Preskočiť na obsah

Chrám Vasilija Blaženého

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám Vasilija Blaženého
sobor
Pohľad na Chrám Vasilija Blaženého z Červeného námestia
Patrocínium: Bohorodička
Štát Rusko Rusko
Federálny okruh Centrálny federálny okruh
Oblasť Moskovská oblasť
Mesto federálneho významu Moskva
Je súčasťou Červené námestie
a Moskovský kremeľ
Náboženstvo Pravoslávna cirkev
 - cirkev Ruská pravoslávna cirkev
 - diecéza Moskovská mestská diecéza
 - dekanát Centrálny dekanát
Adresa Červené námestie, 2
 - súradnice 55°45′09″S 37°37′23″V / 55,7525°S 37,623056°V / 55.7525; 37.623056
Výška 47,5 m
Ďalšie údaje  
 - počet veží 10
 - počet kupol 10
Architekti Ivan Barma, Postnik Jakovlev
Štýl moskovská architektonická škola
Materiál červená tehla, kameň
Výstavba 1555
 - dokončenie 1560
Dátum  
 - posvätenia 12. jún 1561
 - date 3 1929
Vlastník Štátne historické múzeum
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Moskovský kremeľ a Červené námestie
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		1990 (#14)
Rusko s vyznačenou polohou kostola
Rusko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Saint Basil's Cathedral
Webová stránka: https://shm.ru/museum/hvb/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

Chrám Vasilija Blaženého[1][2] (iné názvy pozri nižšie) je architektonicky významný sobor (chrám) na severozápadnej strane Červeného námestia v Moskve.[3] Jeho architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou. Pred chrámom je umiestnený pamätník Mininovi a Požarskému.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Ruská pravoslávna cirkev používa ako oficiálny názov chrámu dlhý a krátky tvar.[3][4] Zahraničná odborná literatúra používa krátky tvar, ktorý je nepresný ale všeobecne známy a rozšírený. pozri:[5][6] Krátky tvar nesprávne tituluje ako hlavného patróna chrámu svätého Vasilija Blaženého.[pozn. 1]

  • Oficiálny krátky tvar: po rusky: Храм Василия Блаженного – Chram Vasílija Blažennogo[4]; po slovensky: Chrám Vasilija Blaženého[8]
  • Oficiálny dlhý tvar: po rusky: Собор Покрова Пресвятой Богородицы на Рву – Sobor Pokrova Presviatoj Bogorodicy na Rvu[4], собо́р Покрова́ Пресвято́й Богоро́дицы, что на Рву – sobor Pokrova Presviatoj Bogorodicy, čto na Rvu[9]; v slovenskom preklade: Sobor Pokrovu [Ochrany] Presvätej Bohorodičky na Rovu [Priekope], Sobor Pokrovu [Ochrany] Presvätej Bohorodičky, čo je na Rovu [Priekope][pozn. 2]

Slovenské názvy:

  • názvy obsahujúce výraz "chrám": chrám Ochrankyne pri priekope,[12] chrám Vasilija Blaženého,[13][14] chrám Vasila Blaženého[15] alebo Chrám Vasiľa Blaženého[16]
  • hovorovo: Pokrovský sobor
  • zriedkavo: katedrála Vasilija Blaženého[17] alebo katedrála Vasila Blaženého[18]

Ostatné ruské názvy:[pozn. 3] Василия Блаженного церковь – Vasilija Blažennogo cerkov,[20] Васи́лия Блаже́нного Храм – Vasilija Blažennogo Chram,[21] Василия Блаженного Собор – Vasilija Blažennogo Sobor,[22] Покровский собор – Pokrovskij sobor,[4] По­кров­ский со­бор что на Рву – Pokrovskij sobor čto na Rvu,[21] Покрова Пресвятой Богородицы на Рву собор – Pokrova Presviatoj Bogorodicy na Rvu sobor,[22] Покрова на Рву у Троицких ворот – Pokrova na Rvu u Trojckih vorot, Троицы на Рву – Trojcy na Rvu,[7] Собо́р Васи́лия Блаже́нного – Sobor Vasilija Blažennogo, Cобор Покровa на Рву – Sobor Pokrova na Rvu a Cобор Покровa, что на Рву – Sobor Pokrova, čto na Rvu[9]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám bol postavený v rokoch 1555 – 1561 na príkaz ruského cára Ivana Hrozného ako pripomienka víťazstva nad kazanským chánom. Architektom bol ruský architekt Postnik Jakovlev.[23] Podľa legendy bol architekt Jakovlev na príkaz Ivana Hrozného po dokončení práce oslepený, aby už nič také krásne nepostavil,[24][25] ale v skutočnosti pracoval ešte aj v roku 1588, štyri roky po smrti Ivana Hrozného.[26]

