Cristiano Ronaldo

Cristiano Ronaldo
Ronaldo za Al Nassr v roku 2023.
Osobné údaje
Celé meno	Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro
Dátum narodenia	5.2.19855. február 1985 (39 rokov)
Miesto narodenia	Funchal, Madeira, Portugalsko
Výška	187 cm
Prezývka	CR7
Pozícia	útočník
Klubové informácie
Súčasný klub	Al-Nassr
Číslo	7
Mládežnícke kluby
1992 – 1995 1995 – 1997 1997 – 2002	Andorinha C.D. Nacional Sporting CP
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
2002 – 2003 2002 – 2003 2003 – 2009 2009 – 2018 2018 – 2021 2021 – 2022 2023 –	Sporting CP B Sporting CP Manchester United Real Madrid Juventus Manchester United Al-Nassr		002000(0) 025000(3) 19600(84) 4380(451) 09800(81) 04000(19) 04700(49)
Národné mužstvo2
2001 2001 – 2002 2003 2002 – 2003 2004 2003 –	Portugalsko U15 Portugalsko U17 Portugalsko U20 Portugalsko U21 Portugalsko U23 Portugalsko		009000(7) 007000(5) 005000(1) 010000(3) 003000(2) 2070(130)
1 Zápasy a góly za profesionálny klub k 27. máju 2024. 2 Zápasy a góly v reprezentácii k 11. júnu 2024.  Futbalový portál  Biografický portál

Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro (portugalská výslovnosť: [Kristiano Ronaldo] * 5. február 1985, Funchal, Madeira, Portugalsko) je portugalský profesionálny futbalista, ktorý hrá v klube Al-Nassr a reprezentuje ako kapitán Portugalské národne futbalové mužstvo. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Ronaldo získal päť ocenení Zlatá lopta, najviac pre európskeho hráča a štyri európske Zlaté kopačky. V kariére získal 33 trofejí, vrátane siedmych ligových titulov, piatich titulov Ligy majstrov UEFA, jedného na Majstrovstvách Európy a jedného v Lige národov UEFA. Ronaldo je plodný strelec a drží rekord za najviac gólov a asistencií v Lige majstrov UEFA (134 gólov a 41 asistencií), najviac hetrikov v zaznamenanej histórii (57), rekord za najviac hetrikov v Lige Majstrov (8) spolu s Lionelom Messim, najviac gólov za národné mužstvo ako aktívny hráč (103) a spoločný rekord v počte gólov na Majstrovstvách Európy (9). Je jediný hráč, ktorý strelil viac, ako 60 gólov vo všetkých súťažiach v 4 sezónach po sebe. Je jedným z mála zaznamenaných hráčov, ktorí odohrali viac ako 1000 profesionálnych zápasov a strelil viac ako 900 gólov v kariére za klub a krajinu. Je taktiež iba druhým hráčom, ktorý strelil 100 reprezentačných gólov a súčasne prvým Európanom, a jediným hráčom, ktorý strelil gól v piatich ročníkoch Majstrovstiev sveta.

Narodil sa a vyrastal na Portugalskom ostrove Madeira. V pätnástich rokoch mu bol diagnostikovaný srdcový problém (tachykardia). Kariéru seniora začal v Sportingu CP, predtým ako podpísal v roku 2003 zmluvu s Manchesterom United (MUFC). Po tom, čo vyhral vo svojej prvej sezóne v Anglicku prvú trofej, FA Cup, pomohol United vyhrať tri po sebe idúce tituly v Premier League, Ligu majstrov UEFA a Majstrovstvá klubov FIFA. Vo svojich 22 rokoch bol v nominácii na Zlatú loptu a Futbalista roku FIFA a v 23 rokoch tieto ceny po prvýkrát vyhral. V roku 2009 prestúpil za vtedajšiu rekordnú čiastku 94 miliónov € z Manchestru United do Realu Madrid. S Realom Madrid získal 15 trofejí, vrátane dvoch titulov v La Lige, dvoch v Copa del Rey a štyroch v Lige majstrov UEFA. Ako najlepší strelec v histórii Realu Madrid strelil 34 hetrikov v La Lige, vrátane ôsmich v sezóne 2014/2015 a je jediným hráčom, ktorý prekročil hranicu 30 gólov v šiestich po sebe idúcich sezónach v La Lige. Po príchode do Madridu skončil v ankete Zlatá lopta trikrát na druhom mieste za Lionelom Messim, jeho vnímaným rivalom, ešte predtým ako túto cenu získal dvakrát v rade v rokoch 2013 a 2014. Po tom čo viacnásobne v rade vyhral Ligu majstrov UEFA, zabezpečil si aj víťazstvá v ankete Zlatá lopta v rokoch 2016 a 2017. Po historickom treťom víťazstve v Lige majstrov UEFA v rade sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý túto trofej získal päťkrát. V roku 2018 prestúpil do Juventusu za 100 miliónov €; najväčšia zaplatená čiastka talianskym tímom a najväčšia suma za hráča staršieho ako 30 rokov. Vo farbách Juventusu vyhral dvakrát Serie A, dvakrát Supercoppa Italiana a raz Coppa Italia, a stal sa prvým hráčom, ktorý sa stal najlepším strelcom v sezóne v anglickej, španielskej a talianskej lige. V roku 2021 sa vrátil do Manchestru United, kde sa v jedinej sezóne stal najlepším strelcom tímu. V roku 2022 s ním klub rozviazal kontrakt. V roku 2023 prestúpil do Al-Nassr.

Ronaldo bol v roku 2015 menovaný Portugalskou futbalovou asociáciou najlepším Portugalským futbalistom v histórii. Seniorský debut si odkrútil v 18. rokoch, v roku 2003, a odvtedy odohral viac ako 170 zápasov, zúčastnil sa a hral v desiatich hlavných turnajoch, vďaka čomu sa stal kapitánom Portugalska a jej najlepším strelcom v histórii. Svoj prvý gól strelil na Majstrovstvách Európy 2004 a pomohol Portugalsku dostať sa do finále tejto súťaže. Kapitánom sa stal v júli 2008. Portugalsko doviedol k prvej veľkej trofeji v hlavných turnajoch na Majstrovstvách Európy 2016, kde získal Striebornú kopačku ako druhý najlepší strelec turnaja. Tento úspech mu zaručil štvrtú Zlatú loptu.

Ako jeden z najznámejších atlétov na svete bol Ronaldo podľa Forbes v rokoch 2016 a 2017 najlepšie plateným atlétom na svete a podľa ESPN svetovo najpopulárnejší atlét v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019. Time ho v roku 2014 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. K augustu 2020 je Ronaldo najsledovanejším užívateľom na Instagrame. So zárobkom 728 miliónov € medzi rokmi 2010 až 2019, je podľa Forbes radený ako druhý najlepšie zarábajúci športovec dekády, a podľa toho istého periodika, je prvým futbalistom, a zároveň len tretím športovcom, ktorého zárobky presiahli 1 miliardu € v jeho kariére.

Mladosť

Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro sa narodil v São Pedro, Funchal, na portugalskom ostrove Madeira, a vyrastal v Santo António, Funchal. Je štvrté a najmladšie dieťa Marie Dolores Spinoly dos Santos Aveiro (*1954), kuchárky a Josého Dinisa Aveira (1953 – 2005), mestského záhradníka. Jeho druhé meno „Ronaldo“ bolo vybrané podľa bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana. Jeho prastará mama z otcovej strany, Isabel da Piedade, bola z ostrova São Vicente, Kapverdy. Má jedného staršieho brata Huga (*1975) a dve staršie sestry Elmu (*1973) a Lilianu Cátiu „Katia“ (*1977), ktorá je speváčka. Ronaldo vyrastal v katolíckom a chudobnom dome, kde zdieľal izbu so všetkými jeho súrodencami.

Ako dieťa hral Ronaldo v rokoch 1992 až 1995 za amaterský tím Andorinha, kde sa jeho otec staral o dresy, a neskôr zostal dva roky v Nacionale. V roku 1997, keď mal 12 rokov, bol na troj-dňovej skúške v Sporting CP, ktorý ho podpísali za 1500£. Následne sa presťahoval z Madeiry do Alcochete, blízko Lisabona, aby sa pripojil k ostatným mladým hráčom v klubovej akadémii. V 14. rokoch Ronaldo veril, že bude môcť hrať profesionálne futbal, a tak jeho matka súhlasila, že môže ukončiť štúdium a venovať sa naplno futbalu. Zatiaľčo bol populárny medzi študentami v škole, tak bol zo školy vylúčený po tom, čo hodil po učiteľovi stoličku, ktorý ho podľa neho „nerešpektoval“. Avšak, o rok neskôr mu bolo diagnostikované zrýchlenie srdca, kvôli čomu mohol skončiť s hraním futbalu. Ronaldo podstúpil operáciu srdca, kde sa laser použil na kauterizáciu viacerých srdcových dráh do jednej, čím sa pozmenila jeho pokojová srdcová frekvencia. Bol prepustený z nemocnice o niekoľko hodín neskôr a o pár dní pokračoval v tréningoch.

Klubová kariéra

Sporting CP

V 16. rokoch bol Ronaldo povýšený z mládežníckych tímov do prvého tímu Sportingu trénerom Lászlóm Bölönim, ktorého zaujal jeho dribbling. Následne sa stal prvým hráčom, ktorý hral za tím do 16 rokov, do 17 rokov, do 18 rokov, za B tím a za A tím v jednej sezóne. O rok neskôr, 7. októbra 2002, si Ronaldo odbil debut v Primeira Lige proti Moreirense, kde strelil dva góly pri výhre 3:0. V priebehu sezóny 2002/2003 jeho predstavitelia navrhli hráča manažérovi Liverpoolu Gérardovi Houllierovi a prezidentovi Barcelony Joanovi Laportovi. Manažér Arsène Wenger, ktorý sa zaujímal o podpísanie Ronalda, sa s ním stretol v novembri v útrobách Arsenalu, aby prediskutovali možný prestup.

Manažér Manchestru United Alex Ferguson sa však rozhodol urgentne získať Ronaldo po tom, čo Sporting porazil United 3:1 pri inaugurácii Estádia Josého Alvalade v auguste 2003. United spočiatku plánoval Ronalda podpísať a potom ho poslať na rok späť do Sportingu. Hráči tímu Manchester United ho však ohromili a vyzývali Fergusona, aby ho podpísal. Po zápase Ferguson súhlasil zaplatiť Sportingu 12,24 milióna £ za hráča, ktorého považoval za „jedného z najúžasnejších mladých hráčov“, akého kedy videl. Desať rokov po svojom odchode z klubu v apríli 2013 ho Sporting poctil tým, že ho vybral za 100 000. člena klubu.

Manchester United

2003 – 2007: Rozvoj a prelom

Ronaldo sa pred sezónou 2003/2004 stal prvým Portugalčanom, ktorý kedy nastúpil za Manchester United. Jeho prestup v hodnote 12,24 milióna £ znamenal v tej dobe, že sa stal najdrahším tínedžerom v histórii anglického futbalu. Napriek tomu, že chcel nosiť číslo 28, ktoré nosil aj v Sportingu, dostal číslo 7, ktoré kedysi nosili takí hráči ako George Best, Eric Cantona a David Beckham. Nosenie čísla 7 znamenalo pre Ronalda extra motiváciu. Kľúčovým bodom jeho vývoja počas pobytu v Anglicku sa ukázal byť jeho manažér, Alex Ferguson, o ktorom neskôr povedal: „Bol to môj otec v športe, jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších faktorov v mojej kariére.“

Ronaldo hrajúci za Manchester United proti Chelsea v sezóne 2005/2006

Ronaldo si odbil debut v Premier League 16. augusta 2003 v zápase proti Boltonu Wanderers pri domácej výhre 4:0, kde dostal aj ovácie v stoje, keď v 60. minúte prišiel ako náhradník za Nickyho Butta. Jeho výkon si vyslúžil chválu od Georga Besta, ktorý ho označil za „nepochybne najzaujímavejší debut“, aký kedy videl. Ronaldo strelil prvý gól za Manchester United 1. novembra proti Portsmouthu pri výhre 3:0 z priameho kopu. V druhej polovici sezóny nasledovali ďalšie tri ligové góly, posledný prišiel proti Aston Ville v poslednom kole sezóny, a v tomto zápase taktiež dostal jeho prvú červenú kartu. Ronaldo ukončil prvú sezónu v anglickom futbale otváracím gólom pri výhre United 3:0 proti Millwall vo finále FA Cupu, čím získal svoju prvú trofej.

