Ondrej Šoth
Ondrej Šoth | |
slovenský choreograf a režisér | |
Ondrej Šoth v roku 2020 | |
Narodenie | 23. január 1960 (64 rokov) Bardejov, Česko-Slovensko |
---|---|
Alma mater | Vysoká škola múzických umení |
Rodičia | Andrej Šoth Terézia Šothová (rod. Jopeková) |
Príbuzní | Ján Šoth (bratranec) |
Súrodenci | Marian Šoth Peter Šoth |
Manželka | Zuzana Mauréry (1990 – 1992) |
Odkazy | |
Commons | Ondrej Šoth |
Mgr. art. Ondrej Šoth, ArtD. (uvádzaný aj ako Andrej Šoth; * 23. január 1960, Bardejov)[1][2] je slovenský choreograf, režisér a tanečný pedagóg.[1] V súčasnosti (2024) je generálnym riaditeľom Národného divadla v Košiciach.[3]
Je bývalým generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla v Bratislave, bývalým umeleckým šéfom baletu Štátneho divadla v Košiciach.[4][5] Je laureátom mnohých ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria: Cena Hviezdy svetového baletu (World Ballet Stars 2005), DOSKY 2006/2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta),[6] Výročná cena v oblasti divadla Literárneho fondu (2006), Cena ministra kultúry SR za rok 2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta), ocenenie Krištáľové krídlo 2009 v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie, Laureát 10. ročníka Divadelnej olympiády – Budapešť – tanečné divadlo William Shakespeare: Hamlet (2023).[4][1][7]
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Bardejove v rodine zubára Andreja Šotha a učiteľky Terézie Šothovej (rodená Jopeková). Pod vplyvom domáceho prostredia sa chcel stať lekárom. Mama, ktorá si v jeho útlom detstve všimla mimoriadny záujem o hudbu a tanec, ho prihlásila do rôznych tanečných krúžkov. Zároveň navštevoval Základnú umeleckú školu v Bardejove, na ktorej absolvoval hru na akordeóne. Okrem toho aktívne športoval (futbal, atletika).[8] Má dvoch bratov, Mariana Šotha, a Petra Šotha. Jeho bratranec, Ján Šoth, pôsobí v súčasnosti ako veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku a v Monackom kniežatstve.[9]
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1975 až 1979 študoval klasický tanec na Konzervatórium v Košiciach, kde bol žiakom Andreja Halásza, Marileny Halászovej, Csabu Szekeresza, Anny Dlhopolcovej a ďalších. Na Vysokej školy múzických umení v Bratislave vyštudoval v rokoch 1979 až 1983 choreografiu a réžiu tanca u profesora Štefana Nosáľa. Na hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave získal titul ArtD (2009).[4][5]
Profesionálna kariéra v Česku
[upraviť | upraviť zdroj]Krátko po ukončení vysokej školy prijal ponuku na miesto choreografa v Pražskom komornom balete Pavla Šmoka (1984 – 1985). Neskôr pôsobil v Národnom divadle Praha (Vladimír Godár: Orbis Pictus, Carl Orff: Carmina burana), v Laterne Magike (Michael Kocáb, Evald Schorm, Jaroslav Kučera: Odysseus). Popri svojej choreografickej práci učil na Akadémii múzických umení v Prahe (1994 – 1996) a na Konzervatóriu v Prahe (1994 – 1996).[4]
Počas svojho pôsobenia v Česku hosťoval na zahraničných scénach. V Nemecku v Arts concerts Mníchov, v Národnom divadle Kyjev a vo Francúzsku. Učil na Vysokej škole hereckej v Krakove, na Kráľovskom konzervatóriu v Liége (Belgicko) a na Akadémii umenia v Paríži.[5][10]
Zároveň sa zúčastnil niekoľkých študijných pobytov v Číne, Indii, Japonsku, Francúzsku a USA. Svoj polročný pobyt v Tibete komentoval slovami: „Keď to tak zhrniem, naučil som sa tam byť sám sebou, podeliť sa o to, čo v sebe každý z nás má aj s druhými. Naučil som sa dať do poriadku svoju myseľ aj telo.“[8]
Manažérske pozície
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 sa stal šéfom baletu v Mestskom divadle Ústí nad Labem, kde pôsobil štyri roky. Počas svojej manažérskej práce pripravil choreograficky a réžijne premiéry inscenácií G. Verdiho: Requiem, P.I. Čajkovského: Romeo a Júlia a G. Bizeta, R. Ščedrina a Deep Forest: Carmen. V roku 2010 bol po výberovom konaní vymenovaný za generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla v Bratislave (2010 – 2011).[11] Neskôr pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach na poste umeleckého šéfa baletu. V roku 2020 sa stal po úspešnom konkurze generálnym riaditeľom Národného divadla v Košiciach.[12][13]
