Preskočiť na obsah

Blyskáč jarný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Blyskáč jarný
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Ficaria verna
[Huds. 1762]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Blyskáč jarný (lat.: Ficaria verna; lat., zastar.: Ranunculus ficaria; ang.: Lesser Celandine; alebo Pilewort; alebo Fig Buttercup) je trváca, mnoholupienková rastlina z čeľade iskerníkovité (lat.: Ranunculaceae). Jeho prirodzený výskyt zahŕňa západnú Áziu a Európu.

Popis

[upraviť | upraviť zdroj]

Byľ blyskáča jarného môže byť priama alebo položená, je lysá, vo väčšine prípadov rozvetvená, a jej dĺžkové rozpätie je 5 – 20 centimetrov. Listy sú rozostavené striedavo, zriedkavo aj protistojne usporiadané. Čepeľ listu je z vrchnej strany lesklá, zo spodnej strany viac vyblednutá. V neskorších štádiách (kvitnutie a odkvitanie) listy blyskáča jarného sa postupne menia z lesklých na lesklo-mastné (t.j. čím sú staršie, tým má mastnejšie listy). Lesk je podmienený vrstvou buniek naplnených škrobom. Tvar čepele listu je srdcovitý, s jemne vrúbkovaným okrajom. Kvety sa nachádzajú na vrchole byle, kde sa rozoznávajú 4 časti (kalich, koruna, tyčinky a piestiky), s dvojobalovými kruhmi (zelený kalich a farebná koruna). Kalich je umiestnený pod farebným obalom a pozostáva z troch (zriedkavo z piatich) lístkov, ktoré chránia mladý puk. Koruna je zložená z 8 – 12 zlatožltých lupienkov. Pestované záhradné kultivary môžu mať aj žltobiele, či oranžové kvety. Na spodku lupienkov ma každý korunný lupienok malú jamku prikrytú šupinkou – medník, ktorý poskytuje sladkú šťavu.[1] Preto je blyskáč kľúčovou a životne dôležitou rastlinou ako jeden z mála raných poskytovateľov sladkej šťavy pre včely. Tyčiniek je mnoho. Každá sa skladá z tenkej nitky a dvojpuzdrového prašníku, ktorý je naplnený peľom. Piestikov je takisto vyšší počet, Nachádzajú sa uprostred kvetu a tvoria guľovitú hlavičku. Na noc a počas dažďa sa mladé kvety zatvárajú, aby sa ich útle ústrojenstvo chránilo (=nyktinastia, nastický pohyb). [2] Počet chromozómov je 2n=32, prípadne 2n=24, 2n=16.

Blyskáča je možné použiť dekoratívne ako kobercové výsadby pod dreviny, k potokom a jazerám.

Lesklo-mastné listy blyskáča jarného

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Množí sa niekoľkými spôsobmi:

  1. Samoopelením, alebo častejšie opeľovaním s pomocou hmyzu, či vetra. Kvet po opeľovaní zvädne, opadne a ostanú iba semenníky, ktoré sa zväčšia a premenia na plody (nažky). Tie takisto opadnú, prezimujú a na jar znovu vyklíčia.
  2. Podzemkom, ktorý vytrvá aj po zahynutí zvyšku rastliny, prezimuje a zabezpečí nové byle.
  3. V pazuchách listov (medzi pošvou listu a byľou) sa tvoria biele rozmnožovacie púčiky. Keď rastlina zahynie, tieto puky sa roztrúsia po zemi.[3]

Rozmnožovanie plodmi nie je časté, pretože nažky tvorí zriedkavo. Častejšie sa rozmnožuje púčikmi.

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

[Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orsej jarní na českej Wikipédii.]

Štyri druhy blyskáča jarného:

  • Ficaria verna Huds. subsp. chrysocephala (P.D.Sell) Stace (Syn.: Ranunculus ficaria L. subsp. chrysocephalus P.D.Sell). Rastie vo východnom Stredomorí, ale aj ako neofyt v Anglicku. Počet chromozómov je 2n=32.
  • Ficaria verna subsp. fertilis (Lawralrée ex Laegaard) Stace (Syn.: Ranunculus ficaria L. subsp. fertilis Lawralrée ex Laegaard, Ficaria verna subsp. verna auct., Ranunculus ficaria subsp. ficaria auct.). Rastie v západnej a juhozápadnej Európe. Počet chromozómov je 2n=16.
  • Ficaria verna subsp. ficariiformis (F. W. Schultz) B. Walln. (Syn.: Ranunculus ficaria subsp. ficariiformis Rouy & Fouc.). Rastie v západnom až centrálnom Stredomorí. Počet chromozómov je 2n=32.
  • Ficaria verna Huds. subsp. verna (Syn.: Ranunculus ficaria subsp. ficaria, Ficaria verna subsp. bulbifera Á. Löve & D. Löve, Ranunculus ficaria subsp. bulbilifer Lambinon). Rastie v strednej Európe a okolí, vrátane Malej Ázie. Počet chromozómov je 2n=32, alebo menej často aj 2n=24.

Liečivé účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako už jedna z anglických verzií názvu naznačuje (Pilewort; pričom piles = hemoroidy), bylina sa tradične využívala pri liečbe hemoroidov vo forme extraktu aplikovanom topicky, prípadne ako masť. Pred kvitnutím, skoro na jar, sa môže konzumovať v surovom stave ako silný doplnok vitamínu C, ktorý blyskáč jarný obsahuje.

