Bohdan Pavlů

Bohdan Pavlů
český a slovenský novinár, literárny kritik, legionár a diplomat
Narodenie	03.03.18833. marec 1883 Spešov, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko)
Úmrtie	12. máj 1938 (55 rokov) Novi Grad, Juhoslávia (dnes Bosna a Hercegovina)
Odkazy
Commons	Bohdan Pavlů
Biografický portál

Bohdan Pavlů (* 3. marec 1883, Spešov – † 12. máj 1938, Novi Grad, Juhoslávia, dnes Bosna a Hercegovina) bol český a slovenský novinár a literárny kritik, významný činiteľ prvého československého odboja v Rusku, legionár a československý diplomat.

Životopis

Rodičia Jan Pavlů a jeho manželka Marie rod. Strejčková boli roľníci a syna dali pokrstiť Theodor. V detskom veku sa s nimi presťahoval na Slovensko – do Dolných Držkoviec okres Bánovce nad Bebravou. V rokoch 1894 – 1902 študoval na gymnáziu v Uherskom Hradišti. Vo veku 15 rokov začal používať českú verziu svojho krstného mena, v zozname študentov bol uvedený ako Bohdan a používal ho po celý život. Po maturite sa zapísal na Právnickú fakultu českej Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, kde študoval v rokoch 1902 – 1904 a potom v rokoch 1907 – 1909. Niekoľko semestrov študoval na Právnickej fakulte Univerzity vo Viedni a Budapešti, kde absolvoval v rokoch 1905 – 1906 vojenskú službu. Absolvoval štátnicu z dejín práva (1905), ale v roku 1909 štúdium zanechal a venoval sa najmä spolkovej činnosti a práci novinára. Po príchode na štúdiá do Prahy vstúpil do slovenského spolku Detvan, kde sa spriatelil s M. R. Štefánikom, neskôr (1907 – 1909) bol predsedom Detvana a zastupoval ho v Akademickom odbore Českoslovanskej jednoty. Zároveň prispieval do tlače – do slovenského Hlasu a pražského Času, kde mal na starosti rubriku Slovenské věci. V rokoch 1905 – 1908 bol členom redakcie Slovenský týždenník, v rokoch 1908 – 1910 pracoval ako člen redakcie Čas. Inicioval založenie revue slovenskej mládeže Prúdy a bol členom redakcie v rokoch 1910 – 1914. Zároveň ho zaujal neoslavizmus, ako úradník Národnej rady českej spolupracoval s českým politikom Karlom Kramářom. V rokoch 1910 – 1913 pracoval ako korešpondent novín Národní listy v Berlíne a v Rusku (Petrohrad, Kyjev, Moskva 1910 – 1913) a bol členom ich pražskej redakcie v rokoch 1913 – 1914.

Počas prvej svetovej vojny sa Bohdan Pavlů zapojil do československého hnutia v Rusku. Zaslúžil sa o vybojovanie Československej republiky v radoch čsl. dobrovoľníckeho vojska v Rusku. Bol mobilizovaný 1. augusta 1914. Zajali ho pri Tarnove v decembri 1914, kde vstúpil do Českej družiny. Štáb III. ruskej armády ho poslal služobne do Petrohradu 28. decembra 1914. Zapojil sa do činnosti slovenských a českých spolkov v Petrohrade. Správa čsl. spolkov na Rusi ho zvolila 26. februára 1915 za redaktora týždenníka Čechoslovák (prvé číslo vyšlo 16. júna 1915) a z titulu tejto funkcie členom správy Zväzu čsl. spolkov na Rusi. Začiatkom roka 1916 ho vyslala do Londýna, kde sa stretol s T. G. Masarykom, a do Paríža – tam rokoval s M. R. Štefánikom a Edvardom Benešom. Podujal sa prepojiť hnutie v Rusku s čsl. hnutím v západnej Európe a USA. Na Kyjevskom zjazde v máji 1917 bol zvolený za člena Odbočky Československej národnej rady v Rusku. Od r. 1918 bol šéfredaktorom jej tlačového orgánu – Československého deníka. Bol účastníkom čsl. anabázy. V júni 1918 ho po vypuknutí konfliktu s boľševikmi vojenský zjazd v Čeľabinsku zvolil za predsedu Výkonného výboru čsl. vojska na Sibíri. V auguste 1918 ho vojenskí delegáti zvolili za 1. podpredsedu (výkonného predsedu) Odbočky ČSNR v Rusku. V októbri 1918 ho dočasná čsl. vláda (Masaryk, Štefánik, Beneš) menovala za československého diplomatického zástupcu v Rusku. V januári 1919 Milan Rastislav Štefánik odovzdal Bohdanovi Pavlů svoje plné moci v Rusku a menoval ho do čela Zvláštneho zboru v Rusku, Pavlů prevzal politickú zodpovednosť za celé československé vojsko v Rusku a za jeho návrat do vlasti. Dňa 20. novembra 1919 v Irkutsku odovzdal svoje diplomatické poverenie svojmu nástupcovi Václavovi Girsovi a na príkaz vlády Československej republiky odcestoval cez USA a Paríž do vlasti. Do Prahy prišiel 6. februára 1920.

Po návrate do Československej republiky sa pokúsil o politickú kariéru. V parlamentných voľbách 1920 kandidoval do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. Kandidoval ešte raz za v roku 1925 za agrárnu stranu. Po prvom volebnom neúspechu pôsobil ako šéfredaktor Slovenského denníka v Bratislave až do odchodu do Sofie v júni 1922, kde bol vyslancom Československej republiky v Bulharsku do konca roka 1926, vyslancom v Dánsku od februára 1927 do konca roka 1932. Počas krátkeho medziobdobia pôsobil ako zástupca prednostu politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí ČSR v Prahe od 1933 do júna 1934 a napokon ako prvý vyslanec ČSR v Sovietskom zväze od júla 1934 do konca septembra 1937. Jeho diplomatická kariéra sa zavŕšila funkciou prednostu politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí ČSR a námestníka ministra zahraničných vecí Kamila Kroftu.

Zomrel predčasne 12. mája 1938 pri autonehode neďaleko mesta Novi Grad v dnešnej Bosne a Hercegovine. Automobil Lincoln, ktorý sám viedol, sa zrútil do rieky Sany.

Literatúra

• FERENČUHOVÁ, Bohumila. Bohdan Pavlů : politická biografia 1883 – 1938. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2021. 511 s. ISBN 978-80-224-1885-0.
• Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 434 - 435. ISBN 8071498017.
• Diplomacie Československa 2. Biografický slovník československých diplomatů (1918 - 1922). Praha : Academia 2013, s. 189 - 190, ISBN 9788020022851

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bohdan Pavlů

Externé odkazy

• Bohdan Pavlů: O Rusku si nerobil žiadne ilúzie – rozhovor s historičkou Bohumilou Ferenčuhovou v Historickej revue denníka SME (2023)