Drieňový kanál
| Drieňový kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Komárno |
| Obec | Bátorove Kosihy, Búč |
| Zdrojnica | Hronská pahorkatina |
| - poloha | Bátorove Kosihy, Drieňové (pole) |
| - výška | 128 m |
| - súradnice | 47°50′32″S 18°27′20″V / 47,8423°S 18,4555°V |
| Ústie | Rybničný kanál, Hronská pahorkatina |
| - poloha | Bátorove Kosihy, Búč |
| - výška | 115 m |
| - súradnice | 47°49′08″S 18°26′42″V / 47,8188°S 18,4450°V |
| Dĺžka | 3,9 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-20-02-59 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňový kanál[1] je kanál v regióne Podunajsko v obci Bátorove Kosihy a v okrajovom rozsahu v obci Búč v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Je to ľavostranný prítok Rybničného kanála v povodí Dunaja; má dĺžku 3,9 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-20-02-59. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Podunajská pahorkatina, geomorfologický podcelok Hronská pahorkatina[2].
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká v poľnohospodárskom extraviláne v nadmorskej výške 128 m n. m. v poli Drieňové vo východnej časti obce Bátorove Kosihy v okrese Komárno.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Tečie južným smerom poľnohospodárskym extravilánom obce Bátorove Kosihy; po 1,5 km toku sa stáča v pravom uhle na juhozápad, v nadmorskej výške 122 m n. m. podteká cestu z Bátorových Kosíh do obce Gbelce a opäť mení v pravom uhle smer a pokračuje juhovýchodným smerom cez pole Jastrabie, stáča sa v pravom uhle na západ až juhozápad; z južnej strany obteká hospodárske stredisko živočíšnej výroby, prichádza na obecnú hranicu medzi Bátorovými Kosihami a obcou Búč; sleduje obecnú hranicu, v nadmorskej výške 117 m n. m. podteká cestu z Bátorových Kosíh do obce Mužla, časť obce Malá Mužla a ústi v nadmorskej výške 115 m n. m. do Rybničného kanála ako jeho ľavostranný prítok. Rybničný kanál je ďalej prítokom Vojnického potoka v povodí Dunaja.[3][4]. Drieňový kanál nemá prítoky; v nadmorskej výške 120 m n. m. sa k nemu pripája bezmenná pravostranná struha, ktorá je väčšiu časť roka bez vody. Preteká východnou časťou obce Bátorove Kosihy a iba krátky 500 m úsek v závere toku pri jeho ústí tečie po obecnej hranici medzi Bátorovými Kosihami a obcou Búč.
Drieňový kanál vzniká, preteká a ústi v geomorfologickej oblasti Podunajská nížina, v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina, v geomorfologickom podcelku Hronská pahorkatina[5].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Hydronymum Drieňový kanál má pôvod v názve poľa Drieňové v katastrálnom území Bátorove Kosihy, v ktorom vodný tok vzniká a cez ktoré preteká. Názov poľa Drieňové súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas). Zo slovného základu apelatíva drieň systémovým utvorením prídavného mena formantom -ový a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý melioračný tok slúžiaci na prevádzanie vody bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňový kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Názov vodného toku Drieňový kanál bol štandardizovaný v roku 1979[7]. Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-02).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-22].
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňový kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-03].
- ↑ Geografické názvy okresu Komárno A20. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-380/1991 z 26.7.1991. 74 s. S. 16, 17, 45, 46, 53, 55, 61. ISBN 80-900509-3-X.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 26. Bratislava 1979. 79-904-79.