Juraj Kukura
| Juraj Kukura | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 15. marec 1947 (77 rokov) Prešov, Slovensko |
| Povolanie | herec |
| Deti | Philipp Kukura |
Juraj Kukura (* 15. marec 1947, Prešov) je slovenský herec.
Po ukončení stavebnej priemyslovky v Bratislave vyštudoval herectvo na VŠMU (1973). Začínal v Divadle na Korze, neskôr na Novej scéne (1971 – 1976). V rokoch 1976 – 1984 pôsobil v Činohre SND v Bratislave, až kým neodišiel do Nemecka. Zo začiatku účinkoval v mníchovskom divadle Kammerspiele, neskôr v Bazileji, Bonne a od roku 1985 v Schauspielhause v Hamburgu, kde dodnes žije. V roku 2002 sa stal riaditeľom bratislavského Divadla Aréna. Je ženatý a má jedného syna.
V Nemecku patrí k obľúbeným divadelným a televíznym hercom. Hral v niekoľkých dieloch seriálu Miesto činu, v seriáloch Via Mala, Hotel Raj Helicops, Kobra 11.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Za postavu Martina v hre Koza alebo Kto je Sylvia bol ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon. Za hlavnú rolu v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi získal prestížnu cenu Divadelních novin za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na žáner. Za postavu Fjodora Karamazova bol nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie a na Cenu divadelnej kritiky 2015, udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo. Roku 2017 prevzal z rúk českého prezidenta Miloša Zemana štátne vyznamenanie medailu Za zásluhy. Roku 2025 mu prezident Peter Pellegrini udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.[1]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1968: Zbehovia a pútnici (hrebenár)
- 1968: Traja svedkovia (pansláv)
- 1970: Eden a potom (Boris)
- 1971: Zlozor (Slávo)
- 1972: Javor a Juliana (hudec)
- 1972: Letokruhy (Vavro)
- 1973: Deň slnovratu (Pavol)
- 1974: Do zbrane, kuruci! (Hamzík)
- 1974: Trofej neznámeho strelca (Šaľo)
- 1976: Jeden stříbrný (Pitoňák)
- 1976: Koncert pre pozostalých (Peter Korta)
- 1976: Vojaci slobody (Blanche)
- 1977: Stíny horkého léta (Ondřej Baran)
- 1978: Deváté srdce (gróf Aldobrandini)
- 1978: Krutá ľúbosť (Jašek)
- 1979: Božská Ema (Viktor)
- 1979: Postavení mimo hru (Jindřich Vacula)
- 1980: Trhák (Lenský)
- 1980: Človek nikdy nevie (Valentine)
- 1981: Člny proti prúdu (Rudo Samek)
- 1982: Přeludy pouště (správca)
- 1982: Soľ nad zlato (kráľ Norbert)
- 1982: Tušenie (Fero Ušiak)
- 1983: Die wilden Fünfziger [Divoké päťdesiate roky – TV], r. Peter Zadek, SRN (Jakob)
- 1992: Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (Robert)
- 1992: Otto – Der Liebesfilm [Otto – film o láske], r. Bernd Eilert, Otto Waalkes, NSR (dr. Beierle)
- 1995: Jak chutná smrt (Karel Kainar)
- 1996: Workaholic [Závislá na práci], r. Sharon von Wietersheim, NSR (Cedrik)
- 1997: Tábor padlých žien (Dr. Zigmund)
- 2000: Apokalypse 99 – Anatomie eines Amokläufers [Apokalypsa 99 – Anatómia besného vraha], r. Dmitri Astrakhan, NSR
- 2000: Sokoliar Tomáš (hradný pán Balador)
- 2001: Das Sams, r. Ben Verbong, NSR (vrchný)
- 2010: Dokonalý svet
Dabing
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TASR. Prezident udelil štátne vyznamenania 18 osobnostiam. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-01-11. Dostupné online [cit. 2025-01-12].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Kukura
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 15. marca
- Narodenia v 1947
- Slovenskí dabingoví herci
- Slovenskí divadelní herci
- Slovenskí filmoví herci
- Slovenskí televízni herci
- Česko-slovenskí zaslúžilí umelci
- Absolventi Vysokej školy múzických umení
- Osobnosti z Prešova
- Držitelia Krištáľového krídla
- Držitelia ceny Igric
- Držitelia štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana
- Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)
- Laureáti Pribinovho kríža I. triedy