. - - 26,4
2010–11 5. Nemecko Ruhpolding 6. 7. - 42. - - - 26,4
2010–11 6. Taliansko Anterselva 2. - 4. - 11. - - 26,4
2010–11 9. Nórsko Oslo 4. 1. 26. - - - - 26,6
2010–11 celkové umiestnenie 5. 10. 15. 23. 10. 12. 80%
708 bodov (9.)
2011–12 1. Švédsko Östersund 19. 9. - 8. - - - 27,3
2011–12 2. Rakúsko Hochfilzen 6. 10. - - 12. - - 27,3
2011–12 3. Rakúsko Hochfilzen 23. 20. - - - 12. - 27,3
2011–12 4. Nemecko Oberhof 11. - 21. - 6. - - 27,4
2011–12 5. Česko Nové Město na Moravě 38. 28. - 21. - - - 27,4
2011–12 6. Taliansko Anterselva 8. - 2. - 14. - - 27,4
2011–12 7. Nórsko Oslo 7. 21. 12. - - - - 27,6
2011–12 8. Fínsko Kontilahti 5. 10. - - - 3. - 27,6
2011–12 9. Rusko Chanty-Mansijsk 19. 13. 4. - - - - 27,6
2011–12 celkové umiestnenie 8. 12. 6. 9. 10. 6. 77%
721 bodov (10.)
2012–13 1. Švédsko Östersund 19. 8. - 12. - 11. - 28,3
2012–13 2. Rakúsko Hochfilzen 27. 13. - - 8. - - 28,3
2012–13 3. Slovinsko Pokljuka 17. 31. 13. - - - - 28,3
2012–13 4. Nemecko Oberhof 33. 19. - - - - - 28,4
2012–13 5. Nemecko Ruhpolding 42. - 9. - 9. - - 28,4
2012–13 6. Taliansko Anterselva 1. 14. - - 16. - - 28,4
2012–13 7. Nórsko Oslo 3. 3. 2. - - - - 28,6
2012–13 8. Rusko Soči 2. - - 9. - - - 28,6
2012–13 9. Rusko Chanty-Mansijsk 5. 15. 24. - - - - 28,6
2012–13 celkové umiestnenie 9. 11. 9. 5. 12. 8. ?
769 bodov (7.)
2013–14 1. Švédsko Östersund 35. - - 2. - - - 29,3
2013–14 2. Rakúsko Hochfilzen 13. 16. - - 6. - - 29,3
2013–14 3. Francúzsko Annecy 16. 17. - - 6. - - 29,3
2013–14 4. Nemecko Oberhof - - 7. - - - - 29,4
2013–14 5. Nemecko Ruhpolding - 27. - 11. 11. - - 29,4
2013–14 6. Taliansko Anterselva 16. 8. - - - - - 29,5
2013–14 7. Slovinsko Pokljuka 27. 25. 4. - - - -
2013–14 8. Fínsko Kontiolahti 4. 10. - - - - -
2013–14 9. Nórsko Oslo 6. 1. 1. - - - -
2013–14 celkové umiestnenie
bodov ()

Tabuľkový súhrn na vrcholových podujatiach

[upraviť | upraviť zdroj]
Miesto Šprint na 7,5 km Stíhacie preteky Vytrvalostné preteky S hromadným štartom Ženská štafeta Zmiešaná štafeta
Zimné olympijské hry
Kórejská republika Pchjongčchang 2018 13. 2. 2. 1.
Rusko Soči 2014 1. 6. 27. 26. — 5.
Kanada Vancouver 2010 1. 2. 39. 8. 13.
Majstrovstvá sveta
Rakúsko Hochfilzen 2017
Nórsko Oslo 2016
Fínsko Kontiolahti 2015
Česko Nové Město na Moravě 2013 17. 14. 4. 15. 8. 7.
Nemecko Ruhpolding 2012 10. 19. 10. 8. 8. 7.
Rusko Chanty-Mansijsk 2011 3. 6. 9. 10. 8. 12.
Kórejská republika Pchjongčchang 2009 7. 17. 29. 2. 13. 10.
Majstrovstvá Európy
Rusko Ufa 2009[51][52][53] 1. 1. — — —
Majstrovstvá sveta juniorov
Fínsko Kontiolahti 2005 3. 4. 5. — 1.
