Buková (vrch v Slovenskom krase)
| Buková | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Drnava |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 745,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′18″S 20°39′33″V / 48,6218°S 20,6592°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Jablonovského sedla (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Buková[1] (745,5 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Drnava, približne 9 km východne od Rožňavy.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Drnava.[1] Najbližším sídlom je severne situovaná Drnava, západne sa nachádza Lipovník, južne Hrušov a Jablonov nad Turňou a východne Hrhov, Lúčka a Kováčová.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Buková leží v západnej časti planiny Horný vrch. Severným smerom sa nachádza Čipkov vrch (966 m n. m.), Pipitka (1 225 m n. m.), Orlia studňa (1 103 m n. m.) a Drieňovec (804 m n. m.), východným Osadník (1 186 m n. m.), Žľab (894 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.) a Luhota (817 m n. m.), južným Pavlovský vrch (611 m n. m.), Široká (735 m n. m.) a Hradište (599 m n. m.) a západným Pavlova skala (610 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.), Turecká (953 m n. m.) a Rákoš (800 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Slanej, kde vodu odvádza severne tečúca Čremošná a jej prítok Vrbový potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť najmä okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, časť Nízkych Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no južne vedie traverzom červeno značený chodník z Jablonovského sedla na rázc. Mútna studňa.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 85.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-29]. Dostupné online.