Andrej Hadik

	Andrej Hadik
	uhorský gróf a rakúsky poľný maršal
	; Hadik na portéte od Johanna Georga Weikerta ; (olejomaľba, 1783)
Iné mená	slovensky tiež: Andrej Hadík ; maďarsky: Hadik András ; nemecky: Andreas Hadik
Narodenie	16. október 1711; Dunajský Klátov, Habsburská monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie	12. marec 1790 (78 rokov); Viedeň, Habsburská monarchia (dnes Rakúsko)
Národnosť	slovenská
Známy vďaka	„husársky kúsok“ (obsadenie Berlína, 1757)
Profesia	poľný maršal
Rodičia	Michal Hadik ; Františka Hardiova
Manželka	Františka Lichnowská
Odkazy
Commons	Andrej Hadik
	Biografický portál

Gróf Andrej Hadik alebo Andrej Hadík z Futogu (maď. Hadik András, nem. Andreas Reichsgraf Hadik von Futak; * 16. október 1711, Dunajský Klátov^[1] – † 12. marec 1790, Viedeň) bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu.^[2]

Do grófskeho stavu povýšený v Uhorsku 20. marca 1763 a do stavu ríšskeho grófa vo Viedni dňa 4. februára 1777.

Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami. Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem. Hussarenstück)^[2] pre pomenovanie riskantne odvážneho činu.^[3]

Život

Narodil sa 16. októbra 1711 v rodine zemana Michala Hadika (1679 – 1733^[4]) a Františky Hardiovej v Dunajskom Klátove, kde v tom čase slúžil jeho otec ako husársky kapitán.^[1] V 1719 – 1728 študoval na jezuitskom gymnáziu v Kőszegu, následne v Košiciach (1728 – 1730) a nakrátko študoval právo v Kőszegu.^[2] Pôvodne mal byť kňazom, ale otec ho presvedčil aby sa stal vojenským dôstojníkom.^[2]^[5]^[4]

Vojenskú kariéru začal ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežöfiho (neskôr 3.) husárskom pluku. Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenských hodností. V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom. Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou. Prejavil sa ako vynikajúci stratég, preto ho v roku 1744 vo veku 33 rokov povýšili na plukovníka a o už o tri roky neskôr (1747) bol generálom.

Sedemročná vojna

V roku 1756 získal hodnosť podmaršala. Preslávil sa aj v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 – 1763). 16. októbra 1757 sa podieľal na čele jednotky asi 3500 husárov a pešiakov na prepade a obsadení Berlína. Jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba desať mužov. Berlín sa vtedy vykúpil za 235 000 toliarov^[6], z ktorých dal Hadik 25 000 svojim vojakom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii.

V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kavalérie^[7]^[8]. V rokoch 1764 – 1768 sa stal hlavným veliteľom armád bojujúcich v Sliezsku. Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu. V rokoch 1764 – 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska. Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Haliči a Vladimírsku. Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala. V rokoch 1774 až 1790 bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo bola hodnosť zodpovedajúca ministrovi vojny.

Zomrel vo Viedni, bol pochovaný vo Futogu (Vojvodina), ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763. Jeho zásluhou sa prisťahovali Slováci do neďalekého Petrovca (ktorý patril futockému panstvu), metropoly dolnozemských, vojvodinských Slovákov.

Súkromný život

Jeho manželkou bola kňažná Františka Lichnowská (1725 – 26. august 1787), mali spolu troch synov a dcéru. Dvaja jeho synovia sa vydali sa na vojenskú dráhu. Syn Karol Jozef (1756 – 1800) sa roku 1796 stal poľným maršalom a oženil sa s grófkou Mariou Theresiou von Kolowrat-Krakowsky a najmladší Andrej (1764 – 1840) dosiahol hodnosť husárskeho generála a vzal si za manželku Mariu Raszler von Gamerschwang . Syn Ján (1755 - 1833) sa oženil s Franziskou von Breuner. Dcéra Anna Mária Jozefa (1750 – 1842) bola od roku 1765 vydatá za poľského magnáta Marcina Lubomirskeho (1738 – 1811), z manželstva sa narodila jedna dcéra. Anna Mária Jozefa Lubomirska bola v rokoch 1776 - 1778 milenkou posledného poľského kráľa Stanislava Augusta Poniatowskeho; z tohto vzťahu sa narodil (s najväčšou pravdepodobnosťou kráľov) nemanželský syn.^[9]

Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika

30. jún 2004 – zriadenie Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika ako štátnej vysokej školy (zákon č. 455/2004 Z.z.) a zároveň zriadenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika ako vzdelávacieho a výcvikového centra pre ďalšie vzdelávanie a odborný výcvik
31. august 2008 – zrušenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika (zákon č. 144/2008 Z.z.)

Referencie

↑ ^a ^b ^c Podľa jeho vlastnoručne napísaného životopisu z roku 1774, ktorý je uložený vo Vojenskom historickom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv), kópia vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave. Pozri Segeš 2010, s. 27
↑ ^a ^b ^c ^d Segeš 2010, s. 27
↑ Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „husársky“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 9788022411721
↑ ^a ^b Zrubec 2001, s. 56
↑ Berg 2009, s. 249
↑ Hadík vyslal k mestskému magistrátu posla so žiadosťou o výpalné vo výške 300-tisíc toliarov, ale dostal len 235-tisíc. Roman Mocpajchel: Husársky kúsok vznikol vďaka slovenskému rodákovi (HistoryWeb)
↑ Constantin von Wurzbach, strana 167 uvádza ako dátum povýšenia 5. marec 1758.
↑ Ersch Gruber uvádza dátum 19. december 1758
↑ ZIENKOWSKA, Krystyna: Stanisław August Poniatowski. Wrocław - Warszawa - Kraków 2004, 2. vydanie, s. 270.

Použitá literatúra

Segeš, Vladimír (2010), „Poľný maršal Andrej Hadik“, Obrana 18 (9): 27, ISSN 1336-1910, http://www.mod.gov.sk/data/files/2028.pdf
Zrubec, Laco (2001), Slávni Slováci sveta, Nitra: Garamond, str. 55 – 57, ISBN 8096728261
Berg, Darrell, ed. (2009), The correspondence of Christian Gottfried Krause : A Music Lover in the Age of Sensibility, Farham, England: Ashgate, str. 249, ISBN 0754664295, http://books.google.sk/books?id=Gg5blp2PxkUC&pg=PA249

Constantin von Wurzbach: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Band 7, Verlag L. C. Zamarski, Wien 1861, S. 166–168.
Karl Bartsch: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Band 10, Duncker & Humblot, Leipzig 1879, S. 301 f.
Nikolaus von Preradovich: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Neue Deutsche Biographie (NDB). Band 7, Duncker & Humblot, Berlin 1966, ISBN 3-428-00188-5, S. 417

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hadik

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[nar-1] Podľa jeho vlastnoručne napísaného životopisu z roku 1774, ktorý je uložený vo Vojenskom historickom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv), kópia vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave. Pozri Segeš 2010, s. 27

[Harvbz|Segeš|2010|St=27-2] Segeš 2010, s. 27

[3] Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „husársky“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 9788022411721

[Harvbz|Zrubec|2001|St=56-4] Zrubec 2001, s. 56

[5] Berg 2009, s. 249

[6] Hadík vyslal k mestskému magistrátu posla so žiadosťou o výpalné vo výške 300-tisíc toliarov, ale dostal len 235-tisíc. Roman Mocpajchel: Husársky kúsok vznikol vďaka slovenskému rodákovi (HistoryWeb)

[7] Constantin von Wurzbach, strana 167 uvádza ako dátum povýšenia 5. marec 1758.

[8] Ersch Gruber uvádza dátum 19. december 1758

[9] ZIENKOWSKA, Krystyna: Stanisław August Poniatowski. Wrocław - Warszawa - Kraków 2004, 2. vydanie, s. 270.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]