Preskočiť na obsah

Antoine-Augustin Parmentier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Antoine-Augustin Parmentier
francúzsky lekár a dietológ
Antoine-Augustin Parmentier
Narodenie12. august 1737
Montdidier, Francúzsko
Úmrtie13. december 1813 (76 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisAntoine-Augustin Parmentier, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Antoine-Augustin Parmentier

Antoine-Augustin Parmentier (* 12. august 1737, Montdidier, Francúzsko – † 13. december 1813, Paríž) bol francúzsky lekár a dietológ, propagátor konzumácie zemiakov.

Boj proti hladu

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vojenský felčiar sa zúčastnil sedemročnej vojny a padol do pruského zajatia, kde spoznal výživovú hodnotu zemiakov. Vo Francúzsku vtedy zemiakmi opovrhovali, považovali ich za príčinu malomocenstva a používali sa nanajvýš ako krmivo pre ošípané.

V roku 1772 vypísala besançonská Akadémia vied a umení súťaž o najlepší nápad, ako čeliť hladomorom, ku ktorým vo Francúzsku v 18. storočí pravidelne dochádzalo. Parmentier získal prvú cenu práve za návrh na využívanie zemiakov ako plodiny, ktorá nie je náročná na pestovanie a dáva veľké výnosy. Vymyslel rad receptov na úpravu zemiakov, ktoré uspokojili aj najnáročnejších labužníkov (hosťom jeho zemiakových večerov býval aj Benjamin Franklin) a presvedčil kráľa Ľudovíta XVI., aby mu poskytol pozemok neďaleko Paríža na experimentálne zemiakové pole. Zároveň uplatnil psychologický trik: dal pole strážiť armádou, vojaci však dostali inštrukcie, aby v prípade krádeže predstierali, že si nič nevšimli. Sedliaci v okolí si povedali, že na prísne stráženom poli bude určite niečo cenného, v noci zemiaky vyhrabávali a sadili ich na svoje pozemky, takže sa zemiaky rozšírili po celom Francúzsku. V roku 1785 zemiaky zachránili tisíce životov po veľkej neúrode na severe Francúzska. Vo Versailles sa konala veľká slávnosť na Parmentierovu počesť a sám oslávenec odovzdal kráľovskému páru veľkú kyticu zemiakových kvetov.

Iné aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]

Parmentier mal veľa záujmov: zavádzal očkovanie proti kiahňam, patril k významným zástancom fyziokratizmu. Založil školu pečenia chleba, venoval sa vinárstvu, syrárstvu, pestovaniu húb, skúmal rôzne metódy uchovávania potravín. Napoleon Bonaparte ho v roku 1805 vymenoval za generálneho inšpektora zdravotnej starostlivosti. V tejto funkcii reagoval Parmentier na kontinentálnu blokádu výrobou cukru z cukrovej repy.

Je po ňom pomenovaná Avenue Parmentier v Paríži a stanica metra na tejto ulici. Na nádvorí farmaceutickej fakulty Univerzity Paris-Cité je jeho socha. Jeho meno tiež nesie rad zemiakových pokrmov, napr. Hachis Parmentier, zemiaková kaša zapečená s mletým hovädzím mäsom.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Drahomíra Peukertová: Francouzská kuchařka. Merkur, Praha 1988.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antoine-Augustin Parmentier na českej Wikipédii.