Začiatkom roku 2005 odohral Ronaldo dva zo svojich najlepších zápasov sezóny 2004/2005, keď vyprodukoval gól a asistenciu proti Aston Ville a dvakrát strelil gól proti rivalovi Arsenalu. Odohral celých 120 minút rozhodujúceho zápasu proti Arsenalu vo finále FA Cupu, ktorý skončil bezgólovou remízou, premenil svoj pokutový kop v penaltovom rozstrele, avšak jeho tím prehral. Dňa 29. októbra strelil 1000. gól Manchestru United v Premier League, keď strelil jediný gól svojho tímu pri prehre 4:1 proti Middlesbrough. V polovici sezóny, v novembri, podpísal novú zmluvu, ktorá predĺžila jeho predchádzajúcu zmluvu o dva roky do roku 2010. Ronaldo získal svoju druhú trofej v anglickom futbale, konkrétne ligový pohár po tom, čo strelil tretí gól United pri výhre 4:0 nad Wigan Athletic.

Počas svojej tretej sezóny v Anglicku bol zaplatený do niekoľkých incidentov. Dostal jedno-zápasový dištanc od UEFA, kvôli „ukázaniu prostredníka“ fanúšikom Benficy, a bol poslaný z ihriska v Manchesterskom derby—prehra 3:1—za kopnutie hráča Manchestru City, bývalého hráča United, Andyho Colea. Ronaldo sa pohádal zo spoluhráčom, útočníkom Ruudom van Nistelrooyom, ktorému vadil jeho štýl hry, ktorý sa predvádzal. Po Majstrovstvách sveta 2006, kde bol zapojený do incidentu, v ktorom jeho klubový spoluhráč Wayne Rooney bol poslaný preč z ihriska, Ronaldo verejne požiadal o prestup, s ľútosťou nad nedostatkom podpory, ktorú cítil od klubu pri incidente. Avšak United odmietol možnosť, aby mohol opustiť klub.

Hoci jeho problémy na Majstrovstvách sveta s Rooneyom viedli k tomu, že bol v sezóne 2006/2007 vypískaný, ukázalo sa, že to je jeho prelomový rok, keďže prvýkrát prekonal 20-gólovú hranicu a získal prvý titul v Premier League. Dôležitým faktorom v tomto úspechu bolo jeho individuálne školenie trénerom prvého tímu Reném Meulensteenom, ktorý ho naučil, aby sa stal viac nepredvídateľným, zlepšil svoju tímovú hru, žiadal si loptu a využil príležitosti na strelenie gólov namiesto čakania na šancu streliť estetický gól, ktorými už bol známy. Na konci decembra strelil v troch po sebe idúcich zápasoch dva góly v zápase, proti Aston Ville—víťazstvo United, ktoré ich dalo na prvé miesto tabuľky—Wiganu Athletic a Readingu. Ronaldo sa stal v novembri a decembri hráčom mesiaca Premier League, čím sa stal len tretím hráčom, ktorý toto ocenenie obhájil na ďalší mesiac.

2007 – 2008: Kolektívne a individuálne úspechy

Ronaldo počas ligového zápasu v sezóne 2006/2007

Vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA 2006/2007 strelil Ronaldo svoje prvé góly v tejto súťaží, keď sa v zápase proti Rímu s výsledkom 7:1 dvakrát trafil do siete. Následne sa už po štyroch minútach presadil v prvom semifinálovom zápase proti AC Milánu, čím zápas skončil výhrou United 3:2, ale v druhom zápase prehral United na San Sire 3:0 a tým pádom sa lúčil zo súťažou. Taktiež pomohol United dostať sa do finále FA Cupu, kde však podľahli Chelsea 1:0. 5. mája 2007 strelil jediný gól v Manchesterskom derby—jeho 50. za klub—čím Manchester United získal ich prvý titul v Premier League po štyroch rokoch. Vďaka svojim výkonom získal za túto sezónu mnoho osobných ocenení. Vyhral ceny hráča roka v Premier League, fanúšikovský hráč roka v Premier League a mladý hráč roka v Premier League, a taktiež FWA Futbalista roka, čím sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral všetky štyri hlavné ocenenia. Jeho plat sa súbežne s tým zvýšil na 138 000 € za týždeň (35 miliónov celkovo) ako súčasť päťročného predĺženia zmluvy so United. Na konci roka 2007 bol Ronaldo zvolený druhým za Kakom v ocenení Zlatá lopta, a tretím, za Kakom a Lionelom Messim v ankete Futbalista roka FIFA.

12. januára 2008 strelil Ronaldo svoj prvý hetrik za Manchester United pri výhre 6:0 nad Newcastle United, čím sa United dostal na vedúcu pozíciu Premier League. O mesiac neskôr, 19. marca, bol prvýkrát kapitánom United pri domácej výhre nad Boltonom, kde strelil oba góly zápasu. Druhý gól v zápase bol jeho 33. v sezóne, čím prekonal Georga Besta s 32 gólmi v sezóne 1967/1968, čím nastavil nový klubový rekord za najviac gólov v jednej sezóne ako záložník. Jeho 31 ligových gólov mu zaistilo Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca Premier League, a taktiež aj európsku Zlatú kopačku, čo z neho urobilo prvého krídlo, ktoré vyhralo toto ocenenie. Taktiež získal ocenenia hráč roka v Premier League a FWA Futbalista roka druhú sezónu v rade.

Vo vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA strelil rozhodujúci gól proti Lyonu, čím pomohol United dostať sa do štvrťfinále po celkovom výsledku 2:1, a hlavičkou strelil gól proti Rímu s celkovým skóre 3:0. United čelil vo finále hranom v Moskve Chelsea, kde strelil úvodný gól zápasu, avšak nepremenil svoju penaltu v penaltovom rozstrele, ale Manchester United tak či tak zvíťazil. Stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA, vďaka čomu získal ocenenie UEFA Club Footballer of the Year.

Ronaldo strelil počas celej sezóny 2007/2008 42 gólov vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najplodnejšia sezóna počas hrania v Anglicku. Na začiatku sezóny vynechal tri zápasy, kvôli strkaniciam proti Portsmouth, čo vysvetlil tým, že ho protihráč provokoval. Keď sa začali šíriť informácie o tom, že sa o Ronalda zaujíma Real Madrid, United podal na riadiaci orgán FIFA sťažnosť o neoprávnenú manipuláciu týkajúcu sa údajného prenasledovania ich hráčov zo strany Madridu, avšak FIFA odmietla konať. Prezident FIFA Sepp Blatter tvrdil, že hráč by mal mať dovolené opustiť svoj klub, pričom situáciu označil za „moderné otroctvo“. Napriek tomu, že Ronaldo verejne súhlasil s Blatterom, tak zostal v United ďalší rok.

2008/2009: Posledná sezóna za Manchester United a pokračujúce úspechy

Ronaldo v jeho poslednej sezóne za Manchester United hrajúci v zápase Premier League proti Liverpoolu

Pred sezónou 2008/2009 sa Ronaldo 7. júla podrobil operácii členka, ktorá ho odstavila od futbalu na 10 týždňov. Po návrate zo zranenia strelil 15. novembra svoj 100. gól vo všetkých súťažiach za United z čoho prvý z dvoch prišiel z priameho kopu v zápase proti Stoke City s výsledkom 5:0, čo znamenalo, že teraz strelil gól proti všetkým 19 súperom, ktorý v tom čase hrali v Premier League. Na konci roka 2008 pomohol United vyhrať Majstrovstvá klubov FIFA v Japonsku, keď asistoval vo finálovom zápase na víťazný gól proti Liga de Quito, a taktiež získal Striebornú loptu. Následne sa stal prvým hráčom United od roku 1968, ktorý získal Zlatú loptu—predtým ju získal George Best— a taktiež prvým hráčom Premier League, ktorý získal ocenenie Futbalista roku FIFA.

Jeho víťazný gól zápasu vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Portu, ktorý strelil z 36 metrov, mu zaistil cenu Ferenca Puskása, prezentovaný FIFA ako najkrajší gól roku; tento gól neskôr ohodnotil ako najkrajší gól aký kedy strelil. United sa dostal do finále hranom v Ríme, kde mal však malý vplyv na hru pri prehre United 2:0 nad Barcelonou. Ronaldo ukončil pobyt v Anglicku s deviatimi trofejami, keď United získal tretíkrát v rade titul Premier League a EFL Cup. Sezónu ukončil s 26 gólmi vo všetkých súťažiach, o 16 gólov menej ako v minulej sezóne a o štyri zápasy viac. Jeho posledný gól za United prišiel 10. mája 2009 z priameho kopu v Manchesterskom derby na Old Trafford.

Real Madrid

2009 – 2013: Najdrahší prestup na svete a titul v La Lige

Jeho číslo 7 bolo obsadené, čiže počas debutovej sezóny v Madride nosil dres s číslom 9. Po odchode Raúla z klubu si Ronaldo od sezóny 2010/2011 prevzal dres s číslom 7

Pred sezónou 2009/2010 prestúpil Ronaldo do Realu Madrid za vtedy rekordných 94 miliónov €. V jeho kontrakte, ktorý trval do roku 2015, bol ročný plat 11 miliónov € a výkupná klauzula v hodnote 1 miliardy €. Minimálne 80 000 ľudí sledovalo prezentáciu Ronalda na Santiago Bernabéu, čím prekonal 25-ročný rekord 75 000 fanúšikov, ktorý vítali Diega Maradonu v Neapole. Pretože kapitán tímu Raúl nosil vždy dres s číslom 7, čo je číslo, ktoré nosil Ronaldo v Manchesteri United, tak Ronaldo dostal číslo 9, ktoré bolo predstavené bývalým hráčom Realu Madrid, Alfrédom Di Stéfanom.

Ronaldo debutoval v La Lige 29. augusta 2009 proti Deportivo La Coruña, kde strelil gól z penalty pri domácej výhre Madridu 3:2. Strelil gól v každom z prvých štyroch ligových zápasov, čo sa predtým v klube ešte nikomu nepodarilo. Jeho prvé góly v Lige majstrov UEFA za Real Madrid prišli z dvoch priamych kopov v prvom zápase skupinovej fázy proti Zürichu. Jeho skvelý štart do sezóny bol však prerušený, keď mal zranenie členka v októbri počas medzinárodnej prestávky, čo ho vyradilo na sedem týždňov. Týždeň po návrate zo zranenia dostal v zápase proti Alméríi prvú červenú kartu v Španielsku. Uprostred sezóny sa Ronaldo umiestnil v anketách Zlatá lopta a Futbalista roka FIFA na druhých miestach za Lionelom Messim z Barcelony. Sezónu ukončil s 33 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane hetriku pri výhre 4:1 nad Mallorcou 5. mája 2010, čo bol jeho prvý v La Lige. Jeho prvá sezóna v Reale Madrid skončila bez trofejí.

Po odchode Raúla si Ronaldo od sezóny 2010/2011 zobral číslo 7. 23. októbra strelil prvýkrát v kariére štyri góly v jednom zápase, konkrétne proti Racingu Santander, pri výhre 6:1. Následne strelil gól v šiestich zápasoch po sebe—troch v La Lige, jeden v Lige majstrov UEFA a dva za Porugalsko—celkovo 11 gólov, čo bol jeho najgólovejší mesiac. Ronaldo následne strelil ďalšie hetriky proti Athletic Bilbao, Levante, Villarreal a Málaga. Napriek jeho výkonom sa na konci roka 2010 nedostal na pódiové umiestnenia pri inaugurácii Zlatej lopty FIFA.

Počas historickej sérii štyroch Clásicos proti rivalovi Barcelone v apríli 2011 strelil Ronaldo dva góly, čím prekonal svoj osobný rekord 42 gólov vo všetkých súťažiach za jednú sezónu. Hoci nestrelil gól pri eliminácii Realu v semifinále Ligy majstrov UEFA, v ďalšom zápase v lige premenil penaltu a v Copa del Rey strelil víťazný gól v 103. minúte, čím vyhral prvú trofej v Španielsku. O ďalšie dva týždne strelil Ronaldo ďalšie štyri góly proti Seville, hetrik proti Getafe, a dva góly z priamych kopov proti Villarrealu, vďaka čomu strelil v lige 38 gólov, čím sa dorovnal rekordu za najviac gólov v jednej sezóne, ktorý držali Telmo Zarra a Hugo Sánchez. Jeho dva góly v poslednom zápase sezóny proti Almérii, ho spravili prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil 40 gólov v jednej sezóne. Získal trofeo Pichichi, a taktiež aj európsku Zlatú kopačku, ktorú získal druhýkrát, a stal sa tak prvý hráčom, ktorý vyhral túto cenu v dvoch rôznych súťažiach.