Tvorivé princípy choreografickej práce
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svojej tvorbe inklinuje k moderným formám a vyjadrovacím prostriedkom v tanečnom umení. Kladie dôraz na psychologizmus postáv, na drobnokresbu charakterov, vierohodnosť situácií a scén a ich opodstatnenosť v pohybovej reči. Mottom jeho tvorby je „vnútorný svet človeka.“[7]
„Niekedy sa umenie robí tak, aby bolo spoločensky únosné. Je romantické, pekné, jednoduché, zábavné, muzikálové, baví davy. Však dobre, prečo nie. Ale o tom skutočné umenie nie je. Myslím si, že divadlo je odrazom súčasnosti a všetkých situácií – aj politických, aj morálnych, ktoré pôsobia na dušu človeka. Súčasnosť je z pohľadu politiky niekedy až neznesiteľná a to nielen v slovenskom, ale aj v európskom, či v svetovom meradle.“[14][15]
Spolupracoval s mnohými významnými divadelnými režisérmi (napríklad s Ľubomírom Vajdičkom, Romanom Polákom, Jozefom Bednárikom, Mariánom Chudovským). Zaujímavé sú jeho filmové spolupráce, napríklad s Jurajom Jakubiskom na filmovej rozprávkePerinbaba (1984), s Petrom Weiglom na filmovej opere Romeo a Julie na vsi (1987). V Hollywoode spolupracoval na snímke Open to hard, v ktorej hrali Ornella Muti, Robert De Niro, Catherine Deneuve.[5]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1990 sa oženil s herečkou Zuzanou Mauréry. Dvojica sa po dvoch rokoch manželstva rozviedla.[16][17] Je fanúšikom futbalových klubov Tatran Prešov, Slovan Bratislava, Real Madrid. Od svojich študentských čias sa aktívne zapája do rôznych charitatívnych projektov.[chýba zdroj]
Výber z choreografických realizácií
[upraviť | upraviť zdroj]- C. Orff: Carmina burana – Štátne divadlo Košice (1983)
- Szelepcsényi: Tri horehronské – Pražský komorní balet P. Šmoka (1984)
- V.Godár: Orbis Pictus – Národní divadlo Praha, Laterna Magika (1985)
- G. Verdi: Requiem – Slovenské národné divadlo (1988)
- C. Orff: Carmina burana[18] – Národní divadlo Praha (1989)
- M. Pavlíček: Zvláštna radosť žiť – Slovenské národné divadlo (1990)
- F. Kafka: Svetlo v tme – Slovenské národné divadlo (1992)
- V. Godár: Sonáta pre husle a klavír – Pražský komorní balet P. Šmoka (1995)
- C. Orff: Carmina burana[19] – SRN – open air opera, Mníchov (1995)
- P. I. Čajkovskij: Romeo a Júlia + turné: Viedeň, Salzburg, Frankfurt, Stuttgart, Hamburg, Štrasburg, Düsseldorf, Rio de Janeiro, Sao Paolo, Madrid, Barcelona (1995)
- R. Ščedrin, Deep Forrest: Carmen – Mestské divadlo Ústí nad Labem (1997)
- Ezio: Baroková opera – Divadlo Bayreuth (1998)
- C. Orff: Carmina burana[20] – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
- G. Verdi: Requiem – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
- G. Mahler: Adagietto – Slovenské národné divadlo, Bratislava (1999)
- G. Kancheli: Svetlý žiaľ – Štátne divadlo Košice, Ateliér – Štátne divadlo Košice, A. de Saint-Exupéry – Michal Pavlíček: Malý princ[21] – Štátne divadlo Košice, E I. Stravinskij: Svätenie jari – Štátne divadlo Košice, W. Shakespeare: Romeo a Júlia – Štátne divadlo Košice, O. Šoth: Svadba podľa Figara (Mozarta)[22] – Štátne divadlo Košice, R. Wagner, Tataku, Kodo: Tristan a Izolda[23] – Štátne divadlo Košice, Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Maksym Sklyar: M. R. Štefánik – Štátne divadlo Košice,[24] Juraj Kubánka, Ondrej Šoth, Maksyim Sklyar, Ľudová hudba Železiar: Jánošík – Štátne divadlo Košice, A. de Saint-Exupéry, M. Pavlíček: Malý princ – SND Bratislava,[25] M. Kocáb: Odysseus – SND Bratislava,[26][27] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Sándor Márai – Štátne divadlo Košice,[28] Thomas Mann: Smrť v Benátkach – Štátne divadlo Košice,[29]
