Dikastérium pre legislatívne texty
| Dikastérium pre legislatívne texty Dicasterium de legum textibus | |
.svg) | |
| Sídlo | Piazza Pio XII, 10 00193 Roma |
|---|---|
| Prefekt | arcibiskup Filippo Iannone (od r. 2018) |
| Sekretár | biskup Juan Ignacio Arrieta Ochoa de Chinchetru (od r. 2007) |
| Založenie | 15. september 1917 Benedikt XV. |
Dikastérium pre legislatívne texty (lat. Dicasterium de legum textibus) je jedno zo šestnástich dikastérií rímskej kúrie.
Súčasným predsedom Pápežskej rady je arcibiskup Filippo Iannone,[1] súčasným sekretárom je biskup Juan Ignacio Arrieta Ochoa de Chinchetru.[2]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Funkciou nadväzuje na Pápežskú komisiu po autentickú interpretáciu Kódexu kanonického práva, ktorú ustanovil pápež Benedikt XV. v roku 1917 motu proprio Cum iuris canonici, keď vstúpil, prvýkrát v dejinách cirkvi, do platnosti Kódex kánonického práva. Táto komisia fungovala až do založenia Pápežskej komisie pre revíziu Kódexu kanonického práva Jánom XXIII. v roku 1963, ktorá mala za úlohu vypracovať návrh nového Kódexu kanonického práva. Po skončení Druhého vatikánskeho koncilu založil pápež Pavol VI. v roku 1967 Pápežskú komisiu pre výklad dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu, ktorej právomoc bola následne rozšírená na výklade dokumentov vydaných Svätou stolicou pre vykonávanie dekrétov koncilu.
Ján Pavol II. v roku 1984 založil Pápežskú komisiu pre autentickú interpretáciu Kódexu kanonického práva, ktorej úlohou bolo interpretovať kánony nového Kódexu kanonického práva vyhláseného 25. januára 1983. So zriadením tohto nového orgánu prestali existovať predchádzajúce dve komisie. Po vydaní apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus 28. júna 1988 bola táto komisia transformovaná na Pápežskú radu pre výklad legislatívnych textov.
Pápež František apoštolskou konštitúciou Praedicate evangelium k 5. júnu 2022 zmenil názov tejto organizácie na Dikastérium pre legislatívne texty.
Kompetencie
[upraviť | upraviť zdroj]Kompetencia rady je v apoštolskej konštitúcii Pastor Bonus vymedzená v článkoch 154 až 158, ktoré uvádzajú:
- výklad všeobecných noriem katolíckej cirkvi;
- pomoc iným rímskym dikastériám pri aplikácii všeobecných vykonávacích vyhlášok (z it : generálnych exekutívnych dekrétov) a inštrukcií, aby boli v súlade s platnými právnymi predpismi;
- revízia všeobecných dekrétov biskupských konferencií;
- na žiadosť diskatérií skúmajú rozhodnutie, či konkrétne zákony a všeobecné vyhlášky (generálne dekréty) vydané zákonodarcami pod najvyššou autoritou, sú v súlade so všeobecnými zákonmi cirkvi.
Chronológia prefektov
[upraviť | upraviť zdroj]- kardinál Pietro Gasparri (18. októbra 1917 – 7. februára 1930, odstúpil)
- kardinál Giulio Serafini (30. júna 1930 – 16. júla 1938, zomrel)
- kardinál Luigi Sincero (12. decembra 1934 – 7. februára 1936, zomrel)
- kardinál Massimo Massimi (14. marca 1939 – 29. mája 1946, menovaný prefektom Apoštolskej Signatúry)
- kardinál Joseph Bruno (20. marca 1954 – 10. novembra 1954, zomrel)
- kardinál Pietro Ciriaci (31. mája 1955 – 30. decembra 1966, zomrel)
- kardinál Pericle Felici (21. februára 1967 – 22. marca 1982, zomrel)
- kardinál Rosalio Jose Castillo Lara SDB (22. mája 1982 – 27. mája 1985, menovaný prezidentom dikastéria) (pre-prefekt)
- kardinál Vincenzo Fagiolo (15. decembra 1990 – 19. decembra 1994, odstúpil)
- kardinál Julián Herranz Casado (19. decembra 1994 – 15. februára 2007, odstúpil)
- kardinál Francesco Coccopalmerio (15. februára 2007 – 7. apríla 2018)
- arcibiskup Filippo Iannone OCarm. (od 7. apríla 2018)[3]
Chronológia viceprezidentov rady
[upraviť | upraviť zdroj]- arcibiskup Bruno Bertagna (15. februára 2007 – 12. októbra 2010, odstúpil)
Chronológia sekretárov
[upraviť | upraviť zdroj]- Mons. Luigi Sincero (1917 – 1923, menovaný za sekretára Kongregácie pre východné cirkvi)
- Mons. Giuseppe Bruno (14. februára 1924 – 22. februára 1946)
- arcibiskup Gabriel Acacius Coussa BA (3. marca 1946 – 4. augusta 1961, menovaný za sekretára Kongregácie pre východné cirkvi)
- kňaz Giacomo Violardo (2. apríla 1962 – 26. januára 1965, menovaný za sekretára Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti)
- kňaz Raimondo Bidagor SJ (1965 – 1973, odstúpil)
- biskup Rosalio Jose Castillo Lara SDB (12. februára 1975 – 5. októbra 1981, menovaný prezidentom Disciplinárnej komisie rímskej kúrie)
- arcibiskup Julián Herranz Casado (1983 – 19. decembra 1994, menovaný prezidentom tej istej komisie dikastéria)
- arcibiskup Bruno Bertagna (19. decembra 1994 – 15. februára 2007, menovaný prezidentom tej istej komisie dikastéria)[2]
- biskup Juan Ignacio Arrieta Ochoa de Chinchera, od 15. februára 2007[2]
Chronológia pomocných sekretárov
[upraviť | upraviť zdroj]- Mons. Willy Onclin (1965 – 1983, odstúpil)
- biskup Umberto Tramma (25. marca 1999 – 1. novembra 2000, zomrel)
Chronológia podsekretárov
[upraviť | upraviť zdroj]- kňaz Mariano De Nicolò (1984 – 8. júla 1989, menovaný biskupom diecézy San Maríno-Montefeltro a Rimini)
- kňaz Ivan Zuzek SJ (1990 – 1995, odstúpil)
- kňaz Marino Maccarelli OSM (1995 – 1999, odstúpil)
- Mons. Mario Marchesi (1999 – 2002, odstúpil)
- Mons. Bernard Anthony Hebda (3. marca 2003 – 7. októbra 2009, menovaný biskupom diecézy Gaylord)
- Mons. José Aparecido Gonçalves de Almeida (14. júna 2010 – 8. mája 2013, menovaný pomocným biskupom arcidiecézy Brasília)
- Mons. Markus Graulich SDB, od 22. mája 2014
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kto je pápežovým novým expertom na kánonické právo? [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c RINUNCE E NOMINE, 15.02.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Resignations and Appointments, 07.04.2018 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dikasterium pro legislativní texty na českej Wikipédii.
.svg)