Jana Oľhová
Jana Oľhová | |
---|---|
Jana Oľhová v marci 2012 | |
Narodenie | 31. december 1959 (64 rokov) Myjava, Česko-Slovensko |
Povolanie | herečka |
Jana Oľhová, rod. Geišbergová (* 31. december 1959, Myjava) je slovenská herečka. Sestra herca Mariána Geišberga a ex-manželka režiséra Matúša Oľhu.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1982 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1985 – 1988 bola členkou hereckého súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, od roku 1988 je členka Slovenského komorného divadla v Martine. Pôsobí ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici[2], Konzervatóriu v Žiline a Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Má šesť detí.[3] Okrem svojej domácej scény v Martine, Jana Oľhová pravidelne účinkuje v Mestskom divadle Žilina a posledné roky dobýja aj bratislavskú scénu, kde účinkuje v Divadle Aréna, v MDPOH a taktiež v Slovenskom národnom divadle.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2009: Dosky – Najlepší ženský herecký výkon
- za postavu Sary v inscenácii Mobil
- 2008: Slnko v sieti – Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Muzika)
- 2010: Cena Tatra Banky za umenie, v kategórii Divadlo-za herecký výkon v inscenácii Mizantrop
- 2010: Cena Jozefa Kronera za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii Mizantrop (Arsinoé)
- 2014: Slnko v sieti – Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Ďakujem, dobre)
- Cena Literárneho fondu
- za postavu Juany v inscenácii Don(a) Juan(a)
- za postavu Zuzy v inscenácii Skon Paľa Ročku
- za postavu Faidry v inscenácii Faidra
- 2022: štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia udelené prezidentkou Zuzanou Čaputovou[4]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1983: Tisícročná včela (slúžka)
- 1984: Sladké starosti (Milka Hargašová)
- 1989: Rabaka (predavačka v hudobninách)
- 2003: Želary (Juliška Jurigová)
- 2007 – 2012: Ordinácia v ružovej záhrade
- 2008: Bathory
- 2008: Muzika (svokra)
- 2008 – 2011, 2014: Profesionáli (Irena Balážiková)
- 2010: Odsúdené
- 2010: Nesmrteľní
- 2011: „Zita na krku“ (TV sitkom) (Darina ako Zitina matka)
- 2011: Dom
- 2011: Mŕtvola musí zomrieť
- 2013 – 2017 Búrlivé víno (Viera Roznerová)
- 2015: Sedem zhavranelých bratov (matka)
- 2015: Johankino Tajomstvo
- 2017: Pravá tvár
- 2018: Vlci
- 2018: Prázdniny
- 2018: Ministri
- 2019: Hrobári
- 2020 – 2021: Nový život (Beáta; Leina a Paulínkina babka; Palova mama; Lucina a Vandina svokra)
- 2021 – súčasnosť: Nemocnica (Oľga Richárdová; profesorka)
- 2022: Piargy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOPCSAYOVÁ, Iris. Herečka Jana Oľhová : Občas sa treba vzbúriť. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-23. Dostupné online [cit. 2017-07-03]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Katedry / herectvo [online]. Banská Bystrica: Akadémia umení v Banskej Bystrici, [cit. 2011-09-26]. Dostupné online. Archivované 2016-08-06 z originálu.
- ↑ MIHALIČKOVÁ, Miroslava. Herečka Jana Oľhová: Nemám rada patriarchát. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-05-13. Dostupné online [cit. 2017-07-03]. ISSN 1335-4418.
- ↑ PAŠKA, Jakub. Martinská herečka Jana Oľhová si prevzala z rúk prezidentky Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-10]. ISSN 1335-4418.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jana Oľhová
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jana Oľhová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Jana Oľhová v Internet Movie Database (po anglicky)
- Narodenia 31. decembra
- Narodenia v 1959
- Osobnosti z Myjavy
- Slovenské divadelné herečky
- Slovenské filmové herečky
- Slovenské televízne herečky
- Súrodenci v herectve
- Členovia Divadla Jozefa Gregora Tajovského
- Členovia Slovenského komorného divadla
- Držitelia Slnka v sieti
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy
- Riadni členovia SFTA
- Cena Literárneho fondu
- Vyučujúci na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici
- Absolventi Vysokej školy múzických umení
- Držitelia Krištáľového krídla