Ondrej Šoth, Marek Šarišský: Charlie Chaplin – Štátne divadlo Košice,[30] Denník Anny Frankovej – Štátne divadlo Košice,[31] Nelson Perez, Maksym Sklyar, Ondrej Šoth: Hamlet[32] – Štátne divadlo Košice, Rodná zem – Štátne divadlo Košice,[33] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Milada Horáková – Štátne divadlo Košice[34] Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: Nureyev – Štátne divadlo Košice[35]
Výber z divadelných spolurealizácií
[upraviť | upraviť zdroj]- A. P. Čechov: Tri sestry (r: Ľ. Vajdička) – Slovenské národné divadlo (1984)
- F. Švantner: Nevesta hôľ (r. R. Polák) – Divadlo SNP Martin (1985)
- Euripidés: Médeia (r: Ľ. Vajdička) – Slovenské národné divadlo (1986)
- Thyl Eulenspiegel (r. R. Polák) – Divadlo SNP Martin (1986)
- W. Shakespeare: Richard III. (r. M. Pietor) – Slovenské národné divadlo (1986)
- M. Kocáb: Odysseus (J. Kučera, E. Schorm) – Laterna Magika (1986)
- Maniere Teatrali (r. J. Bendárik) – Komorná opera Bratislava (1987)
- Cavevala (r. J. Krofta) – DRAK Hradec Králové (1987)
- Kazimír a Karolína (r. J. Nvota) – Divadlo KORZO Bratislava (1992)
- J. Kraus: Nahniličko – Divadlo Na zábradlí Praha (1995)
- B. Smetana: Predaná nevesta (r: B. Hončarivová) – Štátne divadlo Košice (2003)
- Mrožek: Tango (r. Rastislav Ballek) – Divadlo SNP Martin (2008)
Filmové spolupráce
[upraviť | upraviť zdroj]- 1984 – Juraj Jakubisko: Perinbaba
- 1987 – Peter Weigl : Romeo a Julie na vsi
- 1994 – Monie: Gitanes – Francúzsko
- 1994 – Jozef Holec: Chudobných rodičov syn
- 2019 – Ondřej Trojan: Bourák
Študijné pobyty
[upraviť | upraviť zdroj]- 1981 – Praha – Medzinárodný kurz pantomímy L. Fialku
- 1981 – Paríž – Medzinárodný kurz pantomímy M. Marceau
- 1986 – Čina – Peking, Sanghaj
- 1987 – India – Bharathanathyam, Kathakali, Manipur
- 1988 – Japonsko – Tokio , Osaka
- 1990 – USA – Durham , ADF Festival North Caroline
- 1991 – Francúzsko – Festival Pay d L est, Paríž, Avignon
Pedagogická činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Univerzita Umenia – Istanbul (1989)
- Univerzita tanečného umenia – Osaka (1989)
- Univerzita Shanghaj, Čína, Peking (1989)
- Vysoká škola múzických umení – Divadelná fakulta (1990 – 1994)
- Vysoká škola herectva Krakow (1990)
- Kráľovské konzervatórium Liège (1993)
- Akadémia umenia, Paríž (1993)
- FAMU Praha, DAMU Praha (1994)
- Akademie múzických umění – katedra C. Turbu (1994 – 1996)
- Konzervatórium Praha (1994 – 1996)
- Konzervatórium Košice (2019 – súčasnosť)
Divadelné ceny
[upraviť | upraviť zdroj]- 1990 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Zvláštna radosť žiť
- 1992 – Hlavná cena Československej tanečnej tvorby za choreografiu a réžiu inscenácie F. Kafka: Svetlo v tme
- 2005 – Hlavná cena World Ballet Stars
- 2006 – Výročná cena Literárneho fondu v oblasti divadla Malý Princ[36]
- 2007 – DOSKY – za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta)[37]
- 2008 – Cena ministra kultúry SR 2007 za réžiu a choreografiu baletu Svadba podľa Figara (Mozarta)[38]
- 2009 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Tristan a Isolda[39] 201
- 2009 – Krištáľové krídlo v oblasti divadla a audiovizuálneho umenia za multimediálne tanečné divadlo M. R. Štefánik[40]
- 2014 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Smrť v Benátkach[41]
- 2017 – Mimoriadne ocenenie primátora mesta Košice
- 2017 – DOSKY 2017 za mimoriadny výkon v tanečnom divadle Denník Anny Frankovej[42]
- 2018 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu predstavenia Hamlet[43]
- 2019 – Výročná cena Literárneho fondu za réžiu a choreografiu predstavenia Rodná zem[44]
- 2019 – Mimoriadna cena Predsedu Košického samosprávneho kraja
- 2023 – Laureát 10. ročníka Divadelnej olympiády – Budapešť – tanečné divadlo W. Shakespeare: Hamlet[45]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ŠMIHULA, Ján. Jubilujúci choreograf a režisér O. Šoth: Je čas na tému o M. Horákovej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-23. Dostupné online [cit. 2024-09-04].
