Preskočiť na obsah

Azerbajdžan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Azerbajdžanská republika)
Azerbajdžanská republika
Vlajka Azerbajdžanu Štátny znak Azerbajdžanu
Vlajka Znak
Národné motto:
Odlar Yurdu
(„Zem večného ohňa“)
Štátna hymna:
Azərbaycan Respublikasının Dövlət Himni
(„Pochod Azerbajdžanu“)
Miestny názov  
 • dlhý Azərbaycan Respublikası
 • krátky Azərbaycan
Hlavné mesto Baku
40°22′ s.š. 49°53′ v.d.
Najväčšie mesto Baku
Úradné jazyky azerbajdžančina


Štátne zriadenie
prezident
viceprezident
predseda vlády
republika s jednokomorovým parlamentom
Ilham Alijev
Mehriban Alijeva
Ali Asadov
Vznik 5. február 1991 (premenovanie na Azerbajdžanskú republiku)
30. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR)
26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Azerbajdžanu)
Susedia Arménsko, Irán, Turecko, Gruzínsko, Rusko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
86 600 km² (111.)  
500 km² (0,57 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • sčítanie (1999)

 • hustota (2011)
 
9 164 600[1] (89.)
7 961 619

103/km² (101.)
Mena azerbajdžanský manat (= 100 Gopik) (AZN)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+4)
(UTC)
Medzinárodná poznávacia značka AZ
Internetová doména .az
Smerové telefónne číslo +994

Súradnice: 40°18′S 47°42′V / 40,3°S 47,7°V / 40.3; 47.7

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

Prírodné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železné rudy a alunity (zdroje hliníka).

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Azerbajdžanu

Exponované územie Azerbajdžanu ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi, ktorý Azerbajdžan považuje za svoje územie, napriek tomu, že Karabach vyhlásil samostatnosť od ZSSR omnoho skôr ako vznikol Azerbajdžan.

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Baku

Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálu bohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryža, ovocie, čaj a tabak. Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá od ceny ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 70%).

Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

islam - 97,4 % kresťanstvo - 1,1 % bez - 1,0 % iné - 0,5 %

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 'The International Population Day, The demographic situation in Azerbaijan [online]. Azstat, 2011, [cit. 2011-07-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]