Bánovská pahorkatina
| Bánovská pahorkatina | |
| pahorkatina geomorfologická časť | |
 Pahorkatina v okolí Podlužian
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske |
| Nadradená jednotka |
Nitrianska pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Vysoký Inovec Bojnianska pahorkatina Bebravská niva Ostrý Slatinská brázda Kšinianska kotlina Kňaží stôl Rokošské predhorie Vestenická brána Stredonitrianska niva |
| Mesto | Bánovce nad Bebravou |
| Súradnice | 48°43′08″S 18°14′25″V / 48,719°S 18,2403°V |
| Najnižší bod | koryto Bebravy pri Rybanoch |
| - výška | 180 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bánovská pahorkatina je geomorfologická časť Nitrianskej pahorkatiny na západnom Slovensku. Nachádza sa v povodí riečky Bebrava v okrese Bánovce nad Bebravou a vo východnej časti okresu Trenčín.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pahorkatinu obklopujú zo severozápadu, severu a východu Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina, Zliechovská hornatina a Nitrické vrchy), zo západu Považský Inovec a na juhu pokračuje Nitrianska pahorkatina (Bojnianska pahorkatina a Drieňovské podhorie). Od juhu do centrálnej časti pahorkatiny zasahuje úzky pás Bebravskej nivy.[1]
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Geologicky je Bánovská pahorkatina označovaná ako Bánovská kotlina. Je považovaná za jeden zo severných výbežkov Panónskeho panvového systému. Od rišňovskej priehlbiny ju oddeľuje závadsko-bielická elevácia podložia.[2] Podľa geofyzikálneho výskumu a vrtov v jej najhlbšej časti dosahuje výplň miocénnych sedimentov hrúbku 1000 - 2000, lokálne až 2400 m. Vrtný prieskum preukázal veľké rozdiely vo obsahu jej výplne. Najhlbšie vrty boli realizované pri Horňanoch (DB-15, 1138 m), pri Svinnej (DB-12, 1199 m) a pri Bánovciach nad Bebravou (vrt BNB-1, 2025 m)[3]. Panva je podobne ako ostatné severné výbežky panónskej panvy typická prítomnosťou sedimentov egenburského až bádenského veku. Zastupujú ich hlavne zlepence, pieskovce a ílovce. Mladšie sedimenty zastupujú napríklad sarmatské vulkanoklastiká pôvodom z pohoria Vtáčnik a pliocénne a kvartérne kontinentálne uloženiny.
Sídla v Bánovskej pahorkatine
[upraviť | upraviť zdroj]Bánovská pahorkatine patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu prevažne menšie obce bánovského, partizánskeho a čiastočne aj trenčianského okresu. Najväčším sídlom sú Bánovce nad Bebravou, vytvárajúce hospodárske zázemie územia.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálnou časťou kotliny vedie dôležitá dopravná spojnica Hornej Nitry a Považia, v ktorej trase v súčasnosti vedie medzinárodná cesta E 572, vedúca po ceste I/9 a čiastočne R2. Spája Trenčín a Prievidzu a v okresnom meste na ňu nadväzuje cesta II. triedy 592 na Topoľčany a II/516 na Trenčianske Teplice.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Vass, D., Elečko, M., Fordinál, K., 2002, Závada-Bielice Rise - a buried elevation between Bánovce and Rišňovce Depressions in the Danube Basin. Slovak Geological Magazine, 8, 1, 13 -20
- ↑ Fordinál, K., Šimon, L., Elečko, M., 2001, Regionálny geologický výskum neogénnej výplne a podložia Bánovskej kotliny. Geologické práce, Správy, 105, s. 29 - 37