- ↑ Šoth, Andrej. In: Česká divadelní encyklopedie [online]. Praha: Institut umění – Divadelní ústav, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Štátne divadlo Košice vstupuje do novej sezóny 2020/2021 s novým vedením a množstvom vízií [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-09-03, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Ondrej Šoth [online]. sdke.sk, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Ondrej Šoth. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2024-09-04].
- ↑ Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
- ↑ a b Ondrej Šoth: výnimočný, kreatívny režisér a choreograf [online]. mojakultura.sk, 2024-01-23, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b Richard Gere, Brad Pitt a Ondrej Šoth - jediní traja kresťania v Tibete. Korzár (Košice: Petit Press), 2000-11-24. Dostupné online [cit. 2024-09-04].
- ↑ Navigácia [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Ondrej Šoth: Potrebujem byť znovu inšpiratívnym človekom [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Šoth dnes nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa SND. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-05-03. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1336-1996.
- ↑ Novým generálnym riaditeľom Štátneho divadla Košice bude Ondrej Šoth [online]. mojakultura.sk, 2020-05-22, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Choreograf Ondrej Šoth: Naivita je základ umeleckej tvorby [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
- ↑ ALEXOVÁ, Jana. Režisér Ondrej Šoth: My Slováci nevieme pochopiť, že patríme do Európy. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-03-03. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ ŘEPKOVÁ, Andrea. Na Slovensku uctí Horákovou divadelní hrou. Tu stopl koronavirus, nyní se dočká velkolepého návratu. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2020-06-24. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1213-1385.
- ↑ www.tv-archiv.sk
- ↑ https://www.dobrenoviny.sk/c/214993/aj-po-rozvode-si-ju-velmi-vazi-zuzana-maurery-sa-vydavala-ako-mlada-no-zamilovala-sa-v-zlozitom-case/2
- ↑ Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ „Malý princ“ tanečného divadla [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
- ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Tristan a Izolda: láska vzplanie prirodzene. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-27. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Mojakultura. Štefánika pripomenul baletom Ondrej Šoth v Košiciach pred 10 rokmi – pozrite si dokument! [online]. mojakultura.sk, 2019-05-04, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Mojakultura. Ondrej Šoth: Malý princ je súčasná Biblia pre detského aj dospelého diváka [online]. mojakultura.sk, 2019-06-11, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Odysseus po dvadsiatich rokoch. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-10-29. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Redakcia SME. Košický malý veľký princ ako vesmírny koncert. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-09-14. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Redakce OperaPlus. Sándor Márai v Košicích [online]. operaplus.cz, 2013-06-17, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakce OperaPlus. Smrt v Benátkách v košickém baletu [online]. operaplus.cz, 2014-02-24, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Ondrej Šoth: Charlie Chaplin sa počas svojho života doslova zodrel, kým dosiahol úspech [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2016-10-20, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Denník Anny Frankovej v Košiciach [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakce OperaPlus. Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích [online]. operaplus.cz, 2018-11-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ ALEXOVÁ, Jana. Komunisti sa ukájali nad jej utrpením. Milada Horáková nemohla ani objať svoju rodinu. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2024-09-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ REQUIEM PRE NUREYEVA [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ „Malý princ“ tanečného divadla [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
- ↑ Redakcia SME. Balet Svadba podľa Figara odkrýva absurdnosť vzťahov. Korzár (Košice: Petit Press), 2007-05-04. Dostupné online [cit. 2024-09-05].
- ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Tristan a Izolda: láska vzplanie prirodzene. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-27. Dostupné online [cit. 2024-09-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ soth ondrej kristalove kridlo [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2020-01-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakce OperaPlus. Košická Smrt v Benátkách jako taneční divadlo [online]. operaplus.cz, 2014-09-16, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Denník Anny Frankovej v Košiciach [online]. tanecportal.sk, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Redakce OperaPlus. Rodná zem: Rozhovor s tvůrci nového baletu v Košicích [online]. operaplus.cz, 2018-11-25, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
- ↑ Hamletov tanec s lebkou [online]. Bratislava: Opera Slovakia, 2017-10-09, [cit. 2024-09-05]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej Šoth
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ondrej Šoth – profil na webe Slovenského národného divadla
- Ondrej Šoth – profil na webe Národného divadla Košice
- Ondrej Šoth: Potrebujem byť znovu inšpiratívnym človekom – rozhovor v časopise Hudobný život (2010)
- Choreograf Ondrej Šoth: Naivita je základ umeleckej tvorby – rozhovor na webe Opera Slovakia (2020)