Boldigaň
| Boldigaň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Prešov, Levoča |
| Obce | Lipovce, Vyšný Slavkov |
| Pohorie | Branisko |
| Podcelok | Smrekovica |
| Povodia | Hornád, Torysa |
| Nadmorská výška | 939,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′15″S 20°53′43″V / 49,0541°S 20,8954°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Vyšného Slavkova
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Boldigaň (939,2 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Branisko. Leží nad Lačnovom, približne 11 km juhozápadne od Lipian.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti Braniska, v geomorfologickom podcelku Smrekovica.[3] Leží v Prešovskom kraji, na hranici okresov Prešov a Levoča a zasahuje na katastrálne územie obce Lipovce a Vyšný Slavkov. Najbližšími sídlami sú severozápadne ležiaci Vyšný Slavkov, severovýchodne sa nachádza Lačnov a východne Šindliar a Lipovce.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Boldigaň leží v severnej časti hlavného hrebeňa pohoria, medzi Kravcovou (1 036 m n. m.) a Lačnovským sedlom. Východným smerom sa nachádza Červená skala (875 m n. m.) a Suchý vrch (802 m n. m.), južným Homôľka (970 m n. m.), Kravcová a Nad Bučom (1 105 m n. m.), západným dominuje Smrekovica (1 200 m n. m.) a severným Veľká skala (930 m n. m.), Bučina (956 m n. m.) a Magura (1 064 m n. m.).[1] Západné svahy odvodňuje Antalov potok do rieky Torysa, voda z východnej časti odteká Kopytovským potokom do Svinky a Hornádu. V blízkosti vrcholu sa križujú značené turistické chodníky z Lačnovského sedla a Vyšného Slavkova.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad, no neďaleko sú menšie horské lúky s obmedzeným výhľadom. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy Braniska, pri priaznivých podmienkach tiež Belianske Tatry, Levočské vrchy, Bachureň, Slanské vrchy, Šarišskú vrchovinu a Čiernu horu.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej značke:
- od západu z Vyšného Slavkova
- od juhozápadu zo sedla Branisko cez rázc. Pod Kravcovou
- od východu z Lipoviec cez rázc. Pod Kravcovou
- po
zelenej značke:
- od severu z Lačnovského sedla
- od juhozápadu zo sedla Branisko cez rázc. Pod Kravcovou[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.