V rámci ateizácie sa v roku 1928 stal súčasťou Štátneho historického múzea.[27] V roku 1929 chrám uzavreli boľševici[27] a z veží boli odňaté zvony. Znovu otvorený bol v roku 1990, od roku 1991 sa v chráme občas slúžia pravoslávne bohoslužby.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sa skladá z ôsmich viac-menej samostatných chrámov, symbolizujúcich jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Štyri z chrámov sú osové, štyri ďalšie sú umiestnenie medzi ne. Cerkvi majú nasledujúce názvy:

Týchto osem cerkví obopína centrálny stĺpovitý chrám zasvätený Pokrovu (Ochrane) presvätej Bohorodičky. Osem bočných chrámov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou. Celá skupina chrámov má spoločné základy s perimetrickou (predtým otvorenou) galériou a vnútornými klenutými priechodmi. V roku 1588 bola ku stavbe pristavená kaplnka svätého Bazila (Vasilija) Blaženého (1469 – 1552), ktorého ostatky sa nachádzali na mieste stavby chrámu a ktorý dal celej stavbe jej druhé meno. Stavba bola zavŕšená dobudovaním zvonice v roku 1670. Chrám bol veľakrát prestavaný a rekonštruovaný.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ K nesprávnemu pochopeniu názvu chrámu prispela popularita púti k Svätyni svätého Vasilija Blaženého, kde sa nachádzali relivkie svätca a konali sa tam každodenné bohoslužby. Podľa legendy bola svätyňa postavená na mieste úmrtia Vasilija Blaženého, ktorý zahynul počas výstavby chrámu. Relikvie boli pravdepodobne najprv uložené v inom chráme a okolo roku 1588 boli prenesené do novopostavenej svätyne pri chráme.[7]
  2. ↑ Preklad sa kvôli prehľadnosti pridŕža, čo najvernejšiemu ruskému tvaru. V hranatých zátvorkách je potom uvedený slovenský ekvivalent. Zatiaľ čo ruské slovo ров – rov sa do slovenčiny prekladá ako priekopa.[10], slovenské slovo rov označuje skôr hrob.[11] Ruskému slovu ров – rov t.j. priekopa odpovedala poloha chrámu vedľa vodnej priekopy, obkolesujúc hradby Kremľa, ako symbolické miesto medzi Moskovským kremľom a Posadou.[7]
  3. ↑ Početnosť rôznych ruských názvov je spôsobená tým, že chrám bol pôvodné známy ako Chrám Najsvätejšej Trojice (ide o najstaršiu časť na východnej strane svätyne, ktorá je práve zasvätená Najsvätejšej Trojici). Neskôr bola postavená centrála svätyňa, ktorá je zasvätená Pokrovu presvätej Bohorodičky. Chrám niesol tak spolu starší a novší názov. Po pristavaní svätyne zasvätenej Vstupu do Jeruzalema na západnej strane bol chrám od 16. – 17. storočia ľudovo označovaný ako „Jeruzalem". Na konci 16. storočia bola k chrámu pristavaná svätyňa Vasilija Blaženého, ktorý zomrel počas výstavby a bol na mieste úmrtia pochovaný. Ostatné postranné svätyne sú zasvätené jednotlivým svätcom.[19]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kazanský chanát In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2022-07-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd.. vyd. Bratislava : Veda, 2000. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola 1.3. Písanie jednotlivých druhov vlastných mien, s. 63.
  3. ↑ a b Cathedral of the Protection of Most Holy Theotokos on the Moat [online]. Moscow Patriarchy, 12 July 2011, [cit. 2012-04-21]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d Храм Василия Блаженного (Покровский собор) [online]. Государственный исторический музей, [cit. 2022-07-28]. Dostupné online. (po rusky)
