Bologna
O iných významoch výrazu Bologna pozri Bologna (rozlišovacia stránka).| Bologna | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Taliansko
| |
|---|---|---|
| Región | Emilia-Romagna | |
| Provincia | Bologna | |
| Súradnice | 44°30′S 11°21′V / 44,500°S 11,350°V | |
| Rozloha | 140,86 km² (14 086 ha) | |
| Obyvateľstvo | 390 198 (27. 7. 2018) | |
| Hustota | 2 770,11 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 40100 | |
| Tel. predvoľba | 051 | |
  Poloha mesta v rámci Talianska
| ||
| Wikimedia Commons: Bologna | ||
| Webová stránka: comune.bologna.it | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bologna (slovensky Boloňa, prídavné meno znie bolonský; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna[1]) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.[2]
Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.
V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry[3] a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO[4]. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta[5].
Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest[6].
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.
Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.
V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu[7]. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.
2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe[8]. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).
Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.
Vývoj počtu obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]Počet obyvateľov
Univerzita
[upraviť | upraviť zdroj]Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu[9][10]. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Francesco Petrarca[11]. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.
Kuchyňa
[upraviť | upraviť zdroj]Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.
Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a tak isto aj supermarkety/ večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12:30-15:00, 19:00-1:00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Dominik Guzmán (* cca 1170 - † 1221), kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole
- Agostino Carracci (* 1557 - † 1602), maliar a grafik
- Domenichino (* 1581 - † 1641), maliar
- Benedikt XIV. (* 1675 - † 1758), pápež
- Farinelli (* 1705 - † 1782), operný spevák, kastrát-soprán
- Laura Bassiová (* 1711 - † 1778), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete
- Luigi Galvani (* 1737 - † 1798), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik
- Giosuè Carducci (* 1835 - † 1906), básnik, držiteľ Nobelovej ceny
- Pier Paolo Pasolini (* 1922 - † 1975), básnik, spisovateľ a filmový režisér
- Pierluigi Collina (* 1960), bývalý futbalový rozhodca
- Paolo Canè (* 1965), bývalý tenista
- Christian Vieri (* 1973), futbalový útočník
- Simone Bolelli (* 1985), tenista
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Luigi Lepri, Daniele Vitali. Dizionario Bolognese Italiano / Italiano-Bolognese. Bologna : Pendragon, 2007. ISBN 978-88-8342-594-3. S. 348-354.
- ↑ I numeri di Bologna metropolitana [online]. [Cit. 2018-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Bologna history – Bologna culture – Bologna – attractions in Bologna – art Bologna – history guide Bologna [online]. Travelplan.it, [cit. 2010-04-19]. Dostupné online.
- ↑ "Bologna Città della Musica UNESCO" dal sito del comune
- ↑ Bologna Shangai World Expo 2010 [online]. [Cit. 2013-06-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-22 z originálu.
- ↑ Qualità della vita [online]. Il Sole 24 ORE, [cit. 2011-12-05]. Dostupné online. Archivované 2013-07-29 z originálu.
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Itálie. Praha : Olympia, 1990. ISBN 80-7033-101-1. Kapitola Bologna, s. 39.
- ↑ National League of Cities, American Municipal Association. Nation's cities, Volume 14. USA : National League of Cities, 1976.
- ↑ Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, ISBN 0-7864-3462-7, p. 55f.
- ↑ de Ridder-Symoens, Hilde: A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages, Cambridge University Press, 1992, ISBN 0-521-36105-2, pp. 47–55
- ↑ Nove secoli di storia - Università di Bologna
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bologna
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Talianska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