Hľuzovitý koreň blyskáča jarného

Okrem toho sa môže používať aj proti infekciám v ústnej dutine (hlavne afty); externe pri perineálnom poškodení alebo ako protizápalová, hojivá bylina; ako antibiotikum, spazmolytikum, analgetikum, či proti krvácaniu.[4]

Toxicita a chemické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Blyskáč jarný je síce bylina, no keď sa začínajú objavovať prvé kvety, vtedy sa bylina mení na jedovatú rastlinu. Pri kvitnutí prenikne listami a byľou jedovatá šťava, ktorá funguje ako obranný mechanizmus pred bylinožravcami, obzvlášť pred ulitníkmi, ale aj dobytkom. Pre živočíchy je jeho jed vysoko nebezpečný, až fatálny. Preto sa rozkvitnutý blyskáč jarný nachádza v nedotknutom stave. Ľudský organizmus zdolať nedokáže, ale takisto môže privodiť dočasné zdravotné ťažkosti. Predovšetkým ide o nevoľnosti, kŕče, závraty, paralýzu a raritne aj akútnu hepatitídu. V prípade otravy je potrebné vyvolať vracanie a podať aktívne uhlie. Pri kontakte s kožou môže rastlinná šťava, alebo priložené listy, spôsobiť zápaly a neskôr pľuzgiere.[5]

Ako typická iskerníkovitá rastlina, aj blyskáč jarný obsahuje protoanemonín, ktorý vzniká (spolu s glukózou) enzymatickou degradáciou/štiepením ranunkulínu.[6] Jedovatých látok sa dá zbaviť jednoduchým sušením, či tepelnou úpravou, preto sa aj do dnešnej doby predáva v lekárňach, obzvlášť v Rusku, ako sušená bylina. Po tepelnej úprave sa toxín premení na anemonín, ktorý nie je toxický - práve naopak, ide o spazmolytikum a analgetikum. Vňať obsahuje anemonol, saponíny a alkaloidy (chelidonín a chelerytrín).[7]

Zber a lokalita

[upraviť | upraviť zdroj]

Z tejto konkrétnej rastliny sa zbiera predovšetkým vňať (lat.: Herba ficariae). Tá sa zbiera pred kvitnutím od marca do mája v zosychacom pomere 6:1. Okrem vňati sa zbiera aj jej koreň (lat.: Radix ficariae). Koreň sa zbiera v septembri a používa sa čerstvý.[8] Blyskáč jarný obľubuje vlhkosť, preto sa vyskytuje hlavne vo vlhkom prostredí, v tienistých húštinách, v krovinách, hájoch, pri močiaroch, na vlhkých aluviálnych pôdach, atď. Rastie prevažne v nížinách, v horách je raritou.

Potrebné je dávať pozor na správnu identifikáciu rastliny, pretože jej kvet sa podobá na kvet záružlia močiarneho (lat.: Caltha palustris). Ako rozpoznávací znak môže slúžiť počet a tvar kvetných lupienkov. Blyskáč jarný ich má 8 – 12, sú štíhlejšie a dlhšie, zatiaľ čo záružlie močiarne má zvyčajne 5 lupienkov, sú širšie a kratšie.

Infestácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Uromyces ficariae na liste blyskáča jarného

Napadnúť rastlinu môže pleseň peronospóra (lat.: peronospora ficariae), ktorá napáda spodnú časť listov, pričom listy sa stočia a sčernajú. Peronospóra má stromčekovito rozvetvené konidionoše, ale konídie klíčia priamo v podhubí.[9] Napadnúť ju môže aj ďalšia pleseň, hrdzovec blyskáčový (lat.: uromyces ficaria), prípadne ďalšie plesne, ako napr. uromyces poae, uromyces dactylidis, uromyces rumicis a iné, ktoré tvoria aecia na spodnej strane listov.[10]

Invazivita

[upraviť | upraviť zdroj]

V Severnej Amerike a v severoamerických záhradách nie je veľmi populárnou rastlinou, pretože sa správa ako invázny druh, a je náročné sa ho zbaviť. Blyskáč jarný má na svedomí kynoženie tamojších pôvodných druhov rastlín. Proces jeho odstránenia vyžaduje kompletné vykopanie rastliny aj s koreňom a odstránenie všetkých jej pozostatkov, ktoré sa usadili hlboko v zemi.

Uromyces dactylidis na liste blyskáča jarného

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KLIKA, Jaromír. Botanika pro vyšší třídy středních škol. Praha : Profesorské nakladatelství a knihkupectví v Praze společnosti s r.o., 1935. S. 173.
  2. ↑ DANĚK, POLÍVKA, Gustav, František. Rostlinopis a nauka o Zemi. 16. vyd. Olomouc : R. Promberger, 1946. S. 43-44.
  3. ↑ POLÍVKA, František. Rostlinopis pro nižší třídy škol středních. 8. vyd. Olomouc : R. Promberger, 1917. S. 15.
  4. ↑ HADARUGA, Nicoleta. Ficaria vernaHuds. extracts and their β-cyclodextrin supramolecular systems [online]. 05.03. 2012, [cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
  5. ↑ NOVÁK, Ján. Jedovaté rostliny v bytě a na zahradě. Praha : Grada Publishing, 2004. ISBN 80-247-0716-0. S. 51.
  6. ↑ NEAG, Teodora. The anemonin content of four different Ranunculus species. [online]. [Cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
  7. ↑ NOVÁK, František Antonín. Systematická botanika. Praha : [s.n.], 1943. S. 204.
  8. ↑ HENEBERG, Vladimír. Pěstujeme léčivé rostliny. České Budějovice : DONA, 1992. ISBN 80-85463-06-7. S. 96.
  9. ↑ BAYER, August. Botanika speciální. 2. vyd. Praha : Ústřední nakladatelství a knihkupectví učitelstva českoslovanského v Praze, společnost s r.o., 1937. S. 128, 246.
  10. ↑ MLČOCH, Patrik. Hrdzovec blyskáčový [online]. [Cit. 2021-11-29]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Blyskáč_jarný&oldid=7926047“