Bodliak
| Bodliak | |
_Carduus_acanthoides_2.jpg) Bodliak tŕnitý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia (jeseň). | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Carduus L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bodliak[3] (lat. Carduus)[2] je rod rastlín z podčeľade bodliakovaté (Carduoideae), ktorá je taxonomicky radená do čeľade astrovité (Asteraceae). Podľa súčasnej koncepcie je akceptovaných 92 druhov a ďalších 32 hybridov.[2] Významným znakom druhov rodu bodliak je jednoduchý (nitkovitý) chocholec na nažkách, ktorý slúži na rozširovanie vetrom. U pichliačov, ktoré sú bodliakom veľmi podobné, má chocholec štruktúru perovitú.[3][4][5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rod bodliak zastupuje jednoročné až trvalé rastliny, ktorých byle sú ostnato krídlaté, často rozkonárené a listnaté. Striedavé listy sú nedelené až perovito strihané a ostnato zubaté. Úbory sú jednotlivé alebo v metlovitých súkvetiach. Zákrov býva stlačene guľovitý až valcovitý, viacradový a škridlicovitý. Listene sú na vrchole ostnaté. Kvety sú purpurovo ružové, zriedka biele, úzko rúrkovité a nerovnako päťcípe. Peľnice sú šípovité. Nažky sú 3 až 10 mm dlhé, holé, hladké s 5 až 10 rebrami. Chocholec je viacradový a štetinky sú na báze zrastené a jednoduché (nitkovité).[6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzený areál rozšírenia tohto rodu zahŕňa mierne a subtropické oblasti Eurázie a severnú Afriku.[2]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodné druhy rodu pichliač sa u nás vyskytujú na mnohých biotopoch, medzi ktoré patria pasienky, krasové stepí, vlhké a lužné lesy, rúbaniská, horské kamenisté svahy, riečne údolia, človekom narušené miesta a obsadzujú stanovištia od nížin po horský vegetačný stupeň.[6]
Do skupiny suchomilných druhov patrí predovšetkým: bodliak tŕnitý, ktorý je hojný na pasienkoch a rumoviskách na celom území, bodliak háčikatý, ktorého vnútorné zákrovné listene sú na konci ohnuté naspäť a bodliak ovisnutý, s veľkými ovisnutými úbormi.[6][7]
Vlhkomilné bodliaky zastupujú: bodliak lopúchovitý, ktorý je v horských oblastiach roztrúsený na celom území a bodliak kučeravý, ktorého priama byľ je po celej dĺžke kučeravo krídlatá a hojný je najmä v teplejších oblastiach, najmä na človekom narušených stanovištiach.[6][7]
Ku karpatským endemitom sa radí: bodliak kopcový, ktorý obsadzuje stanovištia v krasových stepiach, bodliak sivý, ktorý obľubuje horské kamenité svahy a zarastené sutiny a bodliak laločnatolistý, s výskytom na skalnatých vápencových stráňach v Malej a Veľkej Fatre, Belianskych Tatrách a v Pieninách.[6]
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Druhy rastúce na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V prirodzenom prostredí na Slovensku rastú tieto druhy bodliakov:[3][4][6][7][8]
- bodliak háčikatý (Carduus hamulosus)
- bodliak háčikatý pravý (Carduus hamulosus subsp. hamulosus)
- bodliak kopcový (Carduus collinus)
- bodliak kopcový pravý (Carduus collinus subsp. collinus)
- bodliak kučeravý (Carduus crispus)
- bodliak kučeravý pravý (Carduus crispus subsp. crispus)
- bodliak laločnatolistý (Carduus lobulatus)
- bodliak lopúchovitý (Carduus personata)
- bodliak lopúchovitý pravý (Carduus personata subsp. personata)
- bodliak ovisnutý (Carduus nutans)
- bodliak ovisnutý pravý (Carduus nutans subsp. nutans)
- bodliak sivastý (Carduus defloratus subsp. glaucus, syn. Carduus glaucinus)
- bodliak tŕnitý (Carduus acanthoides)
Zoznam druhov a hybridov
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa súčasnej koncepcie patria do rodu bodliak tieto druhy a hybridy:[2]
Hybridy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Sp. Pl.: 820 (1753)
- ↑ a b c d e f Carduus L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-15]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6.
- ↑ a b Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.140-141. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3.
- ↑ Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy, s.117. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7.
- ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1106-1110. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1.
- ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.316-318. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1.
- ↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 396-397.
