Orlia studňa
Orlia studňa | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okresy | Rožňava, Gelnica |
Obce | Kováčová, Smolník |
Pohorie | Volovské vrchy |
Podcelok | Pipitka |
Povodia | Slaná, Hnilec |
Nadmorská výška | 1 102,9 m n. m. |
Súradnice | 48°40′15″S 20°43′02″V / 48,6707°S 20,7171°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po červenej značke z Úhornianskeho sedla |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Orlia studňa[1] (1 102,9 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Kováčová, približne 12 km východne od Rožňavy.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pipitka.[3] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Rožňava a Gelnica a zasahuje na katastrálne územie obcí Kováčová a Smolník.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Kováčová, Lúčka a Bôrka, východne leží Hačava, severne Štós, Smolník a Úhorná a západne Drnava a Pača.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Orlia studňa leží v hrebeni, vedúcom od Úhornianskeho sedla východným smerom cez Pipitku na Osadník (1 186 m n. m.). Severne sa nachádza Hekerová (1 260 m n. m.), Medvedí vrch (965 m n. m.), Kotlinec (974 m n. m.) a Skorušina (1 028 m n. m.), východne Tupý vrch (1 045 m n. m.), Osadník a Hajdúchov vrch (1 120 m n. m.), južne Okrúhle (959 m n. m.), Gobič (861 m n. m.) a Drieňovec (804 m n. m.) a západne Tekvičník (863 m n. m.), Čipkov vrch (966 m n. m.), Zelená skala (1 040 m n. m.) a Pipitka (1 225 m n. m.).[2] Severné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky riečky Smolník do rieky Hnilec, voda z južnej časti odteká potokom Trník a zo západnej Banským potokom do Čremošnej v povodí rieky Slaná. Vrcholom vedie značený turistický chodník, magistrála Cesta hrdinov SNP.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z odlesnených častí je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež časť Braniska, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, Slovenský kras a mnohé vrchy severného Maďarska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po červenej turistickej značke (Cesta hrdinov SNP):
- od severozápadu z Úhornanskeho sedla (999 m n. m.) cez Pipitku
- od severovýchodu zo Štóskeho sedla cez rázc. Bodovka
- po žltej turistickej značke od východu z Hačavy cez rázc. Bodovka[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-06]. Dostupné online.