Francúzsko Haute Maurienne 2004 14. 6. 24. — 2.
Poľsko Koscielisko 2003 17. 2. 2. — 1.
Taliansko Ridnaun-Val Ridanna 2002 8. 5. 20. — 2.

Ukončenie kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Zimnej olympiáde 2018 pripustila ukončenie kariéry: „Hovorila som, že je to moja posledná sezóna, aby som sa trochu uvoľnila. Nie je jednoduché, keď športovec stále naháňa výsledky. Veľa rokov som v športe, tvrdo pracujem a drina sa odráža aj na psychickej únave. Keď ideš nadoraz teraz, nemôžeš ísť aj zajtra či stále. Treba sa aj uvoľniť. Na ďalšiu olympiádu si už netrúfam, to je jediné, čo viem," poznamenala.[54] Už o dva týždne po Olympiáde sa však zúčastní pretekov Svetového pohára. Mohla by získať celkové vedenie, na Fínku Kaisu Mäkäräinen stráca len 15 bodov. Ukončenie kariéry zároveň označila za predčasné. Zároveň poďakovala ostatným biatlonistkám, Paulíne a Ivone Fialkovým a Terézii Poliakovej: „To sú tie dievčatá, ktorým to budem môcť pokojne odovzdať, keď raz skončím s biatlonom.“[55]

26.1.2024 sa Anastasia Kuzminová po necelých zúčastnila majstrovstiev Európy v Osrblí v šprinte na 7,5 km, kde skončila na 59. mieste.[56]

Ocenenia mimo trate

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ^  Preteky sa bežali ako súčasť majstrovstiev sveta, keďže počas olympijského roka sa nekonajú samotné majstrovstvá sveta a súčasťou olympijských hier nebola do roku 2014 súťaž zmiešaných štafiet.
  2. ^  Olympijské hry boli súčasťou hodnotenia Svetového pohára.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ https://web.archive.org/web/20100408203110/http://www.vancouver2010.com/olympic-biathlon/athletes/anastazia-kuzmina_ath1029451bR.html (po anglicky)
  2. ↑ Profil Anastasie Kuzmina [online]. Webnoviny.sk. Dostupné online.
  3. ↑ Kuzminová: Som Slovenka narodená v Rusku [online]. sme.sk, 9. február 2014. Dostupné online.
  4. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-08-17]. Dostupné online. Archivované 2010-02-16 z originálu.
  5. ↑ Slováci počas víkendu na dvoch frontoch - DOPLNENÉ [online]. mesto.sk, 10. december 2008, [cit. 2009-02-15]. Dostupné online. Archivované 2020-05-28 z originálu.
  6. ↑ Ako deti sme sa občas hašterili, hovorí Kuzminovej brat [online]. sport.pravda.sk, 18. február 2010. Dostupné online.
  7. ↑ a b Nasťa sa stane čestnou občiankou mesta [online]. bystricoviny.sk, 29. marec 2010. Dostupné online.
  8. ↑ Výborný Hurajt zarábal po rokoch [online]. denniksport.sk, 18. január 2008, [cit. 2009-02-17]. Dostupné online. Archivované 2008-03-22 z originálu.
  9. ↑ a b Prišla s prosbou: Chcem reprezentovať Slovensko [online]. sme.sk, 15. február 2009. Dostupné online.
  10. ↑ https://dennikn.sk/2743390/sportovy-newsfilter-kuzminova-reaguje-alibisticky-ale-za-svojho-brata-nemoze-postoj-slovana-a-dac-je-hanba//
  11. ↑ a b c d Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru [online]. pravda.sk, 9. február 2014. Dostupné online.
  12. ↑ a b HALBERŠTÁDT, Karel. Zajímalo mě, jak trénuje Kuzminová, říká nový slovenský trenér Tomáš Kos [online]. BiatlonMag, 2018-09-01, [cit. 2019-03-26]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ STV 3: Portréty - Kuzminová[nefunkčný odkaz]. stv.sk/trojka (2. marec 2010, 12:55)
  14. ↑ E.ON Ruhrgas World Cup 4 - Oberhof (GER) - Women 7.5 km Sprint [online]. biathlonworld.com, [cit. 2014-02-11]. Dostupné online. Archivované 2014-02-12 z originálu. (po anglicky)
  15. ↑ http://data.biathlonworld.com/data/archives.aspx?RaceId=BT0607SWRLCP01SWIN
  16. ↑ a b V slovenskej premiére skončila Ruska Kuzminová 11. v šprinte IBU Cupu [online]. sme.sk, 19. december 2008. Dostupné online.
