Preskočiť na obsah

Astra (Symphyotrichum)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Astra

Astra novoanglická – súkvetie s rozkvitnutými úbormi.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Symphyotrichum
Ness[1][2], 1832[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Astra[3] (lat. Symphyotrichum)[2] je rod rastlín ktorý zastupuje trváce byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je tento rod radený do tribusu Astereae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae).[3] Prirodzený areál rodu zahŕňa oblasti v Severnej Amerike a Južnej Amerike a mierne oblasti Ázie.[2]

Taxonomická poznámka

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo široko chápaného rodu Aster L. sa najnovšie vyčlenili samostatné rody Eurybia (Cass.) Cass., Galatella Cass., Symphyotrichum Ness a Tripolium Nees. Poňatie rodu Aster je preto oproti chápaniu v minulosti oveľa užšie.[3]

V zmysle zásad pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín,[4] je slovenské rodové meno astra zachované aj pre všetky vyčlenené rody.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod astra zastupuje jednoročné alebo trváce (trsnaté alebo klonálne) byliny. Koreň je jednoduchý kolovitý, s koreňovou hlavou alebo podzemkom. Byľ je bylinná alebo tuhá, zvyčajne jednotlivá, vystúpavá až priama, rozkonárená, holá alebo chlpatá, nežliazkatá alebo aspoň v hornej časti žliazkatá, vysoká 10 až 150 cm.[3]

Listy sú jednoduché, striedavé, stopkaté alebo sediace, stopka je často krídlatá, na okraji brvitá. Čepeľ je srdcovitá, vajcovitá, oválna až obrátene kopijovitá alebo lopatkovitá, alebo čiarkovitá, zúbkatá až celistvookrajová, holá alebo chlpatá, vzácne žliazkatá, jedno alebo trojžilová. Čepeľ dolných byľových listov je vajcovitá až čiarkovitá, pílkovitá až celistvookrajová, na báze srdcovitá. Stredné a horné listy sú podobného tvaru, postupne sa zmenšujúce. Horné listy prechádzajú do listeňov.[3]

Zložené súkvetia sú zvyčajne metlinovité, vzácnejšie strapcovité. Úbory sú lúčovité alebo terčovité, mnohokveté, stopkaté až sediace. Zákrov je valcovitý, zvončekovitý až pologuľovitý, 3 až 8 radový, dlhý do 15 mm. Zákrovné listene sú bylinné, kopijovité až čiarkovité, na vrchole končisté alebo tupé, hrotité, na okraji zvyčajne suchoblanité, v strede zvyčajne s charakteristickou zelenou plôškou, na vonkajšej strane holé, chlpaté až vzácne žliazkaté, jedno až trojžilové. Lôžko úboru je ploché alebo slabo vypuklé, nahé. Okrajové kvety sú piestikovité, lúče sú biele až modré alebo červenofialové. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, spočiatku belavé až žlté, ku koncu kvitnutia až ružové, červenofialové alebo hnedé. Čnelka je dvojramenná, s chlpmi.[3]

Plodmi sú obrátene vajcovité až podlhovasté nažky, nežliazkaté alebo len nenápadne žliazkaté, chlpaté, štetinkaté alebo holé, 2 až 10 žilové, dlhé do 4 mm, s chocholcom. Chocholec je chlpový, jednoradový alebo dvojradový, lúče sú pernaté, biele až svetloružové.[3]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod zahŕňa asi 90 druhov pôvodných v Severnej Amerike a Južnej Amerike, iba jeden druh, astra brvitá (Symphyotrichum ciliatum), zasahuje zo Severnej Ameriky aj do východnej a strednej Ázie.[3]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

V pôvodnom areáli druhy tohto rodu rastú predovšetkým v otvorených, zriedka lesnatých spoločenstvách, pričom osídľujú suchšie pasienky, krovinaté stepi, suché lesy ale aj vlhké močiare, slané lúky, riečne brehy a morské pobrežia. Po introdukcii viaceré druhy mimo svojho prirodzeného areálu zdomácneli a často sa začali správať ako invázne. Mnohé z nich sú obľúbené okrasné rastliny. V Európe sa naturalizovali najmä astra kopijovitá (Symphyotrichum lanceolatum) a astra novobelgická (Symphyotrichum novi-belgii). Najmasívnejšie sú rozšírené v alúviách veľkých vodných tokov. Rozmnožujú sa nepohlavne, klonálnym rastom.[3]

Medzi najčastejšie opeľovače astier patria denné a nočné motýle, včely, čmele a muchy. Astry sa rozmnožujú generatívne (nažkami) alebo vegetatívne (podzemkami). Trváce druhy sa v prírode vyskytujú v dvoch rastových formách. Pri trsovej forme vyrastajú nové krátke výbežky takmer vertikálne na báze starých stoniek, výsledkom je formovanie materského trsu. Pri klonálnej forme sa nové výbežky tvoria ďalej od materskej rastliny, na konci dlhších horizontálnych výbežkatých podzemkov, výsledkom čoho je rýchle zahusťovanie stanovišťa vytváraním rozsiahlych porastov. Najčastejším prirodzeným spôsobom šírenia astier je prenos nažiek vetrom na väčšie vzdialenosti.[3]

Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Z rodu astra u nás rastú alebo sú pestované tieto druhy a poddruhy:[3]

Zoznam druhov

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci rodu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné druhy:[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b First published in Gen. Sp. Aster.: 135 (1832)
  2. ↑ a b c d e Symphyotrichum Nees [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d e f g h i j k Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 357, 389-394.
  4. ↑ Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Ed. Ján Kliment, Viera Feráková, Kornélia Goliašová, František Hindák, Alica Hindáková, Iva Hodálová, Judita Kochjarová, Anna Kubinská, Anna Lackovičová, Pavel Lizoň, Karol Marhold, Pavol Mártonfi. Zväzok Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti, ročník 39, suppl. 1. Bratislava : Slovenská botanická spoločnosť, 2017. 79 s. S. 40-41.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astra_(Symphyotrichum)&oldid=7987462“