Počas nasledujúcej sezóny, sezóny 2011/2012, Ronaldo prekonal svoj rekord v počte gólov a nastrieľal až 60 gólov vo všetkých súťažiach. Jeho 100. gól za Real Madrid prišiel na Camp Nou v Supercopa de España, hoci Barcelona získala trofej po celkovom skóre 5:4. Vrátil sa na pódium v ankete Zlatá lopta FIFA, keď skončil druhý za Messim, po tom ako strelil hetriky proti Realu Zaragoza, Rayo Vallecano, Málage, Osasune a Seville. Napriek dvom gólom Ronalda Real vypadol vo štvrťfinále Copa del Rey proti Barcelone po výsledku 4:3. Opäť strelil dva góly, vrátane penalty v semifinále Ligy majstrov UEFA proti Bayernu Mníchov, zápas skončil remízou 3:3, ale jeho penaltu v penaltovom rozstrele chytil Manuel Neuer a Real bol zo súťaže vyradený.

Ronaldo našiel veľký tímový úspech v lige, keď pomohol Realu Madrid vyhrať prvú La Ligovú trofej po štyroch rokoch, s rekordnými 100 bodmi. Po hetriku proti Levante, čím ďalej zvyšoval náskok nad Barcelonou, strelil 24. marca 2012 100. ligový gól za Madrid pri výhre 5:1 nad Realom Sociedad, čo sa mu podarilo len za 92 zápasov počas troch sezón, čím prekonal predošlý klubový rekord Ferenca Puskása. Ďalším hetrikom v Madridskom derby proti Atléticu Madrid prelomil 40-gólovú hranicu v lige, čím dorovnal svoj rekord z minulej sezóny. 21. apríla strelil víťazný gól na Camp Nou proti Barcelone, vďaka čomu sme videli jeho gólovú oslavu „calma“, ktorou sa vysmieval fanúšikom súpera – je to oslava, ktorú v Barcelone zopakoval o štyri roky neskôr. Jeho posledný ligový gól v sezóne proti Mallorce bol s poradovým číslom 46, čo bolo o štyri menej ako rekord, ktorý nastavil Messi, a stal sa prvým hráčom, ktorý skóroval proti všetkým 19 súperom v jednej sezóne La Ligy.

Ronaldo začal sezónu 2012/2013 získaním Supercopa de España, čo bola jeho tretia trofej v Španielsku. Keďže skóroval v obidvoch zápasoch, tak Madrid vyhral Supercopa de España vďaka gólom vonku, po celkovom skóre 4:4 proti Barcelone. Hoci Ronaldo verejne komentoval, že nie je spokojný s „profesionálnym problémom“ v klube, ktorý bol podnetom jeho odmietnutia osláviť 150. gól za Madrid, jeho miera strieľania gólov neutíchala. Po strelení hetriku, vrátane dvoch penált, proti Deprotivu La Coruña, strelil svoj prvý hetrik v Lige majstrov UEFA proti Ajaxu, pri výhre 4:1. O štyri dni neskôr sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v šiestich po sebe idúcich Clásicos, keď strelil dva góly pre remíze 2:2 na Camp Nou. Jeho výkony v roku 2012 ho opäť dostali na druhé miesto v ankete Zlatá lopta FIFA, keď skončil za štvornásobným víťazom Messim.

2013 – 2015: Viacnásobné víťazstvá v ankete Zlatá lopta FIFA a La Décima

Po zimnej prestávke sezóny 2012/2013, sa Ronaldo 6. januára stal prvýkrát kapitánom Realu Madrid v oficiálnom zápase, v ktorom strelil dva góly pri výhre 4:3. Následne sa 30. januára stal prvým ne-španielskym hráčom po 60. rokoch, ktorý bol kapitánom Realu v El Clásicu, v zápase, ktorý bol zároveň jeho 500. v klubovej kariére. O tri dni skôr strelil jeho 300. gól za kluby pri perfektnom hetriku proti Getafe. Svoj 200. gól za Real Madrid strelil 8. mája pri výhre 6:2 nad Málagou, čo sa mu podarilo za 197 zápasov. Pomohol Realu dostať sa do finále Copa del Rey, keď strelil dva góly v El Clásico, čo znamenalo šiesty zápas v rade na Camp Nou v ktorom skóroval, čo je rekord Realu Madrid. Vo finále strelil otvárací gól zápasu pri eventuálnej prehre 2:1 nad Atléticom Madrid, ale bol vylúčený, kvôli nešportovému správaniu. Vo prvom kole vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA čelil Ronaldo po prvýkrát svojmu bývalému klubu, Manchesteru United. Po tom čo strelil jediný gól svojho tímu pri remíze 1:1 na Santiago Bernabéu, v odvetnom zápase strelil víťazný gól na 2:1 na Old Trafford, čo bol jeho prvý návrat na toto ihrisko po prestupe do Realu Madrid. Gól neoslavoval, kvôli rešpektu k svojmu bývalému klubu. Po tom, čo strelil vo štvrťfinále tri góly proti Galatasarayu, strelil v semifinále jediný gól Madridu pri vonkajšej prehre 4:1 nad Borussiou Dortmund. Víťazstvo 2:0 doma však nestačilo na postup, a tak sa Real rozlúčil s touto súťažou už tretí rok po sebe v semifinále.

Ronaldo strelil počas sezóny 2013/2014 v Lige majstrov UEFA rekordných 17 gólov a získal La Décimu, desiaty titul Realu Madrid v tejto súťaži

Pred začiatkom sezóny 2013/2014 podpísal Ronaldo nový kontrakt, ktorý trval do roku 2018 s platom 17 miliónov € ročne, čím sa stal na krátko najlepšie plateným futbalistom sveta. K tímu sa pripojil krídelník Gareth Bale, ktorý sa stal najdrahším hráčom na svete, keď prestúpil za 100 miliónov €, čím prekonal rekord Ronalda spred štyroch rokov. Spoločne s útočníkom Karimom Benzemom vytvorili populárne útočné trio “BBC“, ktoré tvorili Bale, Benzema a Cristiano [Ronaldo]. Neskôr v novembri strelil Ronaldo 32 gólov za 22 zápasov za klub a krajinu, vrátane hetrikov proti Galatasarayu, Seville, Realu Sociedad, Severnému Írsku a Švédsku. Rok 2013 ukončil so 69 gólmi v 59 zápasoch, čo bol jeho najgólovejší rok. Získal Zlatú loptu FIFA, čo bolo spojenie Zlatej lopty a Futbalistu roku FIFA, po prvýkrát v kariére.

Spoločne s individuálnymi úspechmi dokázal Ronaldo s Realom Madrid získať aj La Décimu, desiatu Ligu majstrov UEFA. V osemfinále tejto súťaže strelil dva góly proti Schalke 04 pri celkovom skóre 9:2, čím pomohol Madridu prebojovať sa do štvrťfinále. Jeho gól pri domácej výhre 3:0 nad Borussiou Dortmund—jeho 100. zápas v Lige majstrov UEFA—bol jeho 14. gólom v tejto sezóne, čím vyrovnal rekordný zápis Messiho spred dvoch rokov. Po strelení dvoch gólov pri výhre 4:0 nad Bayernom Mníchov v Allianz Arene, strelil gól z penalty v 120. minúte pri výhre 4:1 vo finálovom zápase nad Atléticom Madrid, čím sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v dvoch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA za dva rôzne víťazné tímy. Jeho celkový výkon vo finále bol utlmený následkom patelárnej tendinitídy a súvisiacich problémov s hamstringom, ktoré ho trápili v posledných mesiacoch sezóny. Ronaldo hral finále proti rade lekárom, čo neskôr komentoval: „Vo svojom živote nevyhráte bez obetovania a musíte riskovať.“ Ako najlepší strelec Ligy majstrov UEFA po tretíkrát so 17 gólmi, získal cenu UEFA Futbalista roka.

V Copa del Rey pomohol Realu prebojovať sa do finále, keď v semifinále strelil dva góly z penált proti Atléticu Madrid na Vicente Calderón, pričom prvý gól znamenal, že dokázal počas svojej kariéry streliť gól v každej minúte 90-minútového zápasu. Jeho pokračujúce problémy s kolenom mu neumožnili odohrať finále, kde Real porazil Barcelonu 2:1 a získal trofej. Ronaldo strelil 31 gólov v 30 ligových zápasoch, čo mu stačilo na získanie Pichichi a európskej Zlatej kopačky, ktorú získal spoločne s Liverpoolskym útočníkom Luisom Suárezom. 6. januára strelil v zápase proti Celte Vigo 400. klubový gól v kariére za 653 zápasov; v tomto zápase strelil dva góly a svoje góly venoval jeho krajanovi Eusébiovi, ktorý zomrel dva dni predtým. Gól z poslednej minúty, ktorý strelil 4. mája pätičkovým volejom proti Valencii—jeho 50. gól vo všetkých súťažiach—bol ohodnotený ako najkrajší gól sezóny od Liga de Fútbol Profesional, a navyše bol zvolený za najlepšieho hráča La Ligy.

Počas ďalšej sezóny, sezóny 2014/2015, si Ronaldo nastavil nový osobný rekord, keď strelil 61 gólov vo všetkých súťažiach, keď začal strelením oboch gólov Realu Madrid pri výhre 2:0 nad Sevillou v Superpohári UEFA. Následne dosiahol svoj najlepší gólový štart do ligovej sezóny, keď strelil rekordných 15 gólov v ôsmom kole La Ligy. Vďaka jeho rekordnému 23. hetriku v La Lige, ktorý strelil 6. decembra proti Celte Vigo, sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý pokoril hranicu 200 gólov v La Lige, keďže to dokázal len v 178 zápasoch. Po tom, čo vyhral s Madridom Majstrovstvá klubov FIFA v Maroku, si Ronaldo prevzal druhýkrát v rade Zlatú loptu FIFA, čím sa pridal k Johanovi Cruyffovi, Michelovi Platinimu a Marcovi van Bastenovi, ktorý Zlatú loptu vyhrali trikrát.

2015 – 2017: Najlepší strelec Realu Madrid v histórii a La Undécima

Ronaldo v zápase proti Šachtaru Doneck v roku 2015

Madrid ukončil sezónu 2014/2015 v La Lige na druhom mieste a v Lige majstrov UEFA skončil v semifinále. V zápase Ligy majstrov UEFA proti Schalke 04 pri výhre 2:0 strelil rekordný dvanástykrát v rade gól na ihriskách súperov v tejto súťaži. V semifinále strelil oba góly svojho tímu pri celkovom skóre 3:2 pre Juventus. S 10 gólmi ukončil sezónu už tretíkrát v rade ako najlepší strelec, spoločne s Messim a Neymarom. 5. apríla strelil po prvýkrát v La Lige a aj celkovo v kariére päť gólov v jednom zápase, vrátane hetriku za osem minút, proti Granade pri výhre 9:1. Jeho 300. gól za Real prišiel o tri dni neskôr pri výhre 2:0 nad Rayo Vallecano. Následne hetriky proti Seville, Espanyolu a Getafe ho dostali v tejto štatistike na celkové číslo 31 za Real Madrid, čím prekonal rekord Di Stéfana, ktorý ich nastrieľal 28. Sezónu ukončil so 48 gólmi, vyhral druhýkrát v rade Pichichi a štvrtýkrát európsku Zlatú kopačku.

Na začiatku jeho siedmej sezóny v drese Realu Madrid, sezóny 2015/2016, sa Ronaldo stal najlepším strelcom klubu, najprv v lige a potom aj vo všetkých súťažiach. Jeho päť gólov pri vonkajšej výhre 6:0 nad Espanyolom 12. septembra, ho dostalo na hranicu 230 gólov v La Lige v 203 zápasoch, čím prekonal klubový rekord, ktorý držal Raúl. O mesiac neskôr, 17. októbra, opäť prekonal Raúla, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:0 nad Levante na Bernabéu, čo ho dostalo na celkovo 324 gólov za klub. Ronaldo sa stal taktiež najlepším strelcom Ligy majstrov UEFA v histórii, po hetriku proti Šachtaru Doneck v skupinovej fáze, čím prekonal rekord Messiho so 77 gólmi. Dvomi gólmi proti Malmö FF pri vonkajšej výhre 2:0 dňa 30. septembra 2015 prekonal 500 gólovú hranicu za klub a krajinu. Následne sa stal prvým hráčom, ktorý v skupinovej fáze dokázal streliť dvojciferné číslo gólov, keď ich strelil rekordných 11, vrátane ďalších štyroch gólov proti Malmö.