  5. ↑ Saint Basil the Blessed In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2022-10-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ cathédrale Basile-le-Bienheureux In: Grand Larousse encyclopédique [online]. [Cit. 2022-10-06]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ a b c Собор Покрова Пресвятой Богородицы на Рву (храм Василия Блаженного) In: Патриарх [online]. Москва: Ру́сская правосла́вная це́рковь, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online. (po rusky)
  8. ↑ ruská architektúra. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 624.
  9. ↑ a b ПУЩАЕВ, Юрия. Покровский собор: Чего мы не знаем о «Храме Василия Блаженного»?. Фома (Москва: Фонд содействия развитию культурно-просветительской деятельности «Фома Центр»), 2011, čís. 7, s. 58. Dostupné online [cit. 2022-07-31]. ISSN 1813-899-3. (po rusky)
  10. ↑ priekopa. In: Slovensko-ruský slovník, Словацко-русский словарь. Bratislava, Москва : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Издательство Русский язык, 1976. S. 396.
  11. ↑ rov In: Slovník slovenského jazyka [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-07-31]. Dostupné online.
  12. ↑ Dejiny ruského umenia : od začiatkov po súčasnosť. Preklad Elena Chmelová. 1. vyd. Bratislava : Pallas, 1977. 400 s. S. 94.
  13. ↑ Rusko In: Pyramída, s. 5129.
  14. ↑ Moskva. In: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Bratislava : Obzor, 1977. S. 494.
  15. ↑ MILAN, Ferko. Odchod z Moskvy, svet na dlani. Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu (Martin: Matica slovenská), 1960, roč. 76, s. 450. ISSN 1335-7786.
  16. ↑ HÁJIK, Tomáš. Terminologické aspekty prekladu chromatických termínov – fenomén červenej v geopolitickom kontexte. Edit. Radoslav Štefančík. Jazyk a politika: Na pomedzí lingvistiky a politológie (Bratislava: Ekonóm), 2016, roč. 1, čís. 1, s. 187. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie.
  17. ↑ ALPATOV, Michail Vladimirovič. Dejiny umenia. 2. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Tatran, 1981. S. 166.
  18. ↑ ALPATOV, Michail Vladimirovič. Dejiny umenia, s. 192.
  19. ↑ SHVIDKOVSKY, Dmitry; SHORBA N, Yekaterina. Russian architecture and the West. New Haven : Yale University Press, 2007. ISBN 978-0-300-10912-2. S. 126.
  20. ↑ Василия Блаженного церковь. In: Малый энциклопедический словарь. 2. vyd. Zväzok 1. А – Гальванотропизм. Санкт-Петербург : Брокгауз и Ефрон, 1907. Dostupné online. (po rusky)
  21. ↑ a b ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ In: Большая российская энциклопедия - электронная версия [online]. [Cit. 2022-07-27]. Dostupné online. Archivované 2022-08-11 z originálu. (po rusky)
  22. ↑ a b ВАСИЛИЯ БЛАЖЕННОГО СОБОР В МОСКВЕ In: Православная энциклопедия [online]. [Cit. 2022-07-29]. Dostupné online. (po rusky)
  23. ↑ List of federally protected landmarks [online]. Ministry of Culture, 2009, June 1, [cit. 2009-09-28]. Dostupné online. Archivované 2011-07-27 z originálu.
  24. ↑ Perrier, s. 96 – 97
  25. ↑ Watkin, s. 103
  26. ↑ List of federally protected buildings, cited above, names Postnik Yakovlev and Ivan Shiryay the builders of the new Kazan Kremlin, 1555 – 1568.
  27. ↑ a b Pokrovsky Cathedral (in Russian) [online]. State Historical Museum, official site, [cit. 2009-09-28]. Dostupné online. Archivované 2010-02-16 z originálu. (Russian)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Ruský portál
Architektonický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_Vasilija_Blaženého&oldid=7831100“