  17. ↑ E.ON RUHRGAS IBU WORLD CUP - Hochfilzen (AUT) - Women 7.5 km Sprint [online]. biathlonresults.com. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ E.ON RUHRGAS IBU WORLD CUP - Hochfilzen (AUT) - Women 4 x 6 km Relay [online]. biathlonresults.com. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Kuzminová a Hurajt dostali ďalšie medaily [online]. webnoviny.sk, 4. marec 2010. Dostupné online.
  20. ↑ Zlaté kruhy SOV a 84 000 eur Kuzminovej [online]. webnoviny.sk, 7. apríl 2010. Dostupné online.
  21. ↑ VIDEO: Športovci prebrali ocenenia – Kuzminová čestná občianka [online]. bystricoviny.sk, 8. apríl 2010. [www.bystricoviny.sk/spravy/sportovci-mesta-za-rok-2009-oceneni-kuzminova-cestnou-obciankou/ Dostupné online.]
  22. ↑ Biatlonistka Kuzminová najlepšou športovkyňou rezortu obrany [online]. webnoviny.sk, 21. december 2010. Dostupné online.
  23. ↑ Najlepší v rezorte obrany - Kuzminová a Purdjaková [online]. webnoviny.sk, 21. december 2010. Dostupné online.
  24. ↑ http://www.webnoviny.sk/sport/clanok/278842-kuzminova-ukoncila-spolupracu-so-sanitrom/
  25. ↑ http://sport.sme.sk/c/5714065/kuzminovej-tim-je-opat-kompletny-pribudol-rus-chlusovic.html
  26. ↑ a b http://sport.aktuality.sk/c/124740/kuzminova-riesi-problem-navratom-k-sanitrovi/
  27. ↑ Žiadny koniec kariéry: Kuzminová si vytýčila ďalší veľký športový cieľ [online]. doma.markiza.sk, [cit. 2019-03-26]. Dostupné online.
  28. ↑ MS v biatlone: Slovenky si v štafetách vybojovali 8. miesto [online]. pravda.sk, 10. marec 2012. Dostupné online.
  29. ↑ http://www.webnoviny.sk/sport/clanok/626393-biatlonistka-gerekova-skoncila-11-kuzminova-mala-smolu/
  30. ↑ Kuzminová po páde na tréningu na operáciu [online]. webnoviny.sk, 1. január 2010. Dostupné online.
  31. ↑ Kuzminová napriek výpadku po zranení najvyššie [online]. webnoviny.sk, 14. február 2010. Dostupné online.
  32. ↑ Kuzminová získala prvé olympijské zlato pre samostatné Slovensko! [online]. pravda.sk, 13. február 2010. Dostupné online.
  33. ↑ Najúspešnejšia Björgenová, Kuzminová na 17. mieste [online]. webnoviny.sk, 25. február 2010. Dostupné online.
  34. ↑ Kuzminová medzi biatlonovými hviezdami [online]. webnoviny.sk, 1. marec 2010. Dostupné online.
  35. ↑ Olympionici zložili slávnostný sľub, biatlonista skolaboval [online]. webnoviny.sk, 30. január 2014. Dostupné online.
  36. ↑ Kuzminová s Bajčičákom sľúbili vzornú reprezentáciu [online]. pravda.sk, 30. január 2014. Dostupné online.
  37. ↑ Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru [online]. pravda.sk, 9. februára 2014. Dostupné online.
  38. ↑ 2. deň na ZOH: Kuzminová vyhrala šprint [online]. sme.sk, 9. februára 2014. Dostupné online.
  39. ↑ Anastasia Kuzminová získala v Soči zlatú olympijskú medailu [online]. webnoviny.sk, 9. februára 2014. Dostupné online.
  40. ↑ Ceremoniál zo Soči videlo 1,5 milióna divákov [online]. stv.sk, 10. február 2014. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  41. ↑ Albertville 1992 Official Report [online]. library.la84.org. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Kuzminovej preteky nevyšli, skončila šiesta. Prepáčte mi, odkázala [online]. pravda.sk, 11. február 2014. Dostupné online.