V marci 2016 strelil Ronaldo (v strede) v La Lige 252. gól v 228 zápasoch čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže

5. marca 2016 strelil pri domácom víťazstve 7:1 nad Celtou Vigo štyri góly, vďaka ktorým sa dostal v La Lige na hranicu 252 gólov, čím sa stal druhým najlepším strelcom v histórii tejto súťaže za Messim. V zápase Ligy majstrov UEFA proti VfL Wolfsburg strelil hetrik, čím poslal Real do semifinále tejto súťaže. Celkovo strelil v súťaži 16 gólov, čím sa stal štvrtýkrát v rade najlepším strelcom súťaže, a piatykrát celkovo. Kvôli zdravotný problémom neodohral dobrý zápas vo finálovom zápase proti Atléticu Madrid, v opakovanom finále z roku 2014, avšak v penaltovom rozstrele premenil rozhodujúcu penaltu, a Real Madrid tak získal La Undécima, 11. víťazstvo v tejto súťaži. Šiesty rok po sebe ukončil sezónu s viac ako 50 gólmi vo všetkých súťažiach. Vďaka výkonom počas celej sezóny získal cenu UEFA Futbalista roka, ktorú vyhral po druhýkrát.

Ronaldo vynechal prvé tri zápasy Realu Madrid v sezóne 2016/2017, vrátane Superpoháru UEFA proti Seville, kvôli pokračujúcej rehabilitácii zraneného kolena zo zápasu proti Francúzsku vo finále Eura 2016. 15. septembra, v zápase Ligy majstrov UEFA proti Sportingu CP neoslavoval svoj gól z priameho kopu, čo odôvodnil tým, keď povedal, že „oni ma spravili tým, kým som.“ 19, septembra strelil hetrik pri vonkajšej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid, čím sa stal najlepším strelcom v histórii v Madridskom derby s 18 gólmi. 15. decembra strelil Ronaldo 500. klubový gól v kariére pri výhre 2:0 nad Club América v semifinále Majstrovstiev klubov FIFA. Vo finále strelil hetrik pri výhre 4:2 nad japonským Kashima Antlers. Ronaldo ukončil turnaj ako najlepší strelec so štyrmi gólmi a stal sa taktiež hráčom turnaja. Po štvrtýkrát vyhral Zlatú loptu a inauguračnú cenu FIFA The Best, ktorej predchodcom bola cena Futbalista roka FIFA, predovšetkým kvôli úspechom s Portugalskom na Eure 2016.

2017 – 2018: Piaty titul Ligy majstrov UEFA a piata Zlatá lopta

Ronaldo pred otvorením finálového zápasu Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu, v jeho poslednom zápase za Real Madrid

V apríli 2017, v zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Bayernu Mníchov strelil oba góly pri vonkajšej výhre 2:1, čím sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý strelil 100 gólov v súťažiach pod hlavičkou UEFA. V domácom zápase strelil ‘perfektný‘ hetrik a dosiahol 100 gólovú hranicu v Lige majstrov UEFA, čím sa stal prvým hráčom, ktorý toto dokázal, a Real Madrid opäť porazil Bayern 4:2 po predĺžení. 2. mája strelil Ronaldo ďalší hetrik za Real Madrid pri výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v prvom zápase semifinále Ligy majstrov UEFA. 17. mája prekonal Jimmyho Greavesa ako najlepšieho strelca v top piatich európskych súťažiach, keď strelil dva góly proti Celte Vigo. Sezónu ukončil so 42 gólmi vo všetkých súťažiach, a taktiež pomohol Madridu vyhrať prvú ligovú trofej od roku 2012. Vo finále Ligy majstrov UEFA strelil dva góly pri výhre nad Juventusom, a stal sa s 12 gólmi piatykrát v rade najlepším strelcom, šiestykrát celkovo. Stal sa prvým hráčom, ktorý strelil gól v troch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA, a taktiež dosiahol hranicu 600 gólov v seniorskej kariére. Madrid sa taktiež stal prvým tímom, ktorý zvíťazil dvakrát v rade v ére Ligy majstrov UEFA.

Ronaldo vo finále Ligy majstrov UEFA proti Liverpoolu

Na začiatku sezóny 2017/2018 strelil Ronaldo druhý gól Realu pri výhre 3:1 v Supercopa de España v prvom zápase proti Barcelone na Camp Nou. 23. októbra získal, vďaka jeho výkonom v prvej polovica roka 2017, piatu cenu najlepšieho hráča sveta podľa FIFA, keď si prevzal cenu FIFA The Best už druhý rok v rade. 6 decembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól vo všetkých šiestich zápasoch skupinovej fázy Ligy majstrov UEFA, keď v poslednom zápase strelil na domácej pôde gól Borussi Dortmund. O tri dni neskôr získal Ronaldo svoju piatu Zlatú loptu, ktorá sa udeľovala pod Eifellovou vežou v Paríži. 3. marca 2018 strelil dva góly pri domácej výhre 3:1 nad Getafe, vďaka čomu sa dostal na hranicu 300 gólov v La Lige v jeho 286. zápase, čím sa stal najrýchlejším hráčom, ktorý tuto hranicu prekonal a iba druhým hráčom, ktorý toto dokázal po Lionelovi Messim. 18. marca strelil svoj 50. hetrik v kariére, keď strelil štyri góly do siete Girony pri výhre 6:3.

3. apríla strelil Ronaldo prvé dva góly pri výhre vonku 3:0 nad Juventusom vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA, z čoho druhý gól prišiel po akrobatických nožničkách. Tento gól označil obranca Juventusu Andrea Barzagli ako „gól na PlayStation“, a fanúšikmi Juventusu na ihrisku bol ohodnotený ováciami v stoji, ako aj množstvom chvál od spoluhráčov, odborníkov a trénerov. 11. apríla strelil v druhom zápase štvrťfinále proti Juventusu gól, ktorý potrebovali k postupu do semifinále, keď ho strelil v 98. minúte z penalty pri prehre 3:1, avšak v dvojzápase to skončilo výhrou 4:3. Bol to taktiež jeho desiaty gól proti Juventusu, čo je rekord Ligy majstrov UEFA proti jednému klubu. Vo finále hranom 26. mája, porazil Real Madrid Liverpool 3:1, vďaka čomu vyhral Ronaldo piatykrát v kariére Ligu majstrov UEFA, a stal sa prvým hráčom, ktorému sa toto podarilo [päťkrát výhra v Lige majstrov UEFA]. Turnaj ukončil s 15 gólmi ako najlepší strelec už šiestu sezónu v rade. Po finále Ronaldo v rozhovore poukázal na krásny čas strávený v Reale Madrid a hovoril v minulom čase, čo vyvolalo špekulácie, že by mohol Real Madrid opustiť.

Juventus

2018/2019: Debutová sezóna a prvý titul Serie A

10. júla 2018 podpísal Ronaldo štvorročný kontrakt s talianskym Juventusom po skompletovaní 100 miliónového € prestupu, ktorý zahŕňal ďalších 12 miliónov € v iných poplatkoch, a solidárne príspevky do mládežníckych klubov, v ktorých Ronaldo pôsobil. Tento prestup bol najväčší na svete pre hráča nad 30 rokov, a najväčší prestup pre talianske kluby. Po podpísaní kontraktu Ronaldo povedal, že potrebuje nové výzvy a preto odišiel z Realu Madrid, ale neskôr pripísal prestup kvôli nedostatku podpory, ktorú cítil od prezidenta klubu Florentina Péreza.

16. septembra strelil vo svojom štvrtom zápase za Juventus svoj prvý gól, po ktorom nasledoval druhý pri domácej výhre 2:1 nad Sassuolom; druhý gól bol jeho 400. ligovým gólom v kariére. 19. septembra bol vo svojom prvom zápase v Lige majstrov UEFA za Juventus vylúčený, keď v 29. minúte opúšťal trávnik za “násilné správanie“— po prvýkrát za 154 zápasov v tejto súťaži. Ronaldo sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral 100 zápasov v Lige majstrov UEFA, keď Mario Mandžukić strelil jediný gól zápasu pri domácej výhre 1:0 nad Valenciou, čím si Juventus zabezpečil postup do vyraďovacej fázy. V decembri strelil desiaty ligový gól v sezóne, z penalty, pri vonkajšej výhre 3:0 nad Fiorentinou; s týmto gólom sa Ronaldo stal prvým hráčom Juventusu od Johna Charlesa z roku 1957, ktorý strelil 10 gólov v jeho prvých 14 ligových zápasov za klub. Po tom, čom skončil druhý v anketách UEFA Futbalista roka a FIFA The Best po prvýkrát po troch rokoch, za Lukom Modrićom, skončil druhý aj v ankete Zlatá lopta, opäť za jeho bývalým spoluhráčom z Realu Madrid.

Ronaldo vyhral prvú trofej s Juventusom v januári 2019, Supercoppa Italiana, keď strelil jediný a víťazný gól hlavou proti AC Miláno. 10. februára strelil gól pri vonkajšej výhre 3:0 nad Sassuolom; deviaty vonkajší ligový zápas v rade, v ktorom strelil gól, čím sa vyrovnal rekordu Giuseppeho Signorina v jednej sezóne Serie A za najviac zápasov vonku v rade s minimálne jedným gólom. 12. marca strelil hattirick pri domácej výhre 3:0 nad Atléticom Madrid v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím pomohol Juventusu zmazať dvoj gólové manko a prebojovať sa do štvrťfinále. Nasledujúci mesiac strelil 125. gól v tejto súťaži, keď strelil otvárací gól zápasu proti Ajaxu pri remíze 1:1 vo štvrťfinále, hranom 10. apríla. V druhom zápase hranom v Turíne 16. apríla, strelil v prvom polčase otvárací gól zápasu, avšak Juventus prehral 2:1, a tak bol zo súťaže vyradený. 20. apríla hral Ronaldo v rozhodujúcom zápase o titul proti Fiorentine a Juventus vyhral doma 2:1, čím získal ôsme Scudetto v rade, a Ronaldo sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral ligové tituly v Anglicku, Španielsku a Taliansku. 27. apríla strelil svoj 600. klubový gól v kariére pri vonkajšej remíze 1:1 nad Interom. Prvú sezónu v Serie A ukončil s 21 gólmi a 8 asistenciami, vyhral cenu pre najužitočnejšieho Serie A pre najlepšieho hráča sezóny.

2019/2020: Druhý titul Serie A v rade

Ronaldo hrajúci za Juventus v roku 2019

Cristiano Ronaldo strelil prvý gól v sezóne 2019/2020 31. augusta, pri domácej výhre 4:3 nad Neaplom v Serie A. 2. septembra bol nominovaný medzi troch kandidátov na cenu FIFA The Best, v ktorej skončil tretí za prvým Lionel Messim a druhým Virgilom van Dijkom. 1. októbra prekonal Ronaldo v zápase Ligy majstrov UEFA proti Bayeru Leverkusen pri výhre 3:0 niekoľko míľnikov: jeho gól počas zápasu znamenal, že strelil gól v 14. po sebe idúcich sezónach Ligy majstrov UEFA, čím dorovnal rekord Raúla a Messiho [23. októbra strelil Messi už gól v 15 sezóne v rade, čím nastavil nový rekord]; taktiež prekonal Ikera Casillasa v počte zápasov v Lige majstrov UEFA, a vyrovnal rekord Raúla v počte súperov, ktorým dokázal v tejto súťaži zaznamenať gól (33) [tento rekord Messi 27. novembra prekonal]. 26. novembra, v zápase proti Atléticu Madrid (1:0 výhra) v Lige majstrov UEFA odohral svoj 175. zápas v európskych súťažiach, čím sa stal druhým v tomto rebríčku za Ikerom Casillasom (188). 18. decembra vyskočil do výšky 2,56 metra – viac ako basketbalisti (2,44 metrov) – predtým ako strelil hlavou víťazný gól pri výhre vonku 2:1 proti Sampdorii v lige.

6. januára 2020 strelil svoj prvý hetrik v Seria A, v zápase proti Cagliari pri výhre 4:0, čím sa stal prvým hráčom po Alexisovi Sánchezovi, ktorému sa podarilo dať hetrik v Premier League, La Lige a Serie A. 2. februára strelil dva góly z penált pri domácej výhre 3:0 nad Fiorentinou, čím vyrovnal klubový rekord Davida Trezegueta za 9 po sebe idúcich ligových zápasov s minimálne jedným streleným gólom. Tento rekord prekonal o šesť dní neskôr, keď strelil gól v desiatom po sebe idúcom ligovom zápase, pri hosťovskej prehre 2:1 nad Veronou. 22. februára strelil gól v rekordnom jedenástom ligovom zápase v rade (tento rekord drží aj Gabriel Batistuta a Fabio Quagliarella), v zápase proti SPALU pri výhre 2:1 (tento zápas bol jeho 1000. v seniorskej kariére).

