Albert Veľký
Albertus Veľký | ||||||||
nemecký filozof a teológ Učiteľ Cirkvi patrón prírodovedcov | ||||||||
Štát pôsobenia | Rímsko-nemecká ríša Francúzsko | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
Biskup regensburský | ||||||||
1260 – 1263 | ||||||||
| ||||||||
Provinciál Rehole kazateľov v Nemecku | ||||||||
1254 – 1257 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1193 – 1207 Lauingen an der Donau, Rímska ríša | |||||||
Úmrtie | 15. november 1280 Kolín, Rímska ríša | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Rehoľník | ||||||||
Rehoľa | Rehoľa kazateľov (OP) (dominikáni) | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | Alexander IV. | |||||||
Konsekrácia | cca 1260 | |||||||
Svätec | ||||||||
Blahorečenie | 1622 Rím, Pápežský štát Gregor XV. | |||||||
Kanonizácia | 16. december 1931 Bazilika svätého Petra, Vatikán Pius XI. | |||||||
Sviatok | 15. november | |||||||
V cirkvách | rímskokatolícka | |||||||
Patrón | prírodovedcov | |||||||
Atribúty | biskupské rúcho, kniha, pero, biskupská berla, mitra | |||||||
Odkazy | ||||||||
Albert Veľký | ||||||||
Svätý Albert Veľký alebo Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu (* 1193 – † 15. november 1280, Kolín) bol nemecký filozof, teológ, matematik, astronóm, geograf, chemik, metafyzik, fyzik, biblista, alchymista[1] a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského. Je patrón teológov, filozofov, prírodovedcov, medicínskych technikov, študentov a baníkov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval na Padovskej univerzite. V roku 1223 vstúpil do rehole dominikánov. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Regensburgu a v Štrasburgu. Potom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde r. 1245 získal doktorát. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde zorganizoval šúdium a viedol celú univerzitu. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teutónsku (dnešné Nemecko). Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Zomrel v Kolíne a pochovali ho v kostole sv. Ondreja.
Dielo Alberta Veľkého
[upraviť | upraviť zdroj]Pri tvorbe svojho filozoficko-teologického systému sa opieral o Aristotelovu filozofiu. Albertovo dielo podáva pokus o súborné transformovanie aristotelizmu do kresťanskej filozofie. Albert ako prvý obsiahol svojimi komentármi celé Aristotelovo dielo a na tomto základe sa snažil vedecky zvládnuť otázky, ktoré sa týkajú tak filozofie ako aj teológie, ako napr. pôvod sveta, istota racionálneho poznania, predpoklady šťastného života atď.
Prvým v stvorení bola hmota, čas, anjeli a empireum, čiže nehybné, najvyššie, všeobklopujúce nebo, samo obklopované už iba Trojicou (Bohom). Empireum je príčinou pohybu vo svete.
Albert Veľký bol odporcom averroistov: nešlo mu o primárne, slobodné postavenie filozofie (rozumu), ale rozum (filozofiu) chcel včleniť na miesto, ktoré im určili veľkí filozofi patristiky: vytvoríť harmóniu rozumu a viery, podriadiť rozum viere, no nezničiť ho vierou. V záležitostiach zjavenia platí autorita Božieho Slova.
Filozofiu považuje za nevyhnutnú spojenkyňu teológie, ktorá nie je proti viere, ale jej úvodom, účinne jej pomáha k jasnosti a presvedčivosti.
Prirodzený rozum má svoju oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirickych záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony.
Albert Veľký sa venoval aj prírodným vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania a skúsenosti. Zviera ako kategória čohosi všeobecného je skoršie ako konkrétne zviera, hoci v poriadku prirodzeného jestvovania je jednotlivo-konkrétne zviera skoršie.
Zaoberal sa aj alchýmiou, teda stredovekou chémiou. Považuje sa za objaviteľa chemického prvku arzén, ktorý sa mu okolo roku 1250 podarilo ako prvému izolovať.[2][3]
De Adhaerendo Deo (v slovenčine: O primknutí sa k Bohu) [4].
Albert Veľký pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského.
V roku 1931 bol vyhlásený za svätého. V roku 1941 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna prírodovedcov a za učiteľa cirkvi.
Žiaci
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Albert Veliký. In: Lexikon alchymie a hermetických věd. Ed. Claus Priesner, Karin Figala; preklad Petr Babka. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2006. 368 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-815-0. S. 20-22.
- ↑ EMSLEY, John. Nature's Building Blocks: An A-Z Guide to the Elements. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-0-19-850341-5. S. 43,513,529.
- ↑ VENHART, Martin. Ako sa od praveku menilo objavovanie a používanie chemických prvkov [online]. SME.sk - Petit Press a.s., 2019-06-27, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
- ↑ O primknutí sa k Bohu, databazeknih.cz
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Dielo v elektronickej podobe
[upraviť | upraviť zdroj]- Compendium theologicae veritatis. [s.l.] : [s.n.], 1480. 322 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Albert Veľký
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albert Veľký
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Osoby s neistým dátumom narodenia
- Úmrtia 15. novembra
- Úmrtia v 1280
- Rímskokatolícki filozofi
- Scholastickí filozofi
- Komentátori Aristotela
- Nemeckí katolícki svätci
- Katolícki teológovia 13. storočia
- Stredovekí filozofi
- Nemeckí filozofi
- Filozofi 13. storočia
- Učitelia cirkvi
- Dominikáni
- Kanonizovaní Piom XI.
- Blahorečení Gregorom XV.
- Osobnosti na nemeckých poštových známkach
- Absolventi Padovskej univerzity
- Nemeckí biblisti