  43. ↑ http://www.webnoviny.sk/olympiada-soci-2014/clanok/789616-mala-som-dobru-naladu-no-nesla-som-dobre-tvrdi-kuzminova/
  44. ↑ http://www.webnoviny.sk/olympiada-soci-2014/clanok/790341-zlata-kuzminova-ma-dalsiu-sancu-na-uspech-zabojuje-na-15-km/
  45. ↑ Konečná nominácia Slovenska na ZOH 2018. Pocestuje 56 športovcov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2018-02-02].
  46. ↑ TASR. Do Pjongčangu pôjde 56 slovenských športovcov. Výprava bude mať 121 ľudí. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2018-02-02]. ISSN 1336-197X.
  47. ↑ ČERVENÝ, Michal. Olympijský newsfilter: RTVS to vyhrala a k tomu už v sobotu môže prísť slovenská medaila. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-09. Dostupné online [cit. 2018-02-10]. ISSN 1339-844X.
  48. ↑ KOVÁČ, Peter. Historický výsledok slovenského biatlonu. Kuzminová má striebro, Fialková skončila piata. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-15. Dostupné online [cit. 2018-02-16]. ISSN 1339-844X.
  49. ↑ Minúta po minúte. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-16. Dostupné online [cit. 2018-02-17]. ISSN 1339-844X.
  50. ↑ ČERVENÝ, Michal; KOVÁČ, Peter. Kuzminová má ďalšie olympijské zlato, vyhrala preteky na 12,5 kilometra. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-17. Dostupné online [cit. 2018-02-17]. ISSN 1339-844X.
  51. ↑ BIATLON-ME: Kuzminová v stíhacích pretekoch s druhým zlatom [online]. dukla.sk, 1. marec 2009. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  52. ↑ FINAL RESULTS WOMEN 15 km INDIVIDUAL [online]. biathlon-ufa2009.com, 3. marec 2009, [cit. 2010-02-21]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu. (po anglicky)
  53. ↑ FINAL RESULTS WOMEN 4 X 6 km RELAY [online]. biathlon-ufa2009.com, 4. marec 2009, [cit. 2010-02-21]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (po anglicky)
  54. ↑ ČERVENÝ, Michal. Olympijský newsfilter: Nasťa odchádza ako najlepšia v histórii, český reportér sa hnevá na Ledeckú. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-17. Dostupné online [cit. 2018-02-18]. ISSN 1339-844X.
  55. ↑ KOVÁČ, Peter. Kuzminová po návrate na Slovensko: Mám to tu komu odovzdať, keď raz skončím. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-24. Dostupné online [cit. 2018-02-25]. ISSN 1339-844X.
  56. ↑ ŠPORT.SK. ME: Anastasia Kuzminová zabojuje aj v stíhačke! Pri veľkom návrate netrafila tri terče [online]. Šport.sk, 2024-01-26, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  57. ↑ Športovcami roka sú Hochschornerovci [online]. pravda.sk, 21. december 2011. Dostupné online.
  58. ↑ Peter Sagan je Športovcom roka, zavŕšil zaujímavú postupku [online]. webnoviny.sk, 20. december 2013. Dostupné online.
  59. ↑ Najúspešnejšou športovkyňou roka je zlatá Nasťa, cenu jej odovzdal minister obrany Martin Glváč [online]. Ministerstvo obrany SR, 23.12.2014, [cit. 2014-12-28]. Dostupné online.
  60. ↑ http://www.webnoviny.sk/sport/clanok/352511-na-biatlonovom-trone-ostava-na-dalsi-rok-anastasia-kuzminova/
  61. ↑ http://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/108280-koruna-kralovnej-bielej-stopy-patri-opaet-anastasii-kuzminovej/
  62. ↑ http://www.webnoviny.sk/sport/clanok/673282-anastasia-kuzminova-je-piatykrat-za-sebou-kralovnou-sezony/
  63. ↑ 18. ročník : Ocenení [online]. Bratislava: Krištáľové krídlo, 2015-02-14, [cit. 2018-01-22]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Športový portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anastasiya_Kuzmina&oldid=7865267“