22. júna 2020 strelil gól z penalty pri výhre 2:0 vonku proti Bologni, čím prekonal Rui Costu a stal sa najlepším portugalským strelcom v histórii Serie A. 4. júla asistoval Juanovi Cuadradovi na gól a neskôr sám strelil 25. gól v ligovej sezóne z priameho kopu v zápase proti Turínu pri výhre 4:1, čím sa stal prvým hráčom Juventusu od roku 1961, ktorý vyrovnal túto gólovú hranicu (vtedy sa to podarilo Omarovi Sívorimu); tento gól bol zároveň jeho prvým z priameho kopu po 43 pokusoch (za klub).

20. júla strelil dva góly pri domácej výhre 2:1 nad Laziom; jeho prvý gól bol 50. v Serie A. Stal sa najrýchlejším hráčom, ktorý vyrovnal túto hranicu (61 zápasov), a prvým hráčom v histórii, ktorý vyrovnal tieto hranice v Premier League, La Lige a Serie A. Týmito dvoma gólmi, ktorými vyrovnal 30 gólovú hranicu, sa stal len tretím hráčom Juventusu v histórii, ktorému sa to podarilo v jednej sezóne, po Felice Borelovi v sezóne 1933/1934 a Johnovi Hansenovi v sezóne 1951/1952. Naviac, stal sa najstarším hráčom, vo veku 35 rokov a 166 dní, ktorý strelil viac ako 30 gólov v jednej z piatich najlepších európskych líg od čias Ronnieho Rookeho za Arsenal v roku 1948. Stal sa tiež prvým hráčom, ktorý strelil 50 gólov v Premier League, La Lige a Serie A. 26. júla strelil otvárací gól pri domácej výhre 2:0 nad Sampdoriou, čím sa stal Juventus víťazom Serie A deviatu sezónu v rade. Svoju druhú sezónu v Serie A ukončil s celkovo 31 gólmi a 6 asistenciami, čím sa stal druhým najlepším strelcom ligy po víťazovi európskej Zlatej kopačky, Cirovi Immobilem, ktorý strelil 36 gólov (Immobile tým vyrovnal rekord Serie A za najviac gólov v jednej sezóne, keď predtým sa to podarilo len Gonzalovi Higuaínovi). 7. augusta strelil oba góly pri domácej výhre Juventusu 2:1 nad Lyonom v druhom dvojzápase osemfinále Ligy majstrov UEFA, čím ukončil sezónu s 37 gólmi vo všetkých súťažiach; prelomil rekord Felice Boreli v počte gólov za jednu sezónu (Boreli ich strelil 36 v sezóne 1933/1934). Avšak, napriek víťazstvu, Juventus zo súťaže vypadol po dvojzápase s výsledkom 2:2, kvôli pravidlu gólu na vonkajšom ihrisku. Ronaldo sa tak po prvýkrát od sezóny 2009/2010 neobjavil vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA.

2020/2021: 100 gólov za Juventus, Capocannoniere, a odchod

20. septembra 2020 strelil gól v otváracom zápase sezóny Juventusu, pri výhre 3:0 doma nad Sampdoriou v Serie A. V druhom ligovom kole hranom 27. septembra pomohol dvoma gólmi – penaltou a hlavičkou – zaistiť Juventusu v 10-tich hráčoch bod zo zápasu proti AS Rím, ktorý skončil 2:2. 12. októbra bol pozitívne testovaný na COVID-19. Po dokončení izolačného obdobia mal negatívny výsledok a po svojom návrate proti Spezii dňa 1. novembra nastúpil z lavičky a dvakrát skóroval, čím pomohol Juventusu k výhre 4:1. 2. septembra strelil gól proti Dynamu Kyjev v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA, ktorým dosiahol hranicu 750. gólov v kariére. 13. decembra odohral 100. zápas za Juventus vo všetkých súťažiach, v ktorom strelil dva góly z penált pri ligovej výhre 3:1 vonku nad Janovom; za toto obdobie strelil za klub 79 gólov. 2. marca 2021 strelil gól pri výhre 3:0 proti Spezii v jeho 600. ligovom zápase, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil minimálne 20 gólov v každej z posledných 12 sezón v top piatich ligách Európy. 9. marca Juventus vypadol v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Portu, vďaka pravidlu gólu vonku (celkovo skončil dvojzápas 4:4). 14. marca strelil svoj 57. hetrik v kariére pri výhre 3:1 vonku proti Cagliari. 12. mája strelil gól pri vonkajšej výhre 3:1 nad Sassuolom, čím dosiahol za Juventus hranicu 100 gólov vo všetkých súťažiach; dokázal to za 131 zápasov, a stal sa tak najrýchlejším hráčom v Juventuse, ktorý dosiahol túto métu.

Návrat do Manchesteru United

2021/2022

27. agusta 2021 Manchester United oznámil, že sa dohodol s Juventusom na opätovnom podpise Ronalda. Prestup sa uskutočnil za počiatočnú sumu 12,85 milióna libier s dvojročnou zmluvou plus rok s opciou a bol potvrdený 31. augusta. Ronaldo dostal dres s číslom 7 po tom, ako Edinson Cavani súhlasil s výmenou čísla na 21. Prvých 24 hodín predaja Ronaldovho dresu údajne prekonal historický rekord po prestupe, keď predbehol Messiho po jeho prestupe do Paris Saint-Germain.

11. septembra si odbil svoj druhý debut na Old Trafford, v ktorom strel dva otváracie góly pri ligovom víťazstve 4:1 proti Newcastlu United. 29. septembra strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu pri domácej výhre 2:1 proti Villarrealu v Lige majstrov UEFA, a zároveň v tomto zápase prekonal Ikera Casillasa ako hráča s najviac zápasmi v tejto súťaži. V ďalšom zápase Ligy majstrov UEFA, hranom 20. októbra, strelil opäť víťazný gól v poslednej minúte, čím pomohol otočiť United dvojgólový deficit a zvíťaziť 3:2 na domácej pôde proti Atalante. Proti tomu istému súperovi strelil v odvete hranej 2. novembra oba góly svojho tímu (jeden z nich bol vyrovnávajúci gól v poslednej minúte zápasu) pri remíze 2:2. 23. novembra sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v piatich po sebe idúcich zápasoch Ligy majstrov UEFA za anglický klub, po tom ako strelil otvárací gól pri výhre 2:0 vonku proti Villarrealu. 2. decembra strelil dva góly pri domácej ligovej výhre 3:2 proti Arsenalu, čím prekonal hranicu 800 kariérnych gólov.

Odchod z Manchestru United

Ronaldové napätie s trénerom Ten Hagom tak stupňovalo, až Ronaldo nehrával takmer žiadne zápasy a len hrál na lavičke. Kvôli tomu Ronaldo začal veľmi zle vnímať Ten Haga a Manchester United samotný. V búrlivej interview kde bol, vysvetlil ako sa cíti vo Manchestru a vyjadroval sa len negatívne. Ten Hag to neakceptoval a okamžite vyjednával s Ronaldom o predčasnom skončení zmluvy. Ronaldo akceptoval a od 21.11 sa teda stal voľným hráčom.

Reprezentačná kariéra

2001 – 2007: Mládežnícke úrovne a začiatky reprezentačnej kariéry

Ronaldo odštartoval svoju medzinárodnú kariéru s Portugalskom na Európskom letnom olympijskom festivale mládeže v roku 2001, kde debutoval pri porážke 3:1 proti Fínsku. Nasledujúci rok reprezentoval svoju krajiny v kategórii do 17 rokov na EURE U17 2002, kde nepostúpili zo skupiny. Ronaldo sa tiež zúčastnil olympijského tímu na letných olympijských hrách v roku 2004, kde strelil jeden gól, hoci jeho tím vypadol v prvom kole, keď finišovali v ich skupine s tromi bodmi po prehrách 4:2 nad eventuálnym semifinalistom Irakom a štvrťfinalistom Kostarikou. Počas jeho reprezentovania v mládežníckych úrovniach, reprezentoval v kategóriách do 15 rokov, 17 rokov, 20 rokov, 21 rokov a 23 rokov, kde celkovo odohral 34 zápasov a strelil 18 gólov.

Ronaldo (s číslom 17) v zápase proti Holandsku v semifinále Majstrovstiev Európy 2004

V 18 rokoch, 20. augusta 2003, si Ronaldo odbil debut v seniorskej reprezentácii Portugalska pri víťazstve 1:0 nad Kazachstanom. Následne bol povolaný na EURO 2004, hranom na domácej pôde, a strelil svoj prvý reprezentačný gól pri prehre 2:1 v skupine nad eventuálnym víťazom turnaja Gréckom. Po premení svoj penalty v penaltovom rozstrele proti Anglicku vo štvrťfinále, pomohol Portugalsku dostať sa do finále, keď v semifinále strelil otvárací gól pri výhre 2:1 nad Holandskom. Vo finále však Portugalsko podľahlo Grécku 1:0. Bol zvolený do tímu turnaja, keď na turnaji strelil dva góly a na dva asistoval.

So siedmimi gólmi v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2006 bol druhým najlepším strelcom Portugalska. Počas turnaja strelil svoj prvý gól na Majstrovstvách sveta v zápase proti Iránu z penalty v druhom zápase skupinovej fázy. Vo štvrťfinále proti Anglicku bol jeho tímový spoluhráč z Manchestru United Wayne Rooney vylúčený, kvôli faulu na Portugalského obrancu Ricarda Carvalha. Hoci rozhodca neskôr objasnil, že červená karta bola spôsobená iba Rooneyho priestupkom, anglické médiá špekulovali, že Ronaldo ovplyvnil jeho rozhodnutie agresívnym podaním sťažnosti, po ktorej bol videný ako žmurká na lavičku Portugalska po odchode Rooneyho z ihriska. Bol poslaný streliť víťaznú penaltu v tomto zápase, vďaka čomu postúpilo Portugalsko do semifinále. Ronaldo bol následne vypískaný pri prehre 1:0 v semifinále proti Francúzsku. Technická študijná skupina FIFA ho prehliadla o cenu Najlepšieho mladého hráča na turnaji a odovzdala ju Nemcovi Lukasovi Podolskemu, pričom pri rozhodovaní uviedla jeho správanie. Po Majstrovstvách sveta 2006 sa zúčastnil štyroch kvalifikačných zápasov na EURO 2008, v ktorých strelil dva góly.

2007 – 2012: Prevzatie kapitánskej pásky

Ronaldo, na obrázku hrajúci proti Nemecku na EURO 2012, sa stal kapitánom Portugalska v roku 2008

6. februára 2007, deň po jeho 22. narodeninách bol v priateľskom zápase proti Brazílii prvýkrát kapitánom Portugalska, o čo požiadal prezident Portugalskej futbalovej asociácie Carlos Silva, ktorý zomrel dva dni predtým. Pred EUROM 2008 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 7. Hoci strelil v kvalifikácii osem gólov, na turnaji strelil iba jeden gól, keď strelil druhý gól zápasu pri výhre 3:1 nad Českom v skupinovej fáze; v tomto zápase založil tretí gól Portugalska v nadstavenom čase, ktorý strelil Quaresma, a vďaka jeho výkonu bol zvolený mužom zápasu. Portugalsko bolo eliminované vo štvrťfinále prehrou 3:2 nad eventuálnym finalistom, Nemeckom.

Po neúspešnom vystúpení Portugalska na Majstrovstvách Európy bol Luiz Felipe Scolari nahradený trénerom Carlosom Queirozom, ktorý bol bývalý asistent trénera v United. Queroz urobil v júli 2008 z Ronalda permanentného kapitána národného tímu. Ronaldo nedokázal streliť ani jeden gól v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2010, kvôli čomu muselo Portugalsko bojovať v baráži o postup proti Bosne a Hercegovine. V skupinovej fáze Majstrovstiev sveta bol menovaný mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch proti Pobrežiu Slonoviny, Severnej Kórei a Brazílii. Jeho jediný gól na turnaji prišiel pri výhre 7:0 proti Severnej Kórei, čím strelil prvý gól za národný tím po 16 mesiacoch. Portugalsko ukončilo pobyt na Majstrovstvách sveta v osemfinále, pri prehre 1:0 nad eventuálnym šampiónom, Španielskom.

Ronaldo strelil sedem gólov v kvalifikácii na EURO 2012, vrátane dvoch gólov proti Bosne a Hercegovine v baráži, čím poslal Portugalsko na turnaj, kde boli vyžrebovaný do „skupiny smrti“. V poslednom zápase skupiny proti Holandsku strelil dva góly pri výhre 2:1. Vo štvrťfinále proti Česku strelil gól hlavou, vďaka čomu skončil zápas výhrou Portugalska 1:0. V oboch zápasoch, proti Holandsku a Česku bol menovaný mužom zápasu. Po bezgólovom zápase proti Španielsku v semifinále, v ktorom strelil Ronaldo tri tyčky, nakoniec vypadli po penaltovom rozstrele. Ronaldo nekopal, pretože bol navrhnutý, aby zakončil nevyužitú piatu penaltu, čo bolo potom kritizované. Po tom, čo strelil celkovo tri góly na turnaji, čím bol najlepším strelcom spolu s ďalšími piatimi hráčmi, bol opäť zvolený do tímu turnaja.

2012 – 2016: Najlepší strelec Portugalska v histórii a Európsky šampión

Ronaldo v priateľskom zápase proti Chorvátsku v roku 2013

Počas kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2014 strelil Ronaldo celkovo osem gólov. 100. zápas za reprezentáciu odohral 17. októbra 2012, v kvalifikačnom zápase proti Severnému Írsku pri remíze 1:1. Svoj prvý reprezentačný hetrik strelil 6. septembra 2003, taktiež proti Severnému Írsku, keď sa trafil trikrát v priebehu 15 minút pri kvalifikačnom víťazstve 4:2. Po tom, čo Portugalsko nepostúpilo priamo na Majstrovstvá sveta, strelil Ronaldo všetky štyri góly svojho tímu v baráži proti Švédsku, čím im zabezpečil miesto na turnaji. Jeho hetrik v druhom zápase baráže ho dostal na celkovo 47 reprezentačných gólov, čím dorovnal rekord Pauletu. Ronaldo následne strelil 5. marca 2014 dva góly v priateľskom zápase proti Kamerunu pri víťazstve 5:1, čím sa stal najlepším strelcom v histórii svojej krajiny.

Ronaldo sa zúčastnil turnaja napriek tomu, že trpel patelárnou tendinitídou a súvisiacim zranením stehien, čím potenciálne riskoval svoju kariéru. Neskôr to komentoval: „Keby sme mali dvoch alebo troch Cristianov Ronaldov v tíme, cítil by som viac komfortne. Ale nemáme.“ Napriek pretrvávajúcim pochybnostiam o jeho stave bol nútený dvakrát prerušiť tréning, avšak odohral celých 90 minút v otváracom zápase proti Nemecku, ktorému podľahli 4:0. Po tom, čo asistoval v nadstavenom čase na 2:2 proti Spojeným štátom, strelil víťazný gól na 2:1 proti Ghane. Jeho 50. reprezentačný gól ho urobil prvým Portugalským hráčom, ktorý hral a skóroval na troch Majstrovstvách sveta. Portugalsko vypadlo z turnaja už v skupinovej fáze, kvôli gólovému rozdielu.

Ronaldo vo vzdušnom súboji na EURO 2016 vo štvrťfinále proti Poľsku

Ronaldo strelil v kvalifikácii na EURO 2016 celkovo päť gólov, vrátane hetriku proti Arménsku. Jeho jediným gólom pri ďalšom víťazstve nad Arménskom, dňa 14. novembra 2014, dosiahol 23 gólov na Majstrovstvách Európy, vrátane kvalifikačných zápasov, čím sa stal najlepším strelcom v histórii tejto súťaže. Na začiatku turnaja však nedokázal premeniť svoje šance pri remízach proti Islandu a Rakúsku, napriek tomu, že vyslal celkovo 20 striel na bránu. V zápase proti Rakúsku predbehol Luísa Figa v počte štartov za národný tím so 128. reprezentačnými zápasmi, ktorý ukončil bez gólu po tom, čo v druhom polčase nepremenil penaltu. S dvomi gólmi a asistenciou v poslednom zápase skupiny, proti Maďarsku pri remíze 3:3, sa stal prvým hráčom, ktorý skóroval v štyroch ročníkoch Majstrovstvách Európy, a taktiež odohral rekordný 17. zápas na turnaji. Hoci sa Portugalsko umiestnilo na treťom mieste v skupine za Maďarskom a Islandom, kvalifikovalo sa do vyraďovacích kôl v dôsledku novo rozšíreného formátu súťaže.

V prvom zápase Portugalska vo vyraďovacej fázy vyslal jedinú strelu, ktorú vyrazil chorvátsky brankár do územia, kde bol Ricardo Quaresma, ktorý teda zabezpečil víťazstvo svojho tímu 1:0 po predĺžení. Po tom, čo porazili vo štvrťfinále Poľsko po penaltách, sa stal Ronaldo prvým hráčom, ktorý sa zúčastnil v troch semifinálových zápasoch Majstrovstiev Európy; v semifinále strelil otvárací gól a asistoval na druhý gól pri výhre 2:0 nad Walesom, čím vyrovnal rekord Michela Platiniho ako najlepšieho strelca súťaže s deviatimi gólmi. Vo finále proti Francúzsku bol nútene striedaní kvôli zraneniu už v 25. minúte po tom, čo ho zranil Dimitri Payet. Po viacerých ošetreniach a pokusoch znovu hrať bol nakoniec vystriedaný. Nahradil ho Quaresma. Počas predĺženia strelil náhradník Eder gól v 109. minúte, čím Portugalsko vyhralo 1:0. Ako kapitán tímu neskôr Ronaldo zdvihol trofej na oslavu prvého víťazstva svojej krajiny na hlavných turnajoch. Získal Striebornú kopačku, keď strelil tri góly a trikrát asistoval, a bol zvolený do tímu turnaja po tretíkrát v jeho kariére.

2016 – 2018: Po víťazstve na Eure a Majstrovstvá sveta

Po úspešnom Eure 2016 strelil Ronaldo šesť gólov v otváracích kolách kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2018, z ktorých štyri prišli proti Andorre a dva proti Lotyšsku. S týmito gólmi dosiahol za reprezentáciu celkovo 68 gólov, čím vyrovnal Gerda Müller a Robbieho Keanea ako štvrtých najlepších európskych reprezentačných strelcov v histórii. 28. marca 2017 odohral svoj prvý profesionálny zápas na jeho domácom ostrove Madeire, kde strelil otvárací gól, avšak jeho tím prehral 2:3 v priateľskom zápase proti Švédsku na Estádio dos Barreiros. S týmto gólom vyrovnal Miroslava Kloseho so 71 gólmi ako tretieho najlepšieho európskeho reprezentačného strelca.

V otváracom zápase Portugalska na Pohári konfederácií FIFA 2017 proti Mexiku hranom 17. júna, pripravil Quaresmovi úvodný gól zápasu, avšak zápas skončil remízou 2:2. O tri dni neskôr strelil gól pri výhre 1:0 nad domácim Ruskom. 24. júna strelil gól z penalty pri výhre 4:0 nad Novým Zélandom, čím Portugalsko postúpilo zo skupiny a prebojovalo sa do semifinále. So 75 reprezentačnými gólmi vyrovnal Sándora Kocsisa ako druhého najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, pred ním bol už len Ferenc Puskás. Bol zvoleným mužom zápasu vo všetkých troch zápasoch zápasoch v skupinovej fáze. Ronaldo odišiel zo súťaže skoro; po tom, čo Čile v semifinále porazilo Portugalsko na penalty 3:0 mal dovolené vrátiť sa domov ku svojím novonarodeným deťom. Z toho dôvodu chýbal Portugalsku v zápase o tretie miesto, v ktorom jeho tím porazil Mexiko 2:1 po predĺžení.

Ronaldo na Majstrovstvách sveta 2018

31. augusta 2017 strelil hetrik pri výhre 5:1 nad Faerskými ostrovmi v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta, čím predbehol Pelého a vyrovnal Husseina Saeeda ako piateho najlepšieho strelca v reprezentačnom futbale so 78 gólmi. Tieto góly ho dostali na hranicu 14 gólov v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018, čím vyrovnal Predraga Mijatovića za najviac gólov v jednej kvalifikačnej sezóne pod hlavičkou UEFA, a taktiež prekonal rekord za najviac gólov v jednej európskej kvalifikácii, keď prekonal predošlý rekord 13 gólov Davida Healyho a Roberta Lewandowskeho. Ronaldov hetrik bol jeho 29. gól v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta, čím sa stal najlepším strelcom v európskych kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta pred Andrijim Ševčenkom, a najlepším strelcom v kvalifikačných a finálových zápasoch Majstrovstiev sveta, s 32 gólmi pred Miroslavom Klosem. Ronaldo neskôr pridal ďalší gól pri výhre 2:0 nad Andorrou.

Pred Majstrovstvami sveta 2018 odohralo Portugalsko tri prípravné zápasy proti Tunisku, Belgicku a Alžírsku. Ronaldo odohral všetky tri zápasy, čím za Portugalsko odohral celkovo už 150 zápasov. 15. júna 2018 sa stal najstarším hráčom, ktorý strelil hetrik v zápase Majstrovstiev sveta, keď pomohol Portugalsku pri remíze 3:3 proti Španielsku v otváracom zápase Majstrovstiev sveta. Taktiež sa stal prvým Portugalcom, ktorý strelil gól na štyroch Majstrovstvách sveta a jedným zo štyroch hráčov, ktorý toto dokázal. Jeho tretí gól prišiel z priameho kopu zo vzdialenosti 27 metrov, dve minúty pred koncom, čím zabezpečil remízu. Jeho hetrik ho taktiež dostal na úroveň Ferenca Puskása ako najlepšieho európskeho reprezentačného strelca v histórii, s 84 reprezentačnými gólmi. V druhom zápase Portugalska hranom 20. júna, strelil jediný gól pri výhre 1:0 nad Marokom, čím prekonal Puskásov rekord. V poslednom zápase skupinovej fázy proti Iránu hranom 25. júna, nepremenil penaltu pri remíze 1:1, vďaka čomu Portugalsko skončilo v skupine druhé za Španielskom. 30. júna bolo Portugalsko eliminované z turnaja po prehre 2:1 nad Uruguajom v osemfinále. Vďaka jeho výkonom na turnaji bol neskôr zvolený do Tímu snov Majstrovstiev sveta 2018.

2018 – súčasnosť: Krátka pauza a titul Ligy národov UEFA

Po Majstrovstvách sveta 2018 vynechal šesť reprezentačných zápasov, vrátane celej ligovej fázy Ligy národov UEFA 2018/2019. Ronaldo hral až vo finálnej fáze súťaže. V semifinále hranom 5. júna, strelil hetrik proti Švajčiarsku, čím zabezpečil tímu postup do finále. Po tom čo strelil úvodný gól zápasu sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 10 po sebe idúcich súťažiach, čím prekonal predošlý rekord Ghanančana Asamoaha Gyana. Vo finálovom zápase hranom o štyri dni neskôr, porazilo Portugalsko Holandsko 1:0.

10. septembra 2019 strelil štyri góly pri hosťovskej výhre 5:1 nad Litvou v kvalifikácii na Euro 2020; týmto prekonal Robbieho Keana (23 gólov) ako hráča s najviac gólmi v kvalifikáciách na Majstrovstvá Európy, keď nastavil nový rekord 25 gólov. Taktiež nastavil nový rekord, ako hráč, ktorý strelil gól proti najviac reprezentačným mužstvám (40), a bol to jeho ôsmi reprezentačný hetrik. 14. októbra strelil z penalty 700. kariérny gól za klub a krajinu v 974. seniorskom zápase v kariére, pri prehre 2:1 nad Ukrajinou v kvalifikácii na Euro 2020. 17. novembra strelil prvý výhre nad Luxemburskom 2:0 svoj 99. reprezentačný gól, čím doviedol Portugalsko na Euro 2020. 8. septembra 2020 strelil 100. a 101. gól pri výhre vonku 2:0 nad Švédskom v zápase Ligy národov UEFA 2020/2021, čím sa stal len druhým hráčom—a prvým Európanom—ktorý prekonal tento míľnik. 13. októbra 2020 Portugalská futbalová federácia oznámila, že Ronaldo má pozitívny test na COVID-19, hoci je bez príznakov. Do 30. októbra bol vyliečený.

Profil hráča

Štýl hry

Ronaldo, ako všestranný útočník, dokáže hrať na oboch krídlach aj v strede ihriska, a aj keď je pravák, dokáže veľmi dobre strieľať aj ľavou nohou. Radí sa medzi najrýchlejších futbalistov na svete, či už s alebo bez lopty. Vo svojej kariére prešiel niekoľkými vývojmi. Počas hrania za Sporting a počas prvej sezóny v Manchesteri United bol typicky nasadzovaní ako tradičný krídelník na pravú stranu ihriska, odkiaľ pravidelne hľadal spoluhráčov centrami do pokutového územia. Na tejto pozícii dokázal využiť svoju rýchlosť a akceleráciu, mrštnosť a technickú zručnosť na to, aby obehol protihráča v súboji 1 na 1. Ronaldo sa stal známym vďaka jeho dribblingu, pri ktorom ukazoval množstvo trikov a fines, ako napríklad prekračovačky a takzvané 'chopy', ktoré sa mu privlastnili.

Ronaldo spracuvajúci loptu na hrudi počas sezóny 2010/2011 v zápase proti Almérii. Na jeho vrchole bol známy svojou výnimočnou rýchlosťou a atletickosťou.

Keď Ronaldo dozrel, prešiel významnou fyzickou transformáciou a vyvinul typ svalnatého tela, ktoré mu umožňuje udržať loptu v moci, a silné nohy, vďaka ktorým má výborný výskok. Jeho sila a výskok v kombinácii s presnosťou hlavičiek a výškou 185 centimetrov mu umožňujú vyhrávať hlavičkové súboje. Tieto atribúty mu umožňujú byť cieľovým hráčom spoluhráčov a je hrozbou pre súperovu obranu v hlavičkových súbojoch; v toho dôsledku strelil mnoho gólov z hlavičiek. Vďaka jeho dobrej výdrží a pracovitosti sa jeho schopnosť strieľania gólov výrazne zvýšila na ľavom krídle, odkiaľ mal možnosť presunúť sa do stredu, aby dokončil akcie. Stále viac zohrával kreatívnu rolu pre svoj tím, keď často behal do hĺbky poľa, aby sa zúčastnil vytvárania hry a vytváral šance pre svojich spoluhráčov.

Vo svojich posledných sezónach za United hral ešte viac útočnú a hlavnú rolu, keď pôsobil ako hrotový útočník alebo podhrotový útočník, alebo príležitostne ako ofenzívny záložník. Stal sa z neho plodný strelec gólov, ktorý bol schopný z vnútra pokutového územia, ale aj z diaľky, vďaka svojej sile v nohách. Ako presný strelec z penált sa stal aj špecialistom v priamych kopoch, ktorými bol preslávený vďaka svojimi tvrdými a plávajúcimi strelami na bránu, avšak jeho schopnosť sa v tomto ohľade v jeho kariére neskôr zhoršila. Ronaldo je pri zahrávaní voľných kopov známy pomocou techniky plávajúcej strely, ktorú predtým popularizoval Juninho Pernambucano; pred kopnutím do lopty si tiež osvojil postoj, ktorý spočíva v tom, že stojí s nohami ďaleko od seba. Pokiaľ ide o jedinečný štýl zahrávania priameho kopu Cristiana Ronalda, bývalý asistent manažéra Manchestru United Mike Phelan to okomentoval: „Ľudia si dali loptu na zem, vzdialili sa, rozbehli a udreli. Priniesol dynamickejšiu ukážku. Položí loptu, úroveň koncentrácie je vysoká, vykoná určité množstvo krokov dozadu, takže jeho stojatá noha je na ideálnom mieste, aby zasiahla loptu do sladkého miesta. Je to absolútny showman. Má malú aroganciu. Keď tie kraťasy vytiahne a ukáže stehná, hovorí tým „Všetky oči na mňa“, a to sa aj deje. Rozumie marketingovej stránke. Spôsob, akým sa stojí a vystrelí; svet ho sleduje.“

Ako sa Ronaldo blížil k svojej tridsiatke, začal menej driblovať

V Reale Madrid hral Ronaldo naďalej ofenzívnejšiu rolu, avšak jeho tvorivé a obranné povinnosti sa obmedzili, aj keď nie úplne. Spočiatku bol nasadzovaný ako stredný útočník, hoci neskôr bol presunutý späť na ľavé krídlo, hoci vo voľnej taktickej úlohe; táto pozícia mu umožnila vnikať sa do stredu podľa vôle, aby sa dostal na zakončenie a skóroval, alebo aby vytiahol obrancov jeho pohybom bez lopty a nechal priestor pre spoluhráčov, aby ho využili. Protiútokový štýl hry v Madride mu taktiež umožnil stať sa efektívnejším a konzistentnejším hráčom, o čom svedčia jeho gólové rekordy. Aj keď v médiách ho chválil hlavne pre strieľanie gólov, preukázal svoju schopnosť aj ako kreatívneho tvorcu. Od roku 2013 sa jeho štýl účinne prispôsoboval jeho starnutiu, čím viac obmedzoval pohyb s loptou a celkové zapojenie do hry, začal menej driblovať a prihrávať v priemere na zápas a namiesto toho sa sústredil na tvorbu hry na krátku vzdialenosť a strieľanie gólov. Od roku 2017 Ronaldo opäť prispôsobuje svoj štýl hry tak, aby sa stal viac voľným hráčom, čo je úloha, v ktorej naďalej vyniká a udržuje si plodnú výkonnosť v strieľaní gólov; z tejto pozície si v médiách vyslúžil pochvalu za inteligentný pohyb s loptou, ale aj bez nej, jeho vynikajúce pozičné vnímanie, prepojenosť v hre, klinické zakončovanie a jeho oportunizmus, ako aj schopnosť obísť alebo predvídať svojich protivníkov, nájsť si priestor v šestnástke a skórovať z minima šancí.

Vo svojej prvej sezóne za Juventus naďalej hrával na rôznych útočných pozíciách, v závislosti od toho, s ktorým bol v útoku. Zatiaľ čo vo svojich posledných rokoch pôsobil v Reale Madrid v stále obávanejšej úlohe, v Juventuse pôsobil občas ako voľný hráč, buď ako samostatný útočník, alebo na ľavom krídle, vo formácii 4–2–3–1 alebo 4–3–3, v ktorej často menil pozície s Mariom Mandžukićom. V tejto roly mu bolo umožnené chodiť hlboko do ihriska alebo na pravú stranu a viac sa zapojil do vytvárania hry; okrem toho, že strieľal góly sám, začal vytvárať šance pre spoluhráčov s vyššou frekvenciou, ako mal v posledných sezónach za Real Madrid. Bez lopty bol taktiež schopný vytvoriť priestor pre spoluhráčov svojim pohybom a útočnými nábehmi do šestnástky, alebo dokončiť šance s hlavou alebo nohami tak, že sa bol na konci akcie svojho tímu. Príležitostne hral v útočnom tandeme spolu s Mandžukićom vo formácii 4–3–1–2, 4–4–2 alebo 3–5–2. Podobnú úlohu zohráva aj v jeho druhej sezóne za klub.

Vnímanie Ronalda

Ronaldo je často označovaný ako jedeného z dvoch najlepších hráčov jeho generácie, spolu s Lionelom Messim. Po získaní prvej Zlatej lopty s rekordne najväčším hlasovaním vo veku 23 rokov a následnom zlepšovaní sa začalo o ňom vravieť, že môže byť jeden z najlepších hráčov v histórii. Je uznávaný pre množstvo strelených gólov a je považovaný za rozhodujúceho hráča, ktorý dokáže zmeniť zápas, najmä v dôležitých a vyostrených situáciách.

Ronaldo je známy svojou pracovnou morálkou, skvelou kondíciou tela a odhodlaním zlepšovať sa na ihrisku a byť považovaný za prirodzeného vodcu. Adam Bate zo Sky Sports, ktorý napísal svoju „mimoriadnu oddanosť k fyzickej príprave“, dodáva: „Odhodlanie je obrovskou súčasťou toho, aby sme zostali na vrchole a Ronaldovo zameranie na tento aspekt je v hre jedinečný.“ Jeho snaha a odhodlanie uspieť sú poháňané túžbou, o ktorej sa bude hovoriť ako o Pelém a Diegom Maradonom, keď ukončí kariéru. Občas však bol kritizovaný za to, že simuloval. Okrem toho bol občas na začiatku svojej kariéry kritizovaný manažérom Alexom Fergusonom, spoluhráčmi a médiami za to, že bol sebecký alebo príliš okázalý hráč.

Počas svojej kariéry bol Ronaldo taktiež označovaný ako „arogantný obraz“ na ihrisku, načo Ronaldo uviedol, že sa stal „obeťou“, pretože média ho tak vykreslili. Často ho vidieť ako stoná, gestikuluje a mračí sa, keď sa snaží inšpirovať tím k víťazstvu, avšak Ronaldo trvá na tom, aby sa jeho motivačná povaha nemýlila s aroganciou. Jeho manažéri, spoluhráči a rôzni novinári povedali, že táto reputácia mu spôsobila nespravodlivý imidž. V roku 2014 povedal pre France Football, že urobil „chybu“, keď v roku 2011 povedal: „Ľudia na mňa žiarlia, pretože som bohatý, pekný a skvelý hráč“. Dodal, že od tej doby dozrel a fanúšikovia by ho mali lepšie porozumieť.

Gólové oslavy

Ronaldo počas svojej kariéry použil niekoľko gólových osláv po strelení gólu, vrátane jednej konkrétnej oslavy, ktorá získala širokú mienku v médiách, keď v drepe hľadel priamo do kamery na kraji ihriska s rukou na brade. Avšak, po strelení gólu zvyčajne slávy gól tým, že vyskočí do vzduchu, urobí v ňom otočku a pristane s nohami oddialenými od seba, a zvyčajne zakričí „Sí“ (španielsky znamená „áno“); táto oslava sa v médiach nazýva kvôli tomuto „Sii!“.

Ronaldo s Lionelom Messim pred medzinárodným priateľským zápasom medzi Portugalskom a Argentínou v roku 2011

Porovnávanie s Lionelom Messim

Obaja hráči strelili gól v minimálne dvoch finálových zápasoch Ligy majstrov UEFA pravidelne prekonávajú 50-gólovú hranicu v jednej sezóne. Športoví žurnalisti a odborníci pravidelne preberajú ich individuálne úspechy v snahe argumentovať, že jeden alebo druhý je najlepší futbalista v modernom futbale. Sú porovnávaní so športovými rivalmi ako napríklad rivalita Muhammada Aliho-Joea Fraziera v boxe, Björn Borga-Johna McEnroeho v tenise, a rivalita Ayrtona Sennu – Alaina Prosta z pretekov Formuly 1.

Niektorí komentátori sa rozhodujú analyzovať odlišné postavy a štýly hry obidvoch, zatiaľ čo časť debaty sa točí okolo kontrastných osobností týchto dvoch hráčov: Ronaldo je niekedy zobrazovaný ako arogantná a divadelná postavička, zatiaľ čo Messi je zobrazovaný ako plachý, skromný charakter.

V rozhovore v roku 2012 komentoval túto rivalitu a povedal: „Myslím si, že sa niekedy v súťaži navzájom tlačíme, to je to, kvôli čomu je táto súťaž taká veľká“, zatiaľ čo Ronaldov tréner počas pôsobenia v Manchestri United, Alex Ferguson, zastával názor, že „nemyslím si, že je medzi nimi nejaká rivalita. Myslím si, že majú svoju vlastnú hrdosť na to, že chcú byť najlepší.“ Sám Messi poprel akúkoľvek rivalitu a uviedol, že to sú „iba médiá, tlač, chcú, aby sme boli na špici, ale nikdy som s Cristianom nesúperil“. Ronaldo v reakcii na tvrdenia, že on a Messi si v osobnom živote nerozumejú, poznamenal: „Nemáme vzťah mimo sveta futbalu, rovnako ako s mnohými inými hráčmi“, predtým, ako dodal, že v najbližších rokoch dúfa, že sa na tom môžu spolu zasmiať a uviedol; „Musíme sa na toto súperenie pozrieť s pozitívnym duchom, pretože je to dobrá vec.“ Najväčšie hviezdy Barcelony, respektíve Realu Madrid sa stretávali na jednom ihrisku minimálne dvakrát v sezóne v najväčšom klubovom zápase na svete, v El Clásicu, ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.

V diskusii v Oxfordskej únii v októbri 2013, keď sa pýtali vtedajšieho prezidenta FIFA Seppa Blattera či preferuje viac Messiho alebo Ronalda, najprv vzdal hold pracovnej etike Argentínčanovi, a potom o Ronaldovi tvrdil, že „jeden z nich má viac nákladov na kaderníka ako ten druhý. Real Madrid požadoval – a okamžite dostal – úplné ospravedlnenie, a Portugalec na to reagoval svojou vlastnou gólovou oslavou po premenení penalty proti Seville, po tom, čo ho Blatter opísal ako „veliteľa“ na ihrisku. V auguste 2019 boli Ronaldo a Messi v rozhovore, zatiaľ čo sedeli vedľa seba pred vyhlásením futbalistu roka UEFA, pričom Ronaldo uviedol: „Samozrejme, máme dobrý vzťah. Ešte sme spolu nemali večeru, ale dúfam, že v budúcnosti bude. Tlačil som ho vpred a on mňa tiež. Takže je dobré byť súčasťou histórie futbalu.“

Mimo futbalu

Ako jeho reputácia počas pôsobenia v Manchestri United rástla, podpísal mnoho sponzorských zmlúv na spotrebné výrobky vrátane športového oblečenia, kopačiek (od novembra 2012 nosí Ronaldo edíciu CR7 Nike Mercurial Vapor), nealkoholických nápojov, odevy, mazivá pre automobily, finančné služby, elektroniky a počítačové videohry. Ronaldo sa ocitol na obale videohry FIFA 18 a FIFA 19 a bol silne zapojený do propagácie hry. Jeho gólová oslava „Sii!“ je súčasťou série FIFA a je v nej zakomponovaný vlastný hlas Ronalda. Bol taktiež tvárou Pro Evolution Soccer, keď sa na obale objavil v ročníkoch 2008, 2012 a 2013.

Forbes ho dvakrát zaradil na prvé miesto v rebríčku najlepšie platených futbalistov sveta; jeho kombinovaný príjem z platov, prémií a doložiek bol 73 miliónov dolárov v rokoch 2013 až 2014 a 79 miliónov dolárov v rokoch 2014 až 2015. Skončil len za boxeristom Floydom Mayweatherom Jr. v rebríčku najlepšie platených športovcov na svete. V roku 2016 sa stal podľa Forbes prvým futbalistom, ktorý zarobil najviac peňazí spomedzi všetkých športovcov, s celkovým príjmom zo svojho platu a doložiek v rokoch 2015 až 2016 vo výške 88 miliónov dolárov. V rokoch 2016 až 2017 sa umiestnil na prvom mieste rebríčka so ziskom 93 miliónov dolárov. Ronaldo je jedným z najpredávanejších svetových športovcov: SportsPro ho v roku 2012 zaradil ako piateho najpredávanejšieho športovca, a v roku 2013 ako ôsmeho, pričom v oboch rokoch vyhral brazílsky futbalista Neymar. V máji 2014 označila spoločnosť Repucom pre výskum športového trhu Ronalda za najpredávanejšieho a najuznávanejšieho futbalistu. V roku 2014 bol taktiež zvolený v Time 100 do Time, čo je každoročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete. ESPN ho zvolil za najznámejšieho športovca v rokoch 2016, 2017, 2018 a 2019.

Ronaldo si vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu na sociálnych médiach; ako najpopulárnejší športovec na sociálnych sieťach má k januáru 2020 na Facebooku, Twitteri a Instagrame celkovo 400 miliónov sledujúcich. K januáru 2020 má na Facebooku najväčšiu fanúšikovskú základňu so 122 miliónmi sledujúcimi, a taktiež aj na Instagrame so 196 miliónmi sledujúcimi; v auguste 2010 sa stal prvým športovcom, ktorý na Facebooku prekonal 50 miliónov sledovateľov, a v októbri 2014 sa stal prvým športovcom a druhou osobou po Shakire, ktorý prekonal 100 miliónov sledovateľov.

Kariérne štatistiky

Klubové

K zápasu hranom 23. mája 2023

Klub	Sezóna	Liga			PohárA		Ligový pohár		EurópaB		OstatnéC		Celkovo
		Divízia	Záp.	Góly	Záp.	Góly	Záp.	Góly	Záp.	Góly	Záp.	Góly	Záp.	Góly
Sporting CP B	2002/2003	Segunda Divisão Portuguesa	2	0	–		–		–		–		2	0
Sporting CP	2002/2003	Primeira Liga	25	3	3	2	–		3D	0	0	0	31	5
	Celkovo		25	3	3	2	–		3	0	0	0	31	5
Manchester United	2003/2004	Premier League	29	4	5	2	1	0	5	2	0	0	40	6
	2004/2005		33	5	7	4	2	0	8	0	0	0	50	9
	2005/2006		33	9	1	1	4	2	8	1E	–		47	12
	2006/2007		34	17	7	3	1	0	11	3	–		53	23
	2007/2008		34	31	3	3	0	0	13	9	1F	0	49	42
	2008/2009		33	18	2	1	4	2	12	4	2G	1	53	26
	Celkovo		196	84	26	14	12	4	55	16	3	1	292	118
Real Madrid	2009/2010	La Liga	29	26	0	0	–		6	7	–		35	33
	2010/2011		34	40H	8	7	–		12	6	–		54	53
	2011/2012		38	46	5	3	–		10	10	2I	1	55	60
	2012/2013		34	34	7	7	–		12	12	2I	2	55	55
	2013/2014		30	31	6	4	–		11	17	–		47	51
	2014/2015		35	48	2	1	–		12	10	5J	2	54	61
	2015/2016		36	35	0	0	–		12	16	–		48	51
	2016/2017		29	25	2	1	–		13	12	2G	4	46	42
	2017/2018		27	26	0	0	–		13	15	4K	3	44	44
	Celkovo		292	311	30	22	–		101	105	15	12	438	450
Juventus	2018/2019	Serie A	31	21	2	0	–		9	6	1L	1	43	28
	2019/2020		33	31	4	2	–		8	4	1L	0	46	37
	2020/2021		33	29	4	2	–		6	4	1L	1	44	36
	2021/2022		1	0	0	0	–		0	0	0	0	1	0
	Celkovo		98	81	10	4	–		23	14	3	2	134	101
Manchester United	2021/2022	Premier League	30	18	1	0	0	0	7	6	–		38	24
	2022/2023		10	1	0	0	0	0	6M	2	–		16	3
	Celkovo		40	19	1	0	0	0	13	8	–		54	27
Al-Nassr	2022/2023	Saudi Pro League	16	14	2	0	–		–		1K	0	19	14
Celkovo v kariére			669	512	72	41	12	4	195	143	22	15	970	715

A – Zahrňuje Taça de Portugal, FA Cup, Copa del Rey a Coppa Italia

B – Všetky zápasy v Lige majstrov UEFA, pokiaľ nie je uvedené inak

C – Zahrňuje FA Community Shield, Supercoppa Italiana, Supertaça Cândido de Oliveira, Superpohár UEFA a Majstrovstvá klubov FIFA

D – Jeden zápas v Lige majstrov UEFA, dva zápasy v Pohári UEFA

E – Gól strelený v treťom kvalifikačnom kole proti Debrecenu VSC

F – Zápas v FA Community Shield

G – Všetky zápasy na Majstrovstvách klubov FIFA

H – Nezahŕňa jeden gól strelený 18. septembra 2010 proti Real Sociedad. Marca, ktorá udeľuje cenu trofej Pichichi, ho priraďuje Ronaldovi, zatiaľ čo La Liga a UEFA ho pripisujú Pepemu

I – Všetky zápasy v Supercopa de España

J – Jeden zápas a dva góly v Superpohári UEFA, dva zápasy v Supercopa de España, dva zápasy na Majstrovstvách klubov FIFA

K – Jeden zápas v Superpohári UEFA, jeden zápas a jeden gól v Supercopa de España, dva zápasy a dva góly na Majstrovstvách klubov FIFA

L – Zápas v Supercoppa Italiana

M – Všetky zápasy v Európskej lige UEFA

N – Zápas v Saudskom Superpohári

Reprezentačné

K zápasu hranom 26. marca 2023

Tím	Rok	Súťažné		Priateľské		Celkovo
		Zápasy	Góly	Zápasy	Góly	Zápasy	Góly
Portugalsko	2003	0	0	2	0	2	0
	2004	11	7	5	0	16	7
	2005	7	2	4	0	11	2
	2006	10	4	4	2	14	6
	2007	9	5	1	0	10	5
	2008	5	1	3	0	8	1
	2009	5	0	2	1	7	1
	2010	6	3	5	0	11	3
	2011	6	5	2	2	8	7
	2012	9	4	4	1	13	5
	2013	6	7	3	3	9	10
	2014	5	3	4	2	9	5
	2015	4	3	1	0	5	3
	2016	10	10	3	3	13	13
	2017	10	10	1	1	11	11
	2018	4	4	3	2	7	6
	2019	10	14	0	0	10	14
	2020	4	2	2	1	6	3
	2021	11	11	3	2	14	13
	2022	12	3	0	0	12	3
	2023	2	4	0	0	2	4
Celkovo		146	102	52	20	198	122

Trofeje a úspechy

Klub

Sporting CP

• Supertaça Cândido de Oliveira (1): 2002

Manchester United

• Premier League (3): 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009
• FA Cup (1): 2003/2004
• EFL Cup (2): 2005/2006, 2008/2009
• FA Community Shield (1): 2007
• Liga majstrov UEFA (1): 2007/2008
• Majstrovstvá klubov FIFA (1): 2008

Real Madrid

• La Liga (2): 2011/2012, 2016/2017
• Copa del Rey (2): 2010/2011, 2013/2014
• Supercopa de España (2): 2012, 2017
• Liga majstrov UEFA (4): 2013/2014, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018
• Európsky Superpohár (2): 2014, 2017
• Majstrovstvá klubov FIFA (3): 2014, 2016, 2017

Juventus

• Serie A (2): 2018/2019, 2019/2020
• Supercoppa Italiana (2): 2018,2021

Reprezentačné

Portugalsko

• Majstrovstvá Európy (1): 2016
• Liga národov UEFA (1): 2019

Individuálne

Ocenenia

• Zlatá lopta FIFA/Zlatá lopta (5): 2008, 2013, 2014, 2016, 2017
• Futbalista roka FIFA (1): 2008
• Futbalista rok FIFPro (1): 2008
• FIFA The Best (2): 2016, 2017
• Futbalista roka UEFA (3): 2014, 2016, 2017
• Klubový futbalista roka UEFA (1): 2007/2008
• Klubový útočník roka UEFA (1): 2007/2008
• FIFPro špeciálny mladý hráč roka (2): 2003/2004, 2004/2005
• PFA Portugalský hráč roka (4): 2016, 2017, 2018, 2019
• Európska Zlatá kopačka (4): 2007/2008, 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015
• Cena Ferenca Puskása (1): 2009
• FIFA FIFPro svetová 11 (14): 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020
• UEFA Tím roku (14): 2004, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2020
• Liga majstrov UEFA – Tím sezóny (6): 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019
• Majstrovstvá Európy – Tím turnaja (3): 2004, 2012, 2016
• Strieborná kopačka z Majstrovstiev Európy (1): 2016
• UEFA Ultimátny Tím roku (publikovaný 2017)
• Liga národov UEFA – Tím turnaja (1): 2019
• Dream Team Majstrovstiev sveta (1): 2018
• Majstrovstvá klub FIFA – Zlatá lopta (1): 2016
• Majstrovstvá klub FIFA – Strieborná lopta (3): 2008, 2014, 2017
• PFA mladý hráč roku (1): 2006/2007
• PFA hráč roku (2): 2006/2007, 2007/2008
• Premier League – hráč sezóny (2): 2006/2007, 2007/2008
• FWA hráč roku (2): 2006/2007, 2007/2008
• PFA Premier League – tím roku (4): 2005/2006, 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009
• Premier League – zlatá kopačka (1): 2007/2008
• La Liga – najlepší hráč (1): 2013/2014
• La Liga – najlepší útočník (1): 2013/2014
• La Liga – najcennejší hráč (1): 2012/2013
• La Liga – tím sezóny (3): 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016
• Trofej Pichichi (3): 2010/2011, 2013/2014, 2014/2015
• UEFA La Ligový tím sezóny (2): 2015/2016, 2016/2017
• BBC Osobnosť roka pre zahraničné športy (1): 2014
• Serie A – najcennejší hráč (1): 2018/2019
• Serie A – futbalista roku (1): 2019
• Serie A – tím roku (1): 2018/2019
• Zlatá noha (1): 2020
• Zlatá lopta – Dream Team (1): 2020
• Globe Soccer Awards – hráč storočia (1): 2020

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cristiano Ronaldo

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cristiano